Peter Ličák

Podľa jedného z&nbsp;najlepších znalcov mlynárstva na Slovensku, nebohého Ladislava Mlynku, zlatá éra mlynov vyvrcholila na území dnešného Slovenska v&nbsp;roku 1872. V&nbsp;tom čase si mohli dať zemepáni a&nbsp;gazdovia pomlieť obilie v&nbsp;niektorom zo 4&nbsp;748 vodných, parných či veterných mlynov. Potom však nastal pomalý, ale istý úpadok mlynárskeho remesla. Posledný klinec do jeho rakvy zatĺkla éra znárodňovania a&nbsp;združstevňovania, popri prosperujúcich gazdoch nazývaných kulakmi začali komunisti honbu aj na mlynárov.

V&nbsp;štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok je zapísaných aj 50 vodných mlynov zo všetkých kútov Slovenska. Jeden z&nbsp;nich – schátraný vodný mlyn v&nbsp;malej gemerskej dedinke Kováčová v&nbsp;lesnom údolí tiahnucom sa od obce Drnava po horný koniec Zádielskej tiesňavy – zdedili manželia Henrieta (48) a&nbsp;Gejza (50) Lyócsovci zo 70 kilometrov vzdialených Košíc. „Mlyn je dedičstvom po mojej babke Anne Lyócsovej, rodáčke z&nbsp;Medzeva, ktorá ho kúpila krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Na potoku Čremošná ho dal postaviť gróf György Andrássy, prvý riaditeľ Maďarskej akadémie vied, jeho rod bol úzko spätý s&nbsp;hradom Krásna Hôrka, mlyn vlastnil štyri desaťročia. V&nbsp;tom čase poháňali miestne potoky kolesá viacerých mlynov. V&nbsp;mlyne našej babky zomleli posledné obilie v&nbsp;roku 1950, odvtedy mlyn so svojím unikátnym technickým zariadením chátral,“ vracia sa do minulosti majiteľ ukážkovo zrekonštruovanej technickej pamiatky.

Keď jeho starých rodičov, vychýrených a&nbsp;ctených mlynárov, vyhnali v&nbsp;rámci znárodnenia z&nbsp;mlyna, stali sa z&nbsp;nich zo dňa na deň bezdomovci. U&nbsp;Lyócsovcov bolo mlynárstvo dedičným remeslom, obilie mleli celé generácie, starý otec Gejzu Lyócsu, elektrotechnického inžiniera v&nbsp;košických železiarňach, pochádzal zo známeho mlynárskeho rodu z&nbsp;Pedera. Stará mama Anna ovládala mletie obilia tak dobre ako jej muž. Mlyn pod svahom hlavnej cesty, služba gemerským roľníkom, to bol ich každodenný chlebík, radosť, starosť – skrátka celý život. Po znárodnení sa mlyn zmenil od piky. Z&nbsp;uznávaných mlynárov urobil štát riadený komunistickou stranou nehodných ľudí, občanov druhej kategórie.

Mlyn v&nbsp;Kováčovej patril k&nbsp;špičke technickým vybavením i&nbsp;výkonom. Manželia Lyócsovci vravia, že technológia, ktorou svoj mlyn vybavil gróf Andrássy, dokázala zomlieť za 24 hodín až dve tony obilia. Kapacita každého mlyna závisela od počtu vodných kolies, ktoré boli hnacou silou mlynskej technológie. Väčšina mlynov bola vybavená len jedným vodným kolesom a&nbsp;jedným párom mlecích kameňov. Ako uvádzajú historické pramene, v&nbsp;13. a&nbsp;14. storočí bol maximálny denný výkon vodných mlynov sto kilogramov obilia.

Pokračovanie na ďalšej strane...

„Pri záchrane nášho dedičstva po starých rodičoch sme nedbali len o&nbsp;to, aby mlyn vyzeral dobre na prvý pohľad, teda aby mal dokonalú fasádu, ale aby bolo v&nbsp;perfektnom stave aj jeho srdce, teda pôvodná technika. Aj starorodičovský mlyn dávalo do pohybu vodné koleso, lopatkové kolesá poháňala voda zospodu, neskôr sa objavili aj kolesá, ktoré poháňala voda padajúca na koleso zvrchu. Obilie mleli dva mlecie kamene s&nbsp;priemerom asi 80 centimetrov, nad nimi je aj v&nbsp;našom mlyne násypný kôš, do ktorého vynášali po schodoch naši starí rodičia obilie. To sa po zomletí sypalo do múčnej truhly. Toto zariadenie je v&nbsp;našom mlyne na prízemí a&nbsp;dvoch poschodiach,“ vysvetlil nám názorne technológiu výroby múky pán Lyócsa.

Starí rodičia Lyócsovci mali skvelú reputáciu, roboty mali vyše hlavy, aby stihli každému roľníkovi načas pomlieť obilie, často mleli aj v&nbsp;noci. Kvalitu obilia skúšali zubami, keď bolo zrno veľmi suché, zvlhčovali ho. Najťažšie chvíle prežívali, keď štát mlyn znárodnil. Dva-tri roky im komunisti „veľkoryso“ dovolili šrotovať obilie na kŕmenie hospodárskych zvierat. „Taký osud stihol aj ďalších mlynárov z&nbsp;okolia, z&nbsp;Lipovníka či Krásnohorskej Dlhej Lúky. Manželova stará mama sa však s&nbsp;rozhodnutím o&nbsp;znárodnení mlyna nemohla zmieriť, sťažnosť poslala až vedeniu komunistickej strany do Prahy. Čuduj sa svete, jej argumenty uznali a&nbsp;v&nbsp;polovici 60.&nbsp;rokov mlyn rodine vrátili. Našťastie strojné zariadenie mlyna ostalo nepoškodené, manžel sa ukázal ako zručný remeselník i&nbsp;reštaurátor, celé zariadenie mlyna prebrúsil, zakonzervoval, ale zhltlo to kopu peňazí i&nbsp;času. Kým sa nám podarilo mlyn dostať do perfektného stavu, aby sme ho mohli ukázať aj turistom, ubehlo desať rokov. Ale tá námaha za tie obdivné pohľady návštevníkov mlyna rozhodne stála,“ povedala pre Život víkendová mlynárka Henrieta Lyócsová.

Mlyn grófa Andrássyho: Manželia z Košíc zachránili na Gemeri jedinečnú technickú pamiatku

Výber pre vás

Mlyn grófa Andrássyho: Manželia z Košíc zachránili na Gemeri jedinečnú technickú pamiatku

Súvisiace články

TIP NA VÝLET: Navštívte svetový unikát. Zo STRECHY SLOVENSKA dovidíte až do šiestich krajín

TIP NA VÝLET nielen na hory: Kúpeľný skanzen Ľubochňa navštívil aj Pavol Országh Hviezdoslav

TIP NA VÝLET: Z väzenia rovno na galeje. Navštívte dominantu kopaníc

Výber pre vás