Peter Ličák

Splnený sen? Archeológ z&nbsp;Košíc vraví, že sa to dá aj tak povedať, ale viac by sa mu páčilo, keby sa v&nbsp;jeho práci, ktorú považuje za svoj najväčší koníček, naplnilo porekadlo do tretice všetko dobré... Nie, to určite nie je prejavom neskromnosti, iba nahlas vyslovená túžba nestratiť dobrý kurz a&nbsp;intuíciu, ktorá je pre archeológov neoceniteľným Božím darom.

Prvý unikátny objav strieborného pokladu sa podaril Petrovi Šimčíkovi vlani v&nbsp;januári v&nbsp;jednom z&nbsp;najznámejších domov na košickej Hlavnej ulici. Majitelia pivovaru v&nbsp;dvojpodlažnom Levočskom dome, ktorý kedysi patril ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Satmárimu či uhorskému palatínovi Alexiusovi Turzovi a&nbsp;napokon aj mestu Levoča, sa rozhodli v&nbsp;pivnici v&nbsp;prednej časti domu znížiť podlahu, aby do nej mohli umiestniť novú technológiu na varenie obľúbeného piva Košičanov.

„Keďže Levočský dom je národná kultúrna pamiatka, jeho majiteľom nariadili pamiatkari zabezpečiť archeologický prieskum podzemných priestorov. Tak sme sa toho ujali s&nbsp;kolegom Jozefom Mitríkom a&nbsp;prevŕtali sme dno pivnice ôsmimi sondami. V&nbsp;jednej sme natrafili na hrsť starých mincí. Dôkladne sme preskúmali okolie tohto nálezu a&nbsp;nebola to márna práca. Zem pod pivnicou ukrývala pred svetom viac ako 600 strieborných mincí z&nbsp;15. až 17. storočia. Boli vyrazené za vlády pätnástich panovníkov zo strednej Európy, napríklad za čias poľského kráľa Žigmunda III. Vasu, Mateja II. či za čias kniežaťa Gabriela Betlena zo Sedmohradska. V&nbsp;tej istej vrstve zeminy sme našli aj viac ako 120&nbsp;mincí zo 17.&nbsp;až 18. storočia vyrazených za panovania Leopolda I., Jána II. Casimíra aj sedmohradského veľmoža Františka Rákociho,“ predstavil nám košický strieborný poklad archeológ Peter Šimčík.

Vraví, že to nebola vec šťastia, ako si ľudia často myslia, ale vec profesionality. Šťastie mali s&nbsp;kolegom akurát v&nbsp;tom, že majitelia Levočského domu sa obrátili so žiadosťou o&nbsp;archeologický prieskum práve na nich. Tí však od radosti neskákali, archeologický prieskum museli zaplatiť z&nbsp;vlastného vrecka, ale poklad patrí štátu. Aj takú podobu má niekedy spravodlivosť na slovenský spôsob. Svoju pokrivenú tvár ukázala aj archeológom Petrovi Šimčíkovi a&nbsp;Lukášovi Ivančovi pri náleze ďalšieho unikátneho pokladu v&nbsp;dedinke Obišovce na východnom Slovensku.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ten našli začiatkom februára, hneď na tretí deň pamiatkového archeologického výskumu v&nbsp;obišovskom Kostole Ružencovej Panny Márie. V&nbsp;jeho priestoroch najprv pri odstraňovaní podlahy objavili základy staršieho, zaniknutého renesančného božieho chrámu sv. Martina, archeologický výskum nariadený Krajským pamiatkovým úradom v&nbsp;Košiciach mal zistiť rozsah základov starého kostola, jeho pôdorys a&nbsp;objasniť okolnosti jeho vzniku. Archeológovia predpokladali, že pri ďalších sondách a&nbsp;odkrývaní podlahy nájdu aj staré hroby. Nič výnimočné, bežná rutinná robota archeológov.

„Lenže naše prekvapenie malo celkom inú podobu. Keď som si na tretí deň výskumu zrána pripravoval detektor kovov, povedal som kolegovi Lukášovi, že mám silné tušenie, že dnes niečo vykopeme. Neprešla dlhá chvíľa a&nbsp;v&nbsp;lodi kostola pod maltovým lôžkom starej kamennej podlahy sa zrazu, tak akosi nesmelo, opatrne, objavil horný okraj keramického hrnčeka, ktorý bol ešte prikrytý kamennou platňou. A&nbsp;z&nbsp;krčiažka sme doslova trasúcimi sa rukami vysypali viac ako 500 mincí,“ hovorí Peter Šimčík o&nbsp;vzrušujúcich chvíľach, po akých túži každý archeológ. Väčšinu obsahu keramického krčiažka tvorili banské výplatné známky, strieborné mince boli osobitne zabalené do ľanovej tkaniny.

Archeológovia predbežne odhadujú, že poklad bol pod podlahu kostola zakopaný najskôr v&nbsp;roku 1702. „Banskými výplatnými známkami, ktoré boli vyrazené v&nbsp;Košiciach, v&nbsp;Smolníku a&nbsp;v&nbsp;Banskej Štiavnici, boli platení baníci. Ich nález v&nbsp;obišovskom kostole podáva svedectvo o&nbsp;tom, že do tohto kostola chodievali na púte veriaci aj z&nbsp;týchto končín, ktorí tu nechali svoje výplatné známky ako milodary. Považujeme za veľmi pravdepodobné, že kňaz, ktorý mal v&nbsp;správe s&nbsp;celou farnosťou aj obišovský kostol, ukryl v&nbsp;čase nepokojov milodary pred hrozbou Rákociho povstania pod podlahu kostola. Vzácny nález sme pomenovali ako Monookulov poklad po poľskom katolíckom kňazovi, slepom na jedno oko, ktorý na prelome 17.&nbsp;a&nbsp;18. storočia pôsobil na fare v&nbsp;blízkom Kysaku,“ povedal pre Život Peter Šimčík.

Lenže objav Monookulovho pokladu priniesol archeológom z&nbsp;košickej archeologickej spoločnosti Triglav nielen radosť, ale aj kopu starostí a&nbsp;problémov. Nález teraz treba odborne spracovať, strieborné mince aj výplatné známky baníkov zakonzervovať, odborný posudok vypracuje skúsený numizmatik. To všetko bude stáť niekoľko tisíc eur, a&nbsp;tie, čuduj sa svete, musia vytiahnuť z&nbsp;vlastného vrecka objavitelia pokladu. „Je to veľký nedostatok zákona číslo 49 z&nbsp;roku 2002 o&nbsp;ochrane pamiatkového fondu, ktorý nepamätá na to, že takéto nálezy treba aj odborne spracovať. Veľkým paradoxom je aj to, že keby takýto poklad našiel laik, štát by mu vyplatil 100-percentnú sumu hodnoty pokladu, ale my ako profesionáli ešte na unikátne nálezy doplácame...“ právom si poťažkal na túto nespravodlivosť archeológ Peter Šimčík

Poklad plný starostí: Laik by mal z unikátneho nálezu veľký finančný profit, on naň dopláca

Výber pre vás

Poklad plný starostí: Laik by mal z unikátneho nálezu veľký finančný profit, on naň dopláca

Súvisiace články

Čakala ju sľubná budúcnosť: Na počesť zavraždenej Kušnírovej zostavili archeologický zborník

Výskum slovenských študentov si všimol prestížny vedecký časopis: Čo sa im podarilo?

Astronómovia objavili dosiaľ najbližšiu čiernu dieru: Je od nás vzdialená len...

Výber pre vás