Jana Homolová

Pôsobí takmer ako reklama na šťastie. Akoby v jeho živote neexistovali žiadne problémy. Napriek tomu tvrdí, že neustále hľadá Boha.

„Moja žena sa mi v tomto smere smeje, lebo ja mám také rôzne obdobia, keď ma pochytí nejaká aktivita, ako napríklad akvaristika alebo duchovné hľadanie. Je fakt, že hľadanie Boha je pre mňa jedna z najdôležitejších vecí v živote a vlastne veľké životné hobby,“ začína svoje rozprávanie umelec, ktorý v ankete Český slávik v roku 2012 porazil aj neprekonateľného Karla Gotta.

Tomášovo hľadanie sa začalo skoro, a to v detstve.

„Pomerne skoro mi zomrel otec a potom sestra. Bolo to tesne za sebou a už vtedy vo mne bujneli otázky typu: Kam títo ľudia idú? Má život vôbec nejaký zmysel? Najskôr sa tento kolobeh roztočil, potom však ustal, lebo som sa intenzívne začal venovať športu.“

Potreba opätovného hľadania Boha sa u neho opäť rozvinula v období, keď začal spievať pred publikom, s čím boli spojené aj prvé úspechy.

„Začal som byť trošku slávny, práve preto som opäť pocítil potrebu hľadať pokoru v niečom, čo ma presahuje. Niežeby ma sláva ovládla, ale mal som pocit, že sa so mnou niečo deje, že sa mení uhol pohľadu ľudí na mňa, a tá svetská sláva na mňa začala pôsobiť,“ priznáva.

Presne v čase, keď sa dostal na pomyselný kariérny vrchol, mal v rádiách veľmi hrané piesne, vypredané koncerty, rozhodol sa všetko zanechať a na päť týždňov odísť do Indie. Ako inak – opäť hľadať. Boha, pravdu, pokoru? Vyberte si.

„Tam sa spustila fáza, keď som sa prostredníctvom budhizmu dočítal o jednej zo starých mníšskych praktík, keď sa mnísi zatvárali na niekoľko rokov do jaskyne iba s vrecom nejakého zrna a vďaka tomu sa dostávali k poznaniu. Zaujalo ma to. Keď som sa neskôr dozvedel, že u nás existuje niečo ako terapia tmou, rozhodol som sa ju vyskúšať,“ ozrejmil, prečo sa v dnešnej konzumnej dobe dal na týždeň dobrovoľne zatvoriť do miestnosti bez svetla.

Kým sa však k tejto terapii dostal, trvalo mu to dva roky. Neodkladal to zo strachu, skôr hľadal vhodný termín.

„Vedel som, že to bude ťažké, ale chcel som to absolvovať. Jediný démon, ktorého si do tej tmy so sebou berieme, sme len my sami. Tam sa zrazu začnú ukazovať naše rôzne tváre, ktoré sú dosť desivé. Každá tma, v ktorej som bol, bola úplne iná a najintenzívnejšia bola v tom, že to je skvelé projekčné plátno, na ktorom vidíme rozličné svoje myšlienkové pochody.“

Mám pocit, že ak je človek v nejakej pozícii a je na neho nastavený pomyselný reflektor spoločnosti, je dobré otvárať témy dôležité pre spoločnosť.

Keďže v tomto priestore mohol veľa premýšľať a prehodnocovať svoj život, prišli aj náročné chvíle.

„Odžil som si tam veľa rôznych dialógov, keď som niekomu niečo povedal a tým som mu ublížil alebo som niečo nepovedal a tiež som tým ublížil. Dosť často to bola problematika spojená s láskou, s ktorou som v minulosti nakladal ako so spotrebným materiálom. Ublížil som mnohým ženám. A vlastne som tri dni trávil v tme iba modlitbami, prosbami o odpustenie. Bolesť som sa však snažil prijať.“

Prekvapenie nastalo, keď sa po týždni z tejto terapie vrátil medzi ľudí: tých, ktorých v myšlienkach žiadal o odpustenie, začal z ničoho nič stretávať na ulici.

„Ospravedlňoval som sa im, snažil som sa im to vysvetliť, no niektorí to s odstupom času už ani nechápali,“ zaspomínal si so smiechom.

Samozrejme, nie všetky krivdy sa mu podarilo zahojiť. „V niektorých prípadoch to nešlo, lebo občas to ublíženie bolo priveľmi veľké,“ priznal.

Napriek všetkému sa so svojimi démonmi začal postupne vyrovnávať a následne pochopil, že pôvodcom všetkých jeho problémov bola v podstate lož.

„Keď som si to uvedomil a prijal som to, pravdu som začal automaticky aplikovať v živote. Mám pocit, že ak je človek v nejakej pozícii a je na neho nastavený pomyselný reflektor spoločnosti, je dobré otvárať témy dôležité pre spoločnosť.“

Následne dospel k názoru, že lepšie ako moralizovať je ísť cestou osobného príkladu.

„Verejne som si posypal hlavu popolom a snažil som sa otvoriť tému pravdivosti v osobnom živote. Ak totiž človek vysloví pravdu, okamžite prestane žiť v paralelných vesmíroch, ktoré si klamstvom vytvára. Týmto spôsobom som sa prejavil, čím som len potvrdil rolu blázna a šaša v spoločnosti,“ povedal nám so smiechom.

Nezabudol však pripomenúť: „Ale ja sa na túto rolu nesťažujem, lebo mám pocit, že títo šašovia majú veľkú slobodu v tom, že si môžu hovoriť, čo chcú. To bol v podstate aj jeden z mojich životných cieľov.“

Tomášova pravda o tom, že manželku Tamaru, s ktorou má tri deti, podviedol, v širokej verejnosti okamžite vyvolala ohromné reakcie. Išlo totiž o pochybenie, pre ktoré ho mnohí odsúdili. V čase, keď to však začal rozoberať pred zrakmi celej spoločnosti, mal už túto tému so svojou ženou vyriešenú.

„Svojej žene som bol neverný v začiatkoch nášho vzťahu, keď som ešte nebol schopný preorientovať sa zo života divokého slobodného mládenca na spolužitie v páre. To, že som pocítil potrebu o tom informovať všetkých ľudí na svete, bolo preto, lebo mi to pripadalo ako najlepšia demonštrácia svojho života, ktorý som sa rozhodol žiť v pravde. Môjmu verejnému vyhláseniu – len kvôli vysvetleniu – predchádzala jedna konferencia s mladými ľuďmi, na ktorú ma pozvali a na ktorej som mal prednášku.

Z rôznych tém som si vybral práve tému o pravde. Hovoril som o tom, že pokiaľ sa pozornosť spoločnosti neupriami na rolu etiky, nejakého slušného správania a úcty k hodnotám, nemôžeme tvoriť harmonickú spoločnosť, ktorá bude vytvárať perspektívnu budúcnosť. To, že som bol svojej žene neverný, som vo svojom príhovore spomenul iba okrajovo. Už som tomu neprikladal nijakú váhu, keďže sme to mali dávno vyriešené,“ vysvetlil nám.

V tom momente si však vôbec neuvedomil, že to, čo povedal, je pre ľudí ohromná senzácia.

„Keď to celé vybuchlo a médiá si z mojej prednášky vzali len túto jednu vetu, došlo mi, prečo bol ten výbuch obrovský. Táto téma je totiž blízka mnohým ľuďom. Je mnoho takých, ktorí majú za sebou tento konkrétny zážitok. Na základe toho som následne zistil, aký obrovský problém máme nielen povedať pravdu, ale aj odpustiť. Radi sa udržiavame v krivde,“ upozornil.

„Neviem, či to tak máte aj vy Slováci, ale my Česi v sebe stále máme krivdu komunizmu. Ak sa aj niečo udeje, pripisujeme to práve minulému režimu a v myšlienkach v tej minulosti naozaj stále žijeme.“

Umelec sa nazdáva, že na túto dobu by sme nemali zabúdať, ale rozhodne by bolo dobré prestať sa k tejto téme opakovane vracať.

„Rovnaké je to aj vo vzťahu. Ak v ňom jeden z tých dvoch ľudí pochybí, odpustiť si musia obaja. Zároveň by sa k tej chybe mali prestať vracať. Ak sa to podarí, taký vzťah môže pokračovať ďalej.“

S odstupom času Tomáš cíti, že urobil dobre, keď neveru pred manželkou a v podstate aj pred svetom nezamlčal.

„Ak žijeme v lži s tým najbližším človekom, ktorého po svojom boku máme, celý život je potom tak trošku klamstvo. Toto som nechcel,“ hovorí.

Samozrejme, stretol sa aj s výčitkou, prečo svoju chybu preniesol na milovaného človeka.

„Na začiatku to možno pre moju ženu bola záťaž, no oveľa väčšia záťaž je, ak človek buduje vzťah, ktorý sa navonok tvári ako ľalia, ale vo vnútri to tak nie je. Paradoxné je, že nás to oboch veľmi posilnilo. Tamara, samozrejme, vedela, s kým do vzťahu ide, že som nikdy nebol svätý. Tým, že mi odpustila, ma oslobodila. Ak by sa to nebolo stalo a ona by sa so mnou rozišla, ja by som v tomto spôsobe života pokračoval ďalej a ubližoval by som ďalším a ďalším ľuďom,“ myslí si Tomáš.

Za seba samého však priznáva, že cestu k odpusteniu ešte len hľadá.

„Ešte som si neodpustil. Aj preto som na ceste hľadania Boha. Ježiš tu bol preto, aby nám povedal, že už nám je odpustené. Snažím sa pochopiť, ako to vlastne myslel.“

Po osobných skúsenostiach spojených s&nbsp;klamstvom si umelec uvedomil, že základnou cestou k&nbsp;duchovnej obnove je komunikácia.

„V&nbsp;momente, keď začneme rešpektovať, že všetci sme omylní a&nbsp;nikto z&nbsp;nás nie bez chyby, budeme schopní navzájom si odpúšťať, vtedy môžeme tento svet meniť od základov bez toho, aby sa menili systémy našich potrieb a&nbsp;túžob. Tým, že uspokojíme svoje vnútro, aj vonkajšok sa zmení, uskromníme sa a&nbsp;nebudeme k&nbsp;šťastiu potrebovať tri kožené gauče. Verím, že si uvedomíme, že nám stačí jeden na celý život, tak ako nám mnohokrát stačí aj jeden partner na celý život. A&nbsp;to je ono.“

Odpustenie mu v&nbsp;živote pomáhajú trénovať bežné situácie. Pokore ho naučilo napríklad turné po väzniciach, ktoré so svojou kapelou organizuje už druhý rok.

„Bola tam jedna pani, s&nbsp;ktorou som sa objímal, potom za mnou prišla dozorkyňa a&nbsp;povedala mi, že táto žena zabila svoje dieťa... Samozrejme, v&nbsp;tom okamihu som ju chcel hneď súdiť. Potom som sa však dozvedel, že sa narodila do rodiny, kde ju otec znásilňoval, mama pila a&nbsp;ticho to tolerovala. Neskôr prestala piť, vyhodila otca a&nbsp;našla si priateľa, s&nbsp;ktorým opäť začala piť a&nbsp;on tiež začal jej dcéru zneužívať. S&nbsp;ním aj neskôr otehotnela. A&nbsp;teraz súďme toto dievča, keď vidíme, čím všetkým prešla. Veď to predsa nejde.“

Ako hudobník a&nbsp;pesničkár chce otvárať dialógy a&nbsp;spájať ľudí najmä hudbou.

„O&nbsp;tom je môj album Spolu. Otvára dialógy, ktoré sú liekom na všetky problémy na svete. Je to síce ťažké, lebo každý človek je v&nbsp;inej úrovni vedomia a&nbsp;je schopný pochopiť iné množstvo informácií. Navyše veľmi veľa ľudí žije v&nbsp;strachu. Prirodzene, komunikácia vo vystrašenej spoločnosti je veľmi zložitá, ale na to tu predsa máme hudbu, ktorá dokáže otvárať naše zmysly, kultivovať myšlienky, pocity,“ hovorí Tomáš.

Spoločne s&nbsp;Janáčkovou filharmóniou sa v&nbsp;týchto dňoch vydáva na turné a&nbsp;1. decembra zavíta aj do Bratislavy.

„Hudba je najstarší rituál, ktorý ľudí spájal, a&nbsp;prostredníctvom Janáčkovej filharmónie pomôže ľuďom ešte viac sa dostať do svojho vnútra,“ zamýšľa sa spevák.

Tentoraz sa rozhodol dať svoje najväčšie hity na pódiu bokom.

„Pre fanúšikov máme pripravené piesne, ktoré sa týkajú zásadných spoločenských vecí, o&nbsp;ktorých chcem, aby sa hovorilo, a&nbsp;ktoré cezo mňa prešli v&nbsp;priebehu rokov. Práve v&nbsp;spojení s&nbsp;filharmóniou a&nbsp;cez osobné texty to môže s&nbsp;človekom pohnúť a&nbsp;bol by som rád, keby sme sa konečne pohli. Už je čas činov. Už sme toho veľa natárali, veľa sme toho vysnívali, ale stále sme krok pred urobením kroku...“

Tomáš Klus: Ak žijeme v lži s naším najbližším človekom, celý život je tak trošku klamstvo

Výber pre vás

Tomáš Klus: Ak žijeme v lži s naším najbližším človekom, celý život je tak trošku klamstvo

Súvisiace články

Týchto hollywoodskych exmanželov označujú za najroztomilejší rozvedený pár všetkých čias

„Pani prezidentová“ opäť hrá: Pred kamerami s najväčšími hereckými legendami!

Eva Pilarová mesiac po náročnej operácii: Musím sa veľmi šetriť

Janko Lehotský otvoril 13. komnatu: V knihe opísal svoje detstvo i slávne roky s Modusom

Začal sa boj o majetok Karla Gotta: Jablkom sváru je 35-miliónové dedičstvo

Výber pre vás