Mária Mišovičová

Veľmi vysoké IQ sa pripisuje LEONARDOVI DA VINCI. Odhaduje sa na 220 bodov. Jeho súčasníci ho opisovali ako univerzálneho génia – do čoho sa pustil, v&nbsp;tom vynikal. Taliansky renesančný maliar, sochár, architekt, vynálezca, konštruktér a hudobník sa preslávil majstrovskými obrazmi Posledná večera či Mona Lisa.

Dodnes sa s&nbsp;istotou nevie, kto je tá tajomne sa usmievajúca žena. Manželka obchodníka z&nbsp;Florencie Lisa? Alebo mu ako model stál študent, ktorého stvárnil ako ženu? Či starnúci Leonardo sám seba nakreslil ako tajuplnú krásku? Ktovie... V&nbsp;jeho rukopisoch sa našli aj ďalšie pozoruhodnosti: náčrty lietajúcich strojov – helikoptéry a&nbsp;rogalá, ale aj nákresy ponorky, obrneného tanku na ľudský a&nbsp;konský pohon, potápačského skafandra alebo mechanickej kalkulačky.
Pokračovanie na ďalšej strane...

JOHAN WOLFGANG VON GOETHE rovnako patrí medzi velikánov s&nbsp;vysokým IQ. Jeho hodnota bola medzi 210 až 240 bodmi. Nemecký básnik, prozaik, právnik a politik sa zaujímal aj o&nbsp;biológiu, architektúru a&nbsp;optiku. K&nbsp;jeho významným počinom patrí veršovaná tragédia Faust, jeden z&nbsp;najvýznamnejších textov svetovej literatúry.

Mnohí vedci ho považujú za najväčšieho génia ľudských dejín. Často navštevoval západočeské kúpeľné mestá. V&nbsp;Mariánskych Lázňach sa ako 72-ročný zamiloval do 16-ročnej Ulriky von Lewetzovej, no ona jeho lásku neopätovala.
Pokračovanie na ďalšej strane...

Medzi ľudí s&nbsp;nadpriemernou inteligenciou patril aj nemecký fyzik, najväčší vedec 20. storočia ALBERT EINSTEIN s&nbsp;IQ v&nbsp;rozpätí 160 až 190 bodov. Je autorom teórie relativity. V&nbsp;roku 1921 získal Nobelovu cenu za fyziku. Ako zarytý vegetarián odmietal mäso, hral na husliach a&nbsp;často ako typický roztržitý profesor zabúdal na bežné veci. Keď však riešil fyzikálne problémy, sústredil sa tak dokonale, že vôbec nevnímal okolie.

Počas života napísal vyše tristo vedeckých prác, amerického prezidenta Roosevelta v&nbsp;liste varoval pred nebezpečenstvom jadrových zbraní. Bol členom americkej ľudskoprávnej organizácie NAACP zameranej na odstraňovanie všetkých druhov diskriminácie. Pomohol založiť Hebrejskú univerzitu v&nbsp;Jeruzaleme.
Pokračovanie na ďalšej strane...

BOBBY FISCHER bol americký šachista s IQ 187. Hovorí sa, že u mimoriadnych a výnimočných ľudí býva hranica medzi genialitou a šialenstvom tenká. U neho bola mimoriadne. Znalci ho považujú za najlepšieho šachistu všetkých čias. Dlho bol najmladším veľmajstrom, tento titul získal v roku 1958 ako 15-ročný. Majstrom sveta sa stal v 1972 v islandskom Reykjavíku, keď zvíťazil nad sovietskym šachistom Borisom Spasským. V roku 1975 odmietol obhajovať majstrovský titul a nasledujúcich 20 rokov nehral na žiadnom turnaji, čím postupne upadal do zabudnutia.

Živil sa občasnými lekciami šachu za päťtisíc dolárov na hodinu. Bol nevyrovnaný, excentrický, mnohí ho považovali za duševne chorého. Stále nosil so sebou kufrík, v ktorom mal rôzne bylinkové prípravky, elixíry. Tvrdil, že sa nimi bráni proti toxínmi. Tie mu vraj dávajú do jedla agenti KGB. Odvetné stretnutie s Borisom Spasským si predsa len zahral. Uskutočnilo sa až v roku 1992, Bobby Fisher opäť zvíťazil. A potom už so šachovými zápasmi skončil úplne.

NAJZNÁMEJŠÍ GÉNIOVIA: Hranica medzi výnimočnosťou a šialenstvom býva veľmi tenká

Výber pre vás

NAJZNÁMEJŠÍ GÉNIOVIA: Hranica medzi výnimočnosťou a šialenstvom býva veľmi tenká

Súvisiace články

Praveký Louvre: Jaskynná obrazáreň v Lascaux plná dávno vyhynutých zvierat ohromila aj Picassa

Najväčšie kriminálničky histórie. Stopy siahajú až do Česka. Ich činy vás nenechajú chladnými

Armáda čertov majstra Leonarda: Ruské kaťuše boli kópiou da Vinciho varhanových kanónov

Výber pre vás