redakcia

Podľa Eleny Ruiz de la Torre, riaditeľky Európskej aliancie pre migrénu a bolesti hlavy, sú ľudia, ktorí trpia migrénami a zároveň zvládajú bežný život so všetkými každodennými povinnosťami, superhrdinovia. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaraďuje migrénu medzi 20 ochorení, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú kvalitu života. Je preto šokujúce, že až tretina slovenských pacientov trpiacich migrénou si myslí, že ochorenie u&nbsp;nás nie je vnímané dostatočne vážne. Podľa prieskumu kvality života slovenských migrenikov z augusta minulého roka ňou všeobecne trpia častejšie ženy. Na Slovensku tvorí nežné pohlavie až 70 percent všetkých migrenikov.

Päťdesiat percent pacientov tvoria ľudia vo veku 34 až 49 rokov a&nbsp;29 percent pacientov je zo skupiny ľudí nad 50 rokov. No diagnostikované sú aj mladšie ročníky, až 22 percent pacientov je vo veku od 18 do 33 rokov.Bolesť hlavy a&nbsp;migréna nie je to isté. Migréna so sebou prináša opakované bolesti hlavy až veľmi silnej intenzity, často je sprevádzaná vracaním, nevoľnosťami, citlivosťou na zvuky, pachy, svetlo a&nbsp;extrémnou únavou. Jej záchvat môže vyvolať celá kopa faktorov – od stresu a&nbsp;zmeny počasia po niektoré potraviny, ako je alkohol, glutamát alebo tavené syry.

„Vyhnúť sa týmto spúšťačom je v prípade ľudí trpiacich migrénou veľmi dôležité a&nbsp;mnohí pacienti sa o&nbsp;to aj intenzívne snažia. Pravda je však taká, že niektorým z&nbsp;nich sa, bohužiaľ, nemožno vyhnúť, a&nbsp;aj keď sa to podarí, nemusí sa nám tým vždy podariť predísť migréne. Určite sa teda nedá povedať, že by si ľudia za migrénu mohli sami. U&nbsp;niektorých pacientov nie je dokonca možné vôbec sledovať konkrétne spúšťače záchvatu,“ vysvetľuje neurológ MUDr. Tomáš Nežádal, Ph.D., predseda Czech Headache Society a&nbsp;vedúci špecializovaného centra pre diagnostiku a&nbsp;liečbu bolestí hlavy v&nbsp;Prahe.

Zrejme každé chronické ochorenie negatívne ovplyvňuje život. Pri migréne to platí špeciálne, okrem iného aj preto, že mnohí nezasvätení majú tendenciu ochorenie zľahčovať. Choroba, vyberajúca si trikrát častejšie ženy než mužov, im pritom kradne celé dni – tí, ktorí majú tri záchvaty mesačne, strácajú v&nbsp;priebehu desiatich rokov takmer rok života. Podľa prieskumov navyše 60 percent pacientov tají ochorenie pred svojím okolím. Na Slovensku je toto číslo o&nbsp;niečo nižšie. Prieskum u&nbsp;nás ukazuje že&nbsp;až 49 percent ľudí trpiacich migrénou toto ochorenie skrýva. Najčastejšie pred zamestnávateľom, a&nbsp;to až 71 percent pacientov, 33 percent to tají pred vlastnými deťmi, 31 percent pred priateľmi a&nbsp;27 percent pred partnerom.

„Migréna nie je obyčajná bolesť hlavy, ale chronické ochorenie, ktoré pacientov výrazne obmedzuje v&nbsp;ich živote. Spoločnosť to, bohužiaľ, mnohokrát nechápe, a&nbsp;preto sa mnohí ľudia s&nbsp;migrénou cítia stigmatizovaní a&nbsp;vo svojom ochorení osamelí,“ tvrdí Rýza Blažejovská, predsedníčka pacientskej organizácie Migréna-help a&nbsp;organizátorka prvej konferencie pre pacientov s touto chorobou. V&nbsp;úvode spomenutá Elena Ruiz de la Torre, riaditeľka Európskej aliancie pre migrénu a bolesti hlavy, na konferencii vyhlásila: „V mnohých krajinách sa migréna považuje iba za väčšiu bolesť hlavy a&nbsp;toto vnímanie treba zmeniť. Okolie migréne nerozumie – vidí len to, že občas chýbame v&nbsp;práci alebo sa nemôžeme zúčastniť na nejakej aktivite.“

Ona sama trpí migrénou od dvanástich rokov. Z&nbsp;prieskumu organizácie Európskej aliancie pre migrénu a&nbsp;bolesti hlavy (EMHA) vykonaného medzi ľuďmi s&nbsp;migrénou prevažne zo siedmich európskych štátov (Španielsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Írsko, Nemecko a&nbsp;Portugalsko) vyplýva, že 45 percent respondentov malo pre ňu problémy s&nbsp;predĺžením pracovnej zmluvy, 43 percent uviedlo problém prácu vôbec získať a&nbsp;33 percent dostalo od zamestnávateľa pokarhanie napríklad práve preto, že im záchvat migrény znemožnil prísť v&nbsp;niektoré dni do práce.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Prieskum migrény u slovenských pacientov odhalil, že&nbsp;priemerné obdobie medzi výskytom prvých symptómov a stanovením diagnózy je na Slovensku štyri roky. Nastavenie správnej a účinnej liečby je potom kľúčové. Interval medzi diagnostikovaním migrény a nasadením liečby je na Slovensku priemerne tri roky. Stane sa, že pacient môže s neliečenou migrénou žiť až sedem rokov, čo je ťažké si vôbec predstaviť. Účinná pomoc však existuje, ako prezradila neurologička MUDr. Eva Medová, v prípade menšieho množstva záchvatov postačí akútna liečba – bežné analgetiká alebo takzvané triptány.

Pri štyroch a&nbsp;viac záchvatoch mesačne je už podľa lekárky vhodné nasadiť preventívnu liečbu, ktorú pacientovi predpíše neurológ. Ten ho môže zároveň poslať do špecializovaného centra pre terapiu bolestí hlavy. „Preventívnou liečbou dnes dokážeme znížiť množstvo záchvatov až o&nbsp;50 percent, a&nbsp;to pomocou prípravkov, ktoré boli pôvodne vyvinuté na iné ochorenia, ale objavil sa pri&nbsp;nich pozitívny účinok na migrénu,“ tvrdí MUDr. Medová. V&nbsp;centrách pre liečbu bolestí podľa nej pacientom s&nbsp;migrénou okrem liekov ponúkajú psychoterapiu a&nbsp;fyzioterapiu.

Bolesť hlavy ľudia opisujú ako jednu z&nbsp;najnepríjemnejších bolestí. Nemožno ju obísť, zahnať, občas ju neprekabátia ani tie najlepšie analgetiká. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie pritom každodennou bolesťou hlavy trpí jeden z&nbsp;dvadsiatich ľudí v&nbsp;rozvinutých krajinách. Jeden z&nbsp;najbežnejších zdravotných problémov však vedcov z&nbsp;celého sveta stále necháva na veľkých pochybách. „Vieme síce omnoho viac než pred 20 rokmi o&nbsp;tom, čo bolesti hlavy spôsobuje, ale ešte stále nemáme ucelený obraz,“ vraví Charles Flippen, MD, docent neurológie na David Geffen School of Medicine v Los Angeles.

„Mozgové tkanivo a&nbsp;lebka za bolesti nemôžu byť zodpovedné, ide teda predovšetkým o&nbsp;záležitosť krvných ciev v&nbsp;hlave a&nbsp;krku, v&nbsp;tkanive obklopujúcom mozog a&nbsp;niektorých jeho hlavných nervoch. Príčina bolesti hlavy však môže tkvieť aj v&nbsp;pokožke, dutinách, zuboch, krčných svaloch a&nbsp;kĺboch...“ Podľa odborníkov je tak najlepšou možnosťou, ako sa zbaviť bolesti, rozpoznanie, s&nbsp;akým typom bolesti hlavy máme do činenia. Najčastejšia je tak­zvaná tlaková bolesť, vyskytujúca sa viac v prípade žien. Je tupá, zvieravá a&nbsp;často za jej vznik môžu svaly v&nbsp;okolí šije. Môž byť rôzne intenzity a&nbsp;početnosti.

Dobrou správou je, že väčšinou si s&nbsp;ňou poradia analgetiká. Druhý najčastejší typ predstavuje práve spomenutá migréna, zasahujúca ako deti, tak dospelých. Pred pubertou chlapcov a&nbsp;dievčatá postihuje rovnako, v&nbsp;dospelosti opäť dominujú ženy. Tí, ktorých sa migréna týka, hovoria o&nbsp;prudkej a&nbsp;pulzujúcej bolesti, v&nbsp;tých najťažších prípadoch ju prirovnávajú k&nbsp;silným úderom. O&nbsp;niečo vzácnejšie sú takzvané klastrové bolesti hlavy, ktoré sa nazývajú aj „nahromadené“, čo automaticky vyvoláva predstavu značnej intenzity. Tento typ je pre zmenu častejší u&nbsp;mužov. Sústreďuje sa často v&nbsp;oblastiach okolo očí, sprevádza ho značný nepokoj, dotyčný často hovorí o&nbsp;túžbe „búchať hlavou o stenu“.

<ul>
<li>meniace sa počasie, rastúca vlhkosť či teplota,</li>
<li>nedostatok alebo, naopak, príliš veľa spánku,</li>
<li>emočný stres,</li>
<li>jasné alebo blikajúce svetlá, hlasné zvuky, výrazný zápach,</li>
<li>alkohol, najmä červené víno,</li>
<li>čokoláda,</li>
<li>dusičnany v údeninách a rybách,</li>
<li>zvýšený či znížený príjem kofeínu.</li>
</ul>

Čo môže spúšťať bolesť hlavy?

Páter Jiří z&nbsp;kongregácie kapucínov opisuje, že niekedy chodí po kláštore ako lev v&nbsp;klietke. O&nbsp;migréne, ktorá ho sužuje dlhé roky, duchovný hovorí ako o&nbsp;svojej sestre. Spočiatku ho len tak podpichovala – občasné pobolievanie hlavy v&nbsp;mladosti prisudzoval problémom s&nbsp;dutinami. „S&nbsp;pomocou lekárov ma osvietilo až v&nbsp;období, keď sa moje záchvaty bolesti začali stupňovať. Boli čoraz silnejšie a&nbsp;častejšie, až vyústili do malej mozgovej príhody. Mal som 41 rokov a&nbsp;pre čiastočné upchatie cievneho splavu som sa dostal do rúk neurológov. Tí za možnú príčinu mozgovej príhody označili príliš hustú krv v&nbsp;kombinácii s&nbsp;prvou fázou migrény.“ Dnes má 57 rokov a&nbsp;má pocit, že jeho záchvaty migrény stále pomaly naberajú na sile.

„Skutočne veľký záchvat mávam minimálne raz za štrnásť dní a&nbsp;trvá našťastie približne len desať hodín. Najhoršie sú pre mňa tie, ktoré prichádzajú v&nbsp;noci alebo nadránom. Keď je bolesť taká silná, že by som liezol po stene, nemôžem ísť ani spať, pretože potom sa záchvat ešte zhorší. To potom chodím po kláštore ako lev v&nbsp;klietke.“ Záchvaty úpornej bolesti hlavy si nevyberajú – pokojne ho prepadnú, aj keď má slúžiť omšu. So všetkou pokorou vraví: „Boh sa zatiaľ vždy postaral o&nbsp;to, že som ju dokončil a&nbsp;kázeň mala vraj hlavu aj pätu. Priznávam však, že počas bolesti ani nedokážem vnímať, čo hovorím.“ Spúšťače záchvatu si Jiří identifikoval dva – dlhodobé a&nbsp;okamžité.

Zvýšený počet študentov nielen s bolesťami chrbta, ale aj hlavy – aj to je jeden z dôsledkov dištančnej výučby. Tá je obmedzujúca a vyžaduje dlhšiu prípravu než klasické vyučovanie. Dieťa sedí (často nesprávne) pri počítači aj desať hodín! Ako prevenciu odborníci odporúčajú pravidelný pohyb: často meniť polohu, prejsť sa, skúsiť severskú chôdzu a ďalšie aktivity, ktoré možno vykonávať aj počas súčasných opatrení.

Výučba na diaľku

Medzi dlhodobé zaraďuje cestovanie, intenzívnu duševnú prácu trvajúcu viac ako hodinu v&nbsp;kuse a&nbsp;prudké zmeny počasia. Okamžitých však vymenúva viac: „Silné vône, kadidlo (čo je u&nbsp;kňaza trochu problém), sladké víno (napríklad ríbezľové), nosný sprej s&nbsp;morskou soľou, prievan na hlavu a&nbsp;niekedy aj beh. Pri behu sa mi záchvatu migrény darí vyhýbať, pokiaľ si po návrate dám včas kávu.“ Svoje problémy, samozrejme, rieši s&nbsp;lekármi. Od neurologičky dostal lieky na upokojenie ciev, čo malo za následok, že migréna síce nenastávala tak často, ale bola o&nbsp;to dlhšia. Žiaduci efekt nepriniesli ani ďalšie lieky.

„Časom mi jeden známy lekár odporučil, aby som skúsil jednu špeciálnu infračervenú lampu s&nbsp;diódami a&nbsp;tá mi prekvapivo pomáha. Keď už je bolesť rozbehnutá, jej pomocou sa mi ju podarí zmierniť tak, že si môžem ísť ľahnúť a&nbsp;spať. Nie vždy to zaberie, niekedy ani lampa nič nedokáže. Viem však, že so sestrou migrénou budem žiť asi až do smrti svojho tela, a&nbsp;preto ju rešpektujem. Snažím sa ju veľmi neprovokovať, ale som jej vďačný za to, že ma naučila sebadisciplíne a&nbsp;dala mi veľké pochopenie pre utrpenie druhých.“

Život s migrénou pozná veľmi dôverne aj 52-ročná Markéta. „Vinou migrény som žila stále v&nbsp;strachu. Bála som sa, že ďalší záchvat príde, keď budem musieť vykonať niečo dôležité v&nbsp;práci, a&nbsp;nebudem môcť úlohu dokončiť. Nechcela som pred ostatnými vyzerať ako slaboch, ktorý niečo nezvláda. Napriek tomu ma tak niektorí vnímali. A&nbsp;tak som užívala čoraz viac liekov a&nbsp;snažila som sa nejako fungovať. Po večeroch som potom pracovala ešte viac, než by som mala. Pre moje telo to bol ničiaci stres, ktorý sa potom prejavil ďalším záchvatom. Jednoducho začarovaný kruh.“ Prvý záchvat ju prepadol v&nbsp;trinástich rokoch. Mama jej dala liek proti bolesti, praktický lekár neskôr nad problémom mávol rukou s&nbsp;tým, že časom odznie. Neodznel.

Naopak, po prvom pôrode migréna prišla s&nbsp;ešte väčšou razanciou. „Začala som ju mávať raz za mesiac. Prvýkrát som spoznala jej devastujúcu silu a&nbsp;bola som prakticky aj tri dni odrovnaná. Vtedy som si uvedomila, že migréna sa stáva súčasťou môjho života, a&nbsp;s&nbsp;tým sa objavil aj strach, čo všetko dokáže prekaziť. Zo začiatku som veľmi smädná, unavená a&nbsp;často aj zle rozprávam. Hneď ako záchvat vypukne naplno, mám obrovské bolesti a&nbsp;niekedy vraciam. Prekážajú mi zvuky, pachy, svetlo a&nbsp;nemôžem takmer ani pracovať na počítači. To ma priviedlo na neurológiu, kde mi lekár predpísal takzvané triptány, cielené lieky na tlmenie akútnych záchvatov migrény. Tie som kombinovala s&nbsp;ďalšími bežne dostupnými liekmi na bolesť. Niekedy zabrali, inokedy nie.“

Migréna raz za mesiac bol však len začiatok. Po čase sa Markétin stav výrazne zhoršil a&nbsp;záchvaty prichádzali každý týždeň. Svoje problémy sa snažila najskôr tajiť, ale niekedy jej bolo tak zle, že z&nbsp;práce musela jednoducho odísť. Žila v&nbsp;neustálom strachu, že urobí niečo, čo vyvolá ďalší atak. Stačilo ľahké preťaženie, nevyspatie a&nbsp;migréna bola na ceste. Vyvolávala ju však aj zmena počasia a&nbsp;tlaku. „Odrazu som mala pocit, že som v&nbsp;začarovanom kruhu, z&nbsp;ktorého niet cesty von. Skúsila som aj alternatívnu cestu bez liekov. Čínsku medicínu, akupunktúru, rôzne diéty a&nbsp;chiropraxiu. Tieto procedúry mali jedno spoločné: ani jedna mi nepomohla. Navyše niektoré boli veľmi bolestivé a&nbsp;finančne nákladné.“

Už ani neverila, že sa niekedy vráti do normálneho života. Nakoniec začala u&nbsp;neurológa skúšať preventívnu liečbu, takzvané profylaktiká. Tie majú záchvaty obmedziť vo frekvencii aj v&nbsp;intenzite. Po čase našli typ, ktorý Markéte vyhovuje. Opäť sa dočkala toho, že má aj niekoľko týždňov bez migrény. „Chodím zase behať a&nbsp;sú dni, keď sa cítim úplne normálne. V&nbsp;to som už nedúfala.“

Zdroj: TÝŽDENNÍK KVĚTY

Už z obdobia starovekého Egypta sa zachovali lebky s trepanáciou na troch miestach a so známkami toho, že ošetrený človek prežil. Je pravdepodobné, že trepanácia mala slúžiť na liečbu bolestí hlavy. Kráľovský otvárač lebiek bol vysokopostavenou osobou na spoločenskom rebríčku. Ďalšou metódou liečby bolo prikladanie rýb schopných vygenerovať elektrický výboj. Egypťania však už poznali aj ópium, ktoré sa používalo pri liečbe bolesti. Okrem ďalších prírodných aj magických metód (bylinky, figúrky krokodílov) bolo obľúbenou kúrou prikladanie pijavíc a púšťanie žilou. Okolo roku 1800 prevládali režimové opatrenia – studený obklad, pokoj a spánok. V druhej polovici 19. storočia nastúpila éra alkaloidov z námeľa. Míľnikom v liečbe bolesti bol rok 1925, keď bola syntetizovaná kyselina acetylsalicylová. Tá sa stala dôležitým liekom pri mnohých indikáciách vrátane migrény. V 90. rokoch minulého storočia prišli na svet triptány a špecifické antimigreniká. Najnovším trendom v novom tisícročí sú biologiká.

Keď vám ide roztrhnúť hlavu: Prečo sa neoplatí problémy s migrénou stavať na druhú koľaj?

redakcia

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Keď vám ide roztrhnúť hlavu: Prečo sa neoplatí problémy s migrénou stavať na druhú koľaj?

redakcia

Súvisiace články

Vážne ochorenie zostáva bez liečby: Pozor na VYSOKÝ KRVNÝ TLAK, hovorí sa mu aj tichý zabijak!

Zabudnite na lieky! Tieto potraviny zamedzia nadúvaniu prirodzene

Trápi aj vás 5 NAJČASTEJŠÍCH AUTOIMUNITNÝCH OCHORENÍ?

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás