Prvý dojem je vlastne prekvapujúci. Návštevník vchádza do bytu na prvom poschodí a&nbsp;podvedome ráta s&nbsp;tým, že sa stretne s&nbsp;obligátnymi pracovnými prostriedkami muzikantskej rodiny. Ale v&nbsp;tejto izbe nie je klavír. V&nbsp;tejto izbe aj magnetofón je zastrčený kdesi v&nbsp;kúte. Na gauči je objemný zväzok patologickej anatómie. Niekoľko skrípt. A&nbsp;atmosféra z&nbsp;prípravy na skúšku z&nbsp;mikrobiológie. Speváčka Marcela Bujnová nechce byť len speváčkou, ale aj dobrou lekárkou. Hudba s&nbsp;medicínou sa v&nbsp;tejto rodine akosi dopĺňajú. Manžel, hudobný skladateľ a&nbsp;aranžér MUDr. Jaroslav Laifer, je takisto lekár.

Rodáčka zo Žiliny a&nbsp;maturantka z&nbsp;Prievidze prišla do Bratislavy študovať a&nbsp;začala – spievať. Popularita slovenských spevákov sa nešíri lavínovito, nie sme na to akosi uspôsobení, ale Marcela Bujnová si ju získala. Spievala v&nbsp;Tatra revue, angažoval ju rozhlas i&nbsp;televízia. Myslím, že spev je predovšetkým jej koníčkom, vášňou.

Miluje istého pána, ktorý sa volá John Galsworthy a&nbsp;napísal Ságu rodu Forsytovcov. Stretáva sa s&nbsp;ním po večeroch, ak práve neštuduje mikrobiológiu alebo novú pesničku. Ságu prečítala vari päť ráz a&nbsp;s&nbsp;pánom Galsworthym sa nemieni rozlúčiť. Z&nbsp;hudby má rada tradičný džez a&nbsp;svetových impresionistov. A&nbsp;okrem toho pani Ellu, zvanú Fitzgeraldová, čo je vraj síce láska pomerne banálna a&nbsp;vonkoncom nie originálna, lebo pani Ellu miluje skoro každý.

Štvrtý dojem potvrdzuje Marcela Bujnová osobne: nepije a&nbsp;nefajčí. Možno to v&nbsp;nej ostalo z&nbsp;čias športovania, na ktoré niet času, keď ešte plávala znak. Pretekársky. Teda nepije a&nbsp;nefajčí a&nbsp;o&nbsp;to viac si pochutnáva na kráľovskom mäse – sviečkovici. Bifteky sú jej slabosťou a&nbsp;vôbec varenie. Z&nbsp;hercov obdivuje Jula Brynnera a&nbsp;Monicu Vitti.

V tomto prípade ide skôr o&nbsp;názor Marcely Bujnovej: slovenská tanečná pesnička je niekedy nepružná, hoci ide o&nbsp;módu a&nbsp;móda musí ísť s&nbsp;časom. Mnohí speváci sa boja. Poslucháčov, obecenstva, kritiky. Mnohí mladí ľudia sa silou-mocou chcú stať spevákmi, lebo sa neboja. Ani poslucháčov, ani obecenstva, ani kritiky. A&nbsp;každý extrém je zlý. Ale prvý bratislavský festival pohol pesničkou, autormi i&nbsp;interpretmi. Bolo to vidieť na nedávnej televíznej súťaži vo Vysokých Tatrách, cítiť to i&nbsp;z&nbsp;mnohých dobrých pesničiek zo silvestrovskej súťaže bratislavského rozhlasu. Tanečná pesnička hýbe ľuďmi.

Z ARCHÍVU: Aká bola MARCELA BUJNOVÁ LAIFEROVÁ v roku 1967?

Výber pre vás

Z ARCHÍVU: Aká bola MARCELA BUJNOVÁ LAIFEROVÁ v roku 1967?

Súvisiace články

41 OTÁZOK PRE JANA WERICHA: Prečo utekal pred reportérmi a čo si myslel o slovenských ženách

Poklady z archívu: Neuveríte, čo exotické u nás chceli pestovať v roku 1951

AKÝ ÚČES, PROSÍM...? Bizarné VLASOVÉ TRENDY z roku 1956

Výber pre vás