Školské stravovanie, bohužiaľ, dokázalo niektoré zdravé potraviny a&nbsp;jedlá na dlhé roky vyradiť z&nbsp;nášho jedálnička. Aj vy si dnes vybavíte chuť vtedajšieho špenátu, šošovice alebo kapusty? Pokiaľ im však dáme šancu a&nbsp;vyskúšame iné úpravy než čosi rozmočené, zistíme, že oprávnene patria na taniere tých najšpičkovejších reštaurácií. To je aj prípad červenej repy. Tá má navyše nevýhodu, že nie je na prvý pohľad veľmi krásna, dá sa povedať, že je skôr nevzhľadná. Buľva obalená v&nbsp;menšej či väčšej vrstve hliny nie je príliš chutná a&nbsp;lákavá. Ale už po rozkrojení nám dokáže vykúzliť úsmev na tvári. Tá farba! A&nbsp;jej sladkastá a&nbsp;zemitá chuť ju predurčuje na širokú škálu použitia.

<ul>
<li>pochádza zo Stredomoria. Jedla sa už v staroveku a v polovici minulého tisícročia sa pestovala prakticky na celom území Európy okrem severských oblastí, kde podnebie jej pestovaniu nepraje.</li>
<li>je to pomerne nenáročná rastlina a nie je ťažké ju dopestovať v záhrade. Vysievame ju od polovice apríla do konca mája. Vegetačné obdobie trvá podľa odrody od 60 až do 120 dní.</li>
<li>ju možno zmraziť do zásoby. Najprv ju uvaríme, nakrájame a rozdelíme do vreciek.&nbsp;</li>
<li>ju nájdeme v mnohých potravinárskych výrobkoch. Farbivo betanín, ktoré obsahuje, sa používa na farbenie zmrzliny, jogurtov a ďalších mliečnych výrobkov, cukroviniek, ale aj mäsa a údenín. Skrýva sa pod označením E162.&nbsp;</li>
<li>odstrániť škvrny na doske po jej krájaní pomôže potieranie rozkrojenou polovicou citróna. Ruky vyčistíme jedlou sódou – navlhčíme ich, nasypeme pol čajovej lyžičky sódy a vzniknutou kašičkou ruky umyjeme.</li>
</ul>

 Možno o repe neviete, že...

Hlavne strčí do vrecka mnohých svojich príbuzných (pre niekoho asi dosť prekvapivé). Obsahuje množstvo vitamínov a&nbsp;minerálnych látok – veľa betakaroténu a&nbsp;vitamínu C, vitamíny B1, B2 a&nbsp;B9, rovnako významný antioxidant vitamín E, draslík, vápnik, železo, horčík, kremík, ale aj pektín... Už z&nbsp;tohto vymenovania vidieť, že je to skvelá prevencia mnohých neduhov. A&nbsp;že ju krvavý elixír mladosti nevoláme len tak. „Už od staroveku sa používala ako ľudový liek. Vtedy sa však jedli skôr listy než podzemná buľva. Skúsenosti starých Grékov a&nbsp;Rimanov, ale aj našich (pra)babičiek sú, že šťava z&nbsp;červenej repy znižuje telesnú teplotu pri horúčkach, podporuje organizmus pri únave spojenej s&nbsp;málokrvnosťou a&nbsp;zvyšuje odolnosť organizmu,“ opisuje výživová poradkyňa a&nbsp;potravinárska technologička Ing. Veronika Hanzlíková (www.veronikahanzlikova.cz).

Je autorkou knihy Příběhy českých superpotravin aneb Když jídlo mluví, v&nbsp;ktorej opisuje „zázračné“ účinky rôznych druhov ovocia a&nbsp;zeleniny bežne rastúcich u&nbsp;nás. Červenej repe v&nbsp;nej venuje, samozrejme, jednu kapitolu. „Uvádza sa, že vďaka vysokému obsahu betakyánu a&nbsp;ďalších antioxidantov a&nbsp;protizápalových látok pomáha znížiť riziko niektorých druhov rakoviny (napríklad hrubého čreva, kde pôsobí prospešne aj obsiahnutá vláknina) a&nbsp;riziko srdcových ochorení a&nbsp;stareckej demencie,“ vyzdvihuje ďalšie prínosy cvikly. Šťava z&nbsp;tejto koreňovej zeleniny je v&nbsp;poslednom čase vyslovene hitom medzi športovcami. Dusičnany (nitráty), ktoré obsahuje, majú totiž pozitívny vplyv na činnosť svalov.

Potvrdila to napríklad štúdia americkej Kansaskej štátnej univerzity, ktorá sledovala futbalový tím, ktorý má ako rituál popíjanie šťavy z&nbsp;červenej repy pred každým zápasom. Podľa výsledkov výskumu sa zásobovanie svalov kyslíkom zvýšilo o&nbsp;38 percent! Zlepšilo sa aj prekrvenie svalov a&nbsp;prísun živín do svalových buniek. „Zistili sme väčšiu vytrvalosť aj lepšiu kontrakciu svalov, čo pomáha zvyšovať silu a&nbsp;rýchlosť,“ uvádza Andrew M. Jones, Ph.D., profesor aplikovanej fyziológie na univerzite v britskom Exeteri, ktorý sa snaží odhaliť pôsobenie cvikly v&nbsp;ľudskom tele. Aj podľa jeho zistení sú za týmto jej pôsobením najmä dusičnany.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Dusičnany sú spoločne s&nbsp;draslíkom dôvodom, prečo repa funguje ako prírodný prostriedok na zníženie vysokého krvného tlaku. Autori štúdie univerzít v Southamptone a Cambridgei tak na základe svojho výskumu odporúčajú repu pacientom ohrozeným mŕtvicou či infarktom – aj preto, že má pozitívny vplyv na riedenie krvi a&nbsp;rozpúšťanie krvných zrazenín. „Ďalej červená repa znižuje hladinu homocysteínu v&nbsp;krvi, vyvolávajúceho zápal, a&nbsp;prispieva k&nbsp;lepšiemu vyprázdňovaniu,“ pokračuje v&nbsp;opise pozitívneho vplyvu na náš organizmus Veronika Hanzlíková s tým, že nie nadarmo sa repa považuje za potravinu podporujúcu detoxikačné mechanizmy tela a&nbsp;všeobecne za potravinu „dopĺňajúcu krv“.

„Odporúča sa preto konzumovať pri málokrvnosti, to naši predkovia vedeli správne. Ako bonus podporuje zdravie očí a&nbsp;nervových tkanív, takže nám pomáha chrániť zrak pred makulárnou degeneráciou a&nbsp;sivým zákalom,“ dodáva a&nbsp;odporúča konzumovať nielen buľvu, ale skúsiť podľa vzoru našich predkov aj listy. „Niekedy sa udáva, že cviklu a&nbsp;jej listy by mali jesť budúce mamičky (pre obsah kyseliny listovej), ale aj ženy v&nbsp;menopauze,“ vysvetľuje. Aj keď sa všeobecne hovorí o&nbsp;tom, že by sme mali skonzumovať čo najviac zeleniny, v&nbsp;prípade repy určite neplatí, že čím viac, tým lepšie. „Jednoznačne nepreháňať,“ odpovedá výživová poradkyňa na otázku, či sa ňou môžeme napchávať od rána do večera.

„Niektorých z&nbsp;nás môže červená repa až príliš čistiť a&nbsp;spôsobovať ľahšie infarktové stavy a záchode. Dokáže totiž zafarbiť stolicu, dokonca aj moč. Pozor si na ňu musia dávať aj ľudia, ktorí trpia obličkovými a&nbsp;močovými kameňmi vznikajúcimi zo solí kyseliny šťaveľovej (oxaláty), a&nbsp;takisto diabetici. Na zeleninu totiž obsahuje pomerne veľké množstvo sacharidov. Vďaka tomu je však, zvlášť po tepelnej úprave, sladkastá a&nbsp;dobre sa kombinuje s&nbsp;kyslou alebo pikantnou chuťou,“ objasňuje s&nbsp;tým, že ako pri všetkom, aj tu platí známe tvrdenie stredovekého učenca Paracelsa: „Každá látka môže byť jedom, ale aj liekom. Závisí len od jej množstva.“

Práve vyšší obsah sacharidov vyvoláva otázku, či je repa vhodná pri chudnutí. „Z môjho pohľadu áno. Opäť závisí od jej množstva. V&nbsp;podobe prílohy namiesto ešte viac sacharidových zemiakov, cestovín a&nbsp;ryže určite áno. Na každodennú konzumáciu, ale vo večerných časoch skôr nie,“ formuluje svoj postoj Veronika Hanzlíková s tým, že pri chudnutí by mohla pomôcť šťava z&nbsp;cvikly. Tá telo trochu viac prečistí a&nbsp;zároveň dodá potrebné vitamíny a&nbsp;minerály. Navyše keď ju pridáme do smoothie, lákavo ho sfarbí!

Veľká výhoda repy je to, že je lacná. Stojí doslova pár desiatok centov, a&nbsp;to aj v&nbsp;biokvalite. Nie je náročná na skladovanie, takže ju môžeme mať doma stále poruke. Ani jej príprava nie je zložitá – najlepšie je variť ju či piecť v celku a&nbsp;neolúpanú, aby si zachovala čo najviac vitamínov, minerálov a&nbsp;ďalších živín. Trochu otravné je, že skutočne silne zafarbuje – ruky, riad, dosku... Ale pokiaľ by to bolo pre nás neprekonateľné, dá sa kúpiť už uvarená, olúpaná a&nbsp;vákuovo zabalená. Tá je fajn aj preto, že ju môžeme okamžite spracovať do receptu a&nbsp;nemusíme čakať desiatky minút, kým na sporáku či v&nbsp;rúre zmäkne. Dá sa použiť do polievky (okrem iného je základom boršču), do predjedla, hlavného jedla až po dezert.

Do niektorých sa dá repa šikovne schovať, že si na nej pochutná aj ten, kto by ju inak obišiel. Dá sa jesť surová, varená, pečená. Ako hovorí Veronika Hanzlíková, každý z&nbsp;variantov má svoje plusy. „Surová, napríklad v&nbsp;podobe šťavy, je skvelá preto, že nedochádza k zníženiu obsahu vitamínov a&nbsp;enzýmov pri tepelnej úprave. Varená v&nbsp;šupke je potom zase o&nbsp;niečo stráviteľnejšia než surová. No a&nbsp;pečená pre zmenu najlepšie chutí,“ zhŕňa odborníčka s&nbsp;tým, že práve pri pečení vynikne jej príjemne sladká chuť. „Pečená aj príjemnejšie vonia a&nbsp;vďaka tomu jej pravdepodobne zjeme väčšie množstvo než v&nbsp;surovom stave. Takže do seba dostaneme viac prospešných látok, a&nbsp;to napriek tomu, že k&nbsp;určitým stratám vitamínov pri varení alebo pečení predsa len dôjde,“ opisuje.

Každý si musí nájsť svoje recepty, v&nbsp;ktorých mu cvikla bude najviac chutiť. Niekto potrebuje jej typickú chuť prebiť niečím iným, druhý ju, naopak, nechá vyniknúť. Napríklad Marcela Prachařová, autorka foodblogu Pradobroty, ju má najradšej v&nbsp;najjednoduchšej podobe. „Repu mám veľmi rada a&nbsp;najviac mi chutí úplne obyčajne varená alebo pečená a&nbsp;pokvapkaná troškou oleja, posypaná bylinkami a&nbsp;napríklad čerstvým syrom,“ tvrdí s&nbsp;tým, že si pochutí aj na zaváranej repe. Na svojej stránke však ponúka aj recept, v&nbsp;ktorom ju môžeme „schovať“ – čokoládové rezy z&nbsp;červenej repy (nájdite si recept, v ktorom vám bude repa chutiť).

„Dezerty, v&nbsp;ktorých sú ovocie alebo zelenina použité na zvláčnenie cesta, mám veľmi rada. Tento dezert je krásne vláčny, repu z&nbsp;neho trochu cítiť, ale pokiaľ to stravník nebude vedieť, nezistí to,“ smeje sa. Takisto aj Svatava Vašková, autorka foodblogu Coolinářka a kuchárskych kní Coolinářka – testované na rodine, Tak chutná hygge a&nbsp;Vánoční kuchařka pro kluky a holky, nedá na repu dopustiť. „Máme ju doma veľmi radi, dcéra nestihla mať traumu z&nbsp;tej zaváranej zo školských jedální, ktorá sfarbila akékoľvek jedlo doružova,“ pochvaľuje si.

Najradšej cviklu pečie v&nbsp;alobale s&nbsp;olivovým olejom, balzamikovým octom a&nbsp;kvalitnou soľou. „Mám túto úpravu radšej než varenie. Navyše sa dá takto pripraviť vopred a&nbsp;potom s&nbsp;ňou už len ‚kúzliť‘,“ tvrdí nadšená kuchárka, ktorá napríklad rada spája repu s&nbsp;ďalšou zdravou zeleninou – s chrenom – do nátierky. Ale skúsila ju aj „prepašovať“do palacinkového cesta, primiešala doň cviklové pyré. Fantázii sa medze nekladú. S&nbsp;repou sa dá robiť takmer čokoľvek. Teraz v&nbsp;zime je ideálny čas začať si hľadať ten správny recept. Oplatí sa to!

Zdroj: NICOLE MRZENOVÁ, TÝŽDENNÍK KVĚTY

ČERVENÁ REPA je jeden z najzdravších druhov zeleniny! Pre TOTO sa ju oplatí jesť

Výber pre vás

ČERVENÁ REPA je jeden z najzdravších druhov zeleniny! Pre TOTO sa ju oplatí jesť

Súvisiace články

Keď vám ide roztrhnúť hlavu: Prečo sa neoplatí problémy s migrénou stavať na druhú koľaj?

Jedlo ako droga: Závislosť od jedla sa dlho považovala za výhovorku

Koruna krásy: Čo robiť, ak vám začali vypadávať vlasy?

Výber pre vás