Na syna zostala sama: PETRA VAJDOVÁ otvorene o ženskej sile a sebestačnosti

Je úžasný a je pre mňa najviac na svete: PETRA VAJDOVÁ otvorene o synovi Martinkovi

Ľuďom nestačí ani to, že som matka... PETRA VAJDOVÁ nastavuje zrkadlo spoločnosti! Čo prežíva? 

Jana Homolová

Autorka Louisa May Alcottová bojovala za volebné právo pre ženy a&nbsp;dokonca bola neskôr prvou ženou, ktorú zaregistrovali do voličského zoznamu. Vy ste feministka?

Osobne si myslím, že feminizmus je u&nbsp;nás stále vnímaný veľmi zle. Vôbec sa nevie, o&nbsp;čo ide, práve preto sme ani v&nbsp;našej hre túto tému nepodporovali. Bolo to z&nbsp;obavy, že by to každý súdil. V&nbsp;tom období naozaj feminizmus vznikal a&nbsp;je to spojené aj s&nbsp;tým, že ženy potom začali fajčiť ako muži, nosiť nohavice, piť whisky, chceli volebné právo, čiže feminizmus je navonok spojený s&nbsp;negatívnymi vonkajšími prejavmi, na základe ktorých si ženy chceli vybojovať vlastné miesto na tomto svete. Pravda však je, že to bola ťažká doba, pretože ženy boli absolútne pod nadvládou mužov.

Čo sa však týka dneška, mňa osobne prekvapila informácia, že ženy majú stále menšie platy… Je to nespravodlivé, keď si vezmeme, koľko žien musí držať kasu, lebo sú buď slobodné matky, alebo rozvedené. Tak ako ja bojujem za svojho syna a&nbsp;za seba, lebo musím, je smutné, že napriek tomu majú podľa môjho názoru hlavné slovo v&nbsp;našej spoločnosti stále muži. Platí to takmer všade, aj v&nbsp;práci. Ja osobne proti tomu nebojujem ani sa nebúrim. Väčšinou som ticho, lebo si myslím, že to nemá zmysel, a&nbsp;čakám, že môj čas ešte príde.

Napríklad ak svoj názor na konkrétnu postavu vyjadrí muž, rešpektuje sa to oveľa viac, ako keď sa ozvem ja alebo moje kolegyne. Myslím, že jediný Majo Amsler mohol nás štyri ženy v&nbsp;tejto hre zrežírovať, pretože s&nbsp;nami pri samotnej tvorbe ako muž nebojoval.

Stále pociťujem to, že žena má v&nbsp;našej spoločnosti menší hlas. Ale vôbec si o&nbsp;sebe nemyslím ani samu seba ako feministku nevnímam. Neviem, ak byť feministkou znamená to, že živím rodinu a&nbsp;bojujem za svoje práva v&nbsp;tom, že mám názor, nakrúcam, dabujem, tankujem, umývam auto, upratujem, riešim veci na úrade, ak je toto feminizmus, tak tou feministkou som. Ale neviem, čo je v&nbsp;dnešnom svete feminizmus… Neviem... Ak má žena ambície a&nbsp;popritom stíha aj dieťa alebo sa rozhodne, že nechce dieťa, alebo ak povie nie, keď ju niekto sexuálne obťažuje, tak to nie je feminizmus, ale základné právo každého človeka, každej ženy rozhodnúť sa, ako to cíti a&nbsp;ako to chce.

Stále pociťujem to, že žena má v&nbsp;našej spoločnosti menší hlas.

Myslím, že feminizmus je vnímaný veľmi pejoratívne, ale ako ste naznačili, ide o&nbsp;slobodu rozhodnúť sa robiť, čo chceme, a&nbsp;byť, čím chceme, bez toho, aby nám to bolo upierané.

Áno, ak chce mať žena deti, nech ich má. Ak chce byť s&nbsp;deťmi doma na materskej tri, štyri, šesť rokov, nech je. Ak chce mať deti a&nbsp;popritom kariéru, nech si za tým ide, veď ona tie deti pozná najlepšie a&nbsp;cíti, či takéto nastavenie spolu zvládnu. Alebo chce riešiť kariéru a&nbsp;deti nechce, nech ich nemá. Veď ak to tak žena necíti a&nbsp;bola by donútená do materstva, bolo by to nešťastie pre dotyčnú ženu, ale najmä pre to dieťa. Toto je záležitosť každej jednej z&nbsp;nás a&nbsp;nikto – ani rodina, ani partner, ani spoločnosť, nám do toho nemá čo hovoriť.

GALÉRIA: Na divadelných doskách stvárňuje rôznorodé ženské charaktery

A&nbsp;ja k&nbsp;tomu doplním, že nám do toho nemajú hovoriť ani iné ženy.

(Smiech.) Áno, ženy si zvyčajne podkopávajú nohy. A&nbsp;stačí malinký spor o&nbsp;tom, či vaše dieťa papá alebo nepapá čokoládu, lebo ak to druhé nepapá, to býva veľký problém. A&nbsp;pritom každá mama je zodpovedná sama za svoje dieťa. Ak mu dá kúsok čokolády, ale ďalšia mamička s&nbsp;tým nesúhlasí, zrazu ani nevie ako a stane sa nepriateľkou v&nbsp;celom bytovom priestore…

Takže žime svoj život podľa svojich predstáv a&nbsp;nechajme ten život žiť aj všetkých okolo seba. A&nbsp;nevyčítajme ženám, že popri dieťati pracujú, prípadne nepracujú, alebo dokonca dieťa nechcú. Ja za seba poviem, že svoje dieťa milujem, ale zároveň potrebujem pracovať. A&nbsp;teraz nemyslím pre peniaze – áno, tie sú takisto dôležité, ale ja potrebujem byť z&nbsp;pracovnej stránky naplnená, aby som svojmu synovi vedela byť plnohodnotnou mamou. Ale ešte musím v&nbsp;tejto súvislosti povedať, že my single alebo rozvedené mamy to nemáme vôbec jednoduché, lebo tým, že sme samy, nie je nikto, kto by sa nás zastal.

Čo prezradila o synovi Martinkovi? Čítajte na nasledujúcej strane.

Ako hovorila nebohá Milka Zimková, „nemáš chlopa, nemáš pravdy“?

Áno, asi na tom niečo bude. Všímam si, že ľuďom na úradoch, kdekoľvek nestačí ani to, že som matka, aby sa ku mne správali slušne… Myslím, že to je práve preto, lebo za sebou nemám nikoho.

Ale budúci ochranca vyrastá vo vašom synovi.

To je veľký bojovník, minimálne podľa tých bitiek, ktoré chce, aby som s&nbsp;ním hrávala. (Smiech.) Robí mi obrovskú radosť. Nedávno oslávil štyri rôčky. Je to malý veľký muž. Už je ostrihaný, už nemá kučierky. Je z&nbsp;neho chlapisko. (Smiech.) Každý večer mu rozprávam rozprávku o&nbsp;mne ako malej, o&nbsp;tom, ako ma naši vychovávali. Je to živé striebro. Miluje pizzu a&nbsp;miluje aj to, keď spolu bojujeme. Respektíve ono to vyzerá tak, že ja musím ležať a&nbsp;on bojuje. (Smiech.) Je to typický chalan, ktorý miluje Spider-Mana, Iron Mana, Thora, Kapitána Ameriku. Je úžasný a&nbsp;je pre mňa najviac na svete.

Verí po sklamaniach na lásku? Celý rozhovor s Petrou Vajdovou nájdete v najnovšom vydaní týždenníka Život.

Na syna zostala sama: PETRA VAJDOVÁ otvorene o ženskej sile a sebestačnosti

Súvisiace články

Posvadobný škandál! WEITEROVCI sa vyjadrili k obvineniam návrhárky: TAKTO to bolo naozaj!

V spálni to musí fungovať! DIANA MÓROVÁ svojimi radami zlepšuje priateľkám manželstvá

Obišli ju! Právo na používanie maestrovho mena má iba jeho manželka, s týmto však nerátala

Dočolomanský (†66): Pätnásť rokov po smrti miláčika národa prichádzajú prekvapivé zistenia

Výber pre vás