Aneta Parišková: Rakovinu s odstupom času vnímam ako BOŽÍ DAR, za ktorý som vďačná

Kedy pochopila, že telo už nevládze? ANETA PARIŠKOVÁ opísala možné príčiny vzniku ochorenia

Keď sa jej zrútil svet: ANETA PARIŠKOVÁ opísala prvé chvíle po zistení desivej diagnózy

Jana Homolová

Zaujímavá kniha sa len nedávno dostala do predaja a&nbsp;ako už jej samotný názov napovedá, rieši náročnú tému s&nbsp;nádejou. Obsahuje hlboké rozhovory s&nbsp;trinástimi známymi aj neznámymi ľuďmi, ktorých v&nbsp;živote postretli rôzne druhy onkologických ochorení. Autorkou rozhovorov je novinárka Viera Lipčáková Lacová, ktorá žila osemnásť rokov v&nbsp;Amerike a&nbsp;sama si onkologickým ochorením prešla. Knižka je navyše obohatená o&nbsp;témy, ktoré takmer každého pacienta v&nbsp;období liečby postretnú a&nbsp;odborný pohľad na ne ponúkajú postrehy onko-psychiagričky Jaroslavy Salman. Tá síce pochádza z&nbsp;Košíc, ale pôsobí na prestížnej klinike v&nbsp;Los Angeles s&nbsp;príznačným názovom City of Hope (Mesto nádeje pozn. red.). 

Bola to práve Jaroslava, ktorá v&nbsp;hlave dlhodobo držala myšlienku takejto knižky. „Keďže pracujem v&nbsp;onkologickej nemocnici, skúsenosti s&nbsp;mojimi pacientmi ma naviedli k&nbsp;tomu, že by bolo fajn priniesť niečo na Slovensko našim slovenským pacientom. Napadla mi kniha, ktorá by im mohla pomôcť lepšie zvládať náročné obdobie. Uvedomovala som si však, že ak by som knižku napísala iba ja, mohla by byť trošku nudná. Rovnako som vedela, že pacienti často od iných pacientov potrebujú počuť ich skúsenosti. Toto im vždy veľmi pomáha, pretože v&nbsp;príbehoch iných sa vedia nájsť. Preto som oslovila Vierku. Napísala veľmi osobné rozhovory s&nbsp;onkologickými pacientmi, ktorí sú už niekoľko rokov po liečbe,“ dozvedeli sme sa.

Knižka sa však nerodila ľahko. Vznikala približne päť rokov. „Keď ma Jarka oslovila, priznám sa, že prijať túto ponuku nebolo jednoduché. V&nbsp;čase, kedy sme na knižke začali pracovať, mne samej diagnostikovali rakovinu prsníka a&nbsp;zároveň to nebolo jednoduché z&nbsp;toho dôvodu, že v&nbsp;rovnakom období sa aj moja mama liečila na rakovinu. Žiaľ, doma sme už všetci vedeli, že ide o&nbsp;posledné chvíle jej života… Okrem toho v&nbsp;tom istom čase zomrela aj moja teta, ktorá bola v&nbsp;Amerike akoby mojou druhou mamou.“

No napokon práca na náročnej téme bola pre ňu do určitej miery aj akousi vlastnou terapiou. „Jednak mi príbehy jednotlivých pacientov, s&nbsp;ktorými som robila rozhovory dávali silu a&nbsp;tiež som sa vedela veľmi dobre vžiť do ich pocitov, pretože som prežívala to, čo oni. Vedela som, čo sa chcem opýtať a&nbsp;čo tým rozhovorom chcem povedať.“

Je pravdou, že jednotlivé rozhovory s&nbsp;ľuďmi, medzi ktorými nájdeme napríklad aj jojkársku moderátorku Anetu Pariškovú, glosátorku Oľgu Feldekovú (80), či kajakára Juraja Tarra (44) sú veľmi osobné, občas tnú do živého a&nbsp;idú pod kožu… Autorky sa v&nbsp;prvom rade snažili dostať svojimi rozhovormi svojich respondentov do určitého komfortu tak, aby sa otvorili a&nbsp;na základe toho úprimne a&nbsp;otvorene zdieľali svoje vlastné skúsenosti a&nbsp;pocity spojené s&nbsp;rakovinou…

Jednotlivé rozhovory sú popretkávané témami, o&nbsp;ktorých onko-psychiatrička hovorí ako o&nbsp;univerzálnych. „Áno, sú univerzálne, pretože či ste v&nbsp;Amerike, na Slovensku alebo povedzme v&nbsp;Japonsku, stále riešite rovnaké problémy, pretože my ľudia sme rovnakí. Rovnako prežívame rôzne citové ťažkosti, práve preto v&nbsp;knižke riešim témy, ktoré sú pre onkologických pacientov všeplatné. Vyberala som ich na základe tém, ktoré v&nbsp;mojej ordinácii najčastejšie preberáme s&nbsp;mojimi pacientmi. Vedela som, že ak tieto témy oslovujú ich, resp. ak ich do ordinácie prinášajú oni sami, tak určite oslovia a&nbsp;budú relevantné aj pre slovenských pacientov,“ uviedla odborníčka.

Len pre ilustráciu uvádzame, že v&nbsp;knihe sa stretnete s&nbsp;odbornými pohľadmi na témy smútku, úzkosti, partnerských vzťahov, tela a&nbsp;vzhľadu a&nbsp;mnohých ďalších. Jaroslava Salman je presvedčená o&nbsp;tom, že knižka nebude prínosom len pre ľudí, ktorých sa onkologické ochorenie týka, prípadne pre členov ich rodiny, ale pre kohokoľvek. „Knižka totiž obsahuje informácie a&nbsp;príbehy, ktoré sú inšpiratívne a&nbsp;silné aj pre ľudí, ktorí nemajú skúsenosť s&nbsp;nádorovým ochorením. Myslím si, že si túto knihu môžu prečítať a&nbsp;nechať sa ňou inšpirovať, lebo témy ako zmysluplnosť, naplnenosť ľudského života napriek kríze, či napriek vážnemu ochoreniu je aplikovateľná na akúkoľvek náročnú situáciu v&nbsp;živote,“ uviedla.

Pokračovanie na nasledujúcej strane. &gt;&gt;&gt;

Hoci jednotlivé príbehy veľkých bojovníkov s&nbsp;náročným ochorením sú v&nbsp;mnohom odlišné, majú viaceré spoločné znaky. Navyše každý jeden životný príbeh je zároveň príbehom nádeje. „Všetky naše príbehy majú šťastný koniec. Sú to bývalí pacienti, ktorí sú po liečbe aj desať rokov… Touto knižkou sme sa totiž snažili odovzdať informáciu, že nádej uzdraviť sa máme všetci. Sú v&nbsp;nej aj príbehy ľudí, ktorí boli v&nbsp;štvrtom štádiu rakoviny. Vyzeralo to, akoby tam už ani nádej nebola, ale zo všetkého sa dá dostať, a&nbsp;to je dôležité,“ povedala Viera Lipčáková Lacová, ktorá v&nbsp;liečbe potrebovala nádej a&nbsp;oporu blízkych rovnako, ako všetci respondenti jej knižky.

Tým, že si ochorením sama na vlastnej koži prešla, téma viery a&nbsp;nádeje bola pre ňu od začiatku až do konca ústrednou. „Sama som bola zvedavá na to, ako ľudia v&nbsp;chorobe vnímajú nádej a&nbsp;vieru. Či im pomáha Boh alebo viera v&nbsp;nejakú energiu, vyššie dobro… V&nbsp;podstate každý z&nbsp;nich si to vysvetľoval po svojom, ale vo všeobecnosti platí jediné, ak človek túži uzdraviť sa, musí v&nbsp;niečo veriť. Inak sa ďalej neposunie,“ povedala a&nbsp;spoluautorka Jaroslava Salman jej kontrovala slovami: „Ale slovo nádej v&nbsp;knižke nemyslíme len ako nádej vyzdravieť, ale aj nádej žiť svoj život zmysluplne napriek tomu, že má človek rakovinu a&nbsp;prognóza ochorenia nie je ružová,“ doplnila…

Krst skutočne výnimočného knižného počinu sa konal okrem iných aj za účasti docenta Štefana Korca, ktorý je zakladateľom Národného onkologického ústavu a&nbsp;ktorý na adresu knižnej novinky a&nbsp;autoriek povedal: „Veľké ďakujem autorkám, veľké ďakujem všetkým tým, čo svojimi príbehmi prispeli do tejto knižky. Rakovina nie je problém len postihnutých pacientov a&nbsp;ich rodín. Je to celospoločenský problém, preto treba v&nbsp;septembri veľmi zvažovať, akých zástupcov si do popredných miest zvolíme. Liečba je totiž o&nbsp;najnovších liekoch, prístrojoch. Tam sa rozhoduje o&nbsp;živote a&nbsp;v&nbsp;takom prípade musia byť do záchrany ľudského života zapojené všetky zložky…“ Onkologický ústav, aj napriek podmienkam, v&nbsp;akých naše zdravotníctvo funguje, dostal v&nbsp;knihe od oslovených veľmi veľa pochvaly.

Za zmienku možno ešte stojí osobná skúsenosť samotnej spoluautorky Viery Lipčákovej Lacovej. Tá totiž mala možnosť porovnať si liečbu rakoviny na Slovensku aj v&nbsp;Amerike. „Keď som sa vrátila domov do Ameriky zo Slovenska, už som mala nastavenú liečbu, ale potrebovala som si nájsť onkológa. Práve Jarka mi preložila lekárske správy, a&nbsp;keď som prišla na ošetrenie, tak mi americký onkológ povedal: „So všetkým, čo vám slovenskí lekári navrhli, súhlasíme a&nbsp;budete pokračovať v&nbsp;začatej liečbe. Toto bolo príjemné pohladenie na duši. Preto sa netreba báť, aj u&nbsp;nás na Slovensku máme skvelých odborníkov, aj keď samozrejme nemocnice na Slovensku a&nbsp;v&nbsp;Amerike sa porovnávať nedajú, zato odbornosť lekárov je absolútne porovnateľná a&nbsp;na vysokej úrovni,“ uviedla novinárka a&nbsp;opakovane nezabudla zdôrazniť, aby ľudia vo svojom boji či už s&nbsp;rakovinou alebo s&nbsp;akýmkoľvek iným ochorením rozhodne nestrácali nádej. „Lebo viete, to, čo sa javí ako koniec, je často nový začiatok…“

(Úryvky z&nbsp;knihy Nádej bez záruky)
&nbsp;
Práve v&nbsp;tomto duchu a&nbsp;v&nbsp;remisii rovnako ako Viera Lipčáková Lacová žije svoj život aj jedna z&nbsp;respondentiek knižky obľúbená jojkárska moderátorka Aneta Parišková. Tá bola podobne ako zvyšok oslovených pacientov mimoriadne otvorená, a&nbsp;to i&nbsp;napriek tomu, že o&nbsp;priebehu svojho ochorenia informovala širokú verejnosť prostredníctvom sociálnych sietí a&nbsp;následne poskytla niekoľko rozhovorov pre médiá.
&nbsp;
<h3>Keď sa jej zrútil svet</h3>
&nbsp;
V&nbsp;momente, keď som sa po prebdenej noci dozvedela, že mám v&nbsp;hrudníku veľký nádor, oznámila som to svojmu manželovi, ospravedlnila som sa v&nbsp;práci, že musím zostať v&nbsp;nemocnici, a&nbsp;preto nemôžem vysielať, schovala som sa na záchode, kde som pani učiteľke Miške dala pokyny v&nbsp;súvislosti so škôlkou, môjmu bratovi Adamkovi a&nbsp;švagrinej Natálke, ktorí boli s&nbsp;chlapcami, som tiež dala pokyny, kamarát Ivan mi doniesol tašku, môj šéf Rolo Kubina so mnou telefonicky riešil, kto ma bude operovať. Potom som sa zrútila a&nbsp;už som len plakala a&nbsp;plakala…
&nbsp;
<h3>O&nbsp;najväčšom strachu</h3>
&nbsp;
Nebála som sa o&nbsp;seba. Bolo pre mňa strašné, že by som tu nechala troch malých synov, veľmi som sa bála, čo s&nbsp;nimi bude, keď zomriem. Zároveň mi bolo nesmierne ľúto, že som ochorela len rok po svadbe s&nbsp;milovaným mužom. Pripadalo mi to nespravodlivé.
&nbsp;
<h3>Možné príčiny vzniku ochorenia</h3>
&nbsp;
Pracovné a&nbsp;materské povinnosti mi vždy skôr pomáhali a&nbsp;držali ma nad vodou. Enormný stres mi spôsoboval predovšetkým môj osobný život, moje toxické partnerské vzťahy, priveľa trápenia a&nbsp;nedostatok sebalásky. Veľkú preventívnu prehliadku mi odporučil môj brat. Začal sa o&nbsp;mňa báť, keď som v&nbsp;relatívne krátkom čase riešila tri vážne zdravotné problémy, ktoré ma dostali do nemocnice. Najskôr zápal obličky, potom zápal bedrového kĺbu a&nbsp;napokon pásový opar. S&nbsp;odstupom času som pochopila, že telo už nevládze.
&nbsp;
<h3>Pripravovala sa na najhoršie</h3>
&nbsp;
K&nbsp;mojej chorobe sme pristupovali veľmi pragmaticky. Zo všetkých síl som sa snažila vyliečiť, no zároveň sme sa akoby pripravovali aj na moju smrť. Počas chemoterapie som napríklad predala byt a&nbsp;vyplatila jednu hypotéku, aby Mirkovi po mojej smrti zostalo menej dlhov. Sľúbil mi, že moja škôlka bude fungovať, aj keby som zomrela, a&nbsp;že by sa určite postaral aj o&nbsp;Danielka, Gabka a&nbsp;Nathanka.
&nbsp;
<h3>Choroba jej zmenila život</h3>
&nbsp;
Rakovinu, ktorá mi náhle a&nbsp;nečakane vstúpila do života, s&nbsp;odstupom času vnímam ako Boží dar, za ktorý som vďačná. Priniesla mi totiž do života aj veľa pozitívnych zmien.

Boží dar

TAKTO VYZERÁ DNES: AKTUÁLNE FOTO PARIŠKOVEJ NÁJDETE V GALÉRII

Netreba sa báť: Aneta Parišková a ďalší bojovníci s rakovinou dávajú pacientom nádej

Výber pre vás

Netreba sa báť: Aneta Parišková a ďalší bojovníci s rakovinou dávajú pacientom nádej

Súvisiace články

Profesor TRAUBNER musel podstúpiť operáciu: Bude sa môcť vrátiť do práce medzi pacientov?

Zdravotné problémy Ľubomíra FELDEKA: Otec chodí veľmi málo, prehovorila jeho dcéra KATKA!

Čo je pre malú Matildu (4) s autizmom najťažšie? Štát ju nechal samu...

Vyrástla bez rodičov: Dojímavý rozhovor s Leou Hubovou z detského domova. Kruté, čo zažila!

Výber pre vás