„Nikdy som nemal s hudbou nič spoločné, ale pravdepodobne mám dobré ucho, teda počujem a viem intonovať. Jedine tak sa mohlo stať, že som sem-tam spieval,“ uviedol na margo svojej úspešnej speváckej kariéry skromný Michal Dočolomanský (†66) v minulosti.
Hoci je pravda, že bol vynikajúci herec a často i zabávač, sám o sebe hovoril, že skutočnú slávu mu priniesla najskôr televízia a v neposlednom rade za ňou jeho spevácka kariéra, ku ktorej sa dostal v podstate náhodou. Z pesničiek, ktoré naspieval, si mnohí určite pamätajú úvodnú pieseň z večerníkového seriálu pre deti Macko Uško. Známe sú okrem iných aj piesne Mama, Ľúbim ťa, Smoliar, Haló tam, Za rána, za rosy či Zbohom buď, lipová lyžka z legendárneho muzikálu Na skle maľované.
Michal Dočolomanský začal spievať na popud v tom čase veľmi úspešnej speváčky Evy Kostolányiovej (†32). „Eva bola podľa môjho názoru najlepšia slovenská speváčka v tom čase. A bol to vzácny človek aj svojím charakterom. Jej spev išiel zvnútra. Rozhodne som si však nemyslel, že by som mal práve ja spievať s ňou duetá. Potom si však sadla ku klavíru, trošku sme to nakorepetovali a ja som sa dal presvedčiť. Mal som však pred nahrávkou podmienku: ak nebudem s výsledkom spokojný, tak sa to nevydá,“ vyjadril sa pred rokmi obľúbený herec, ktorý ani nevedel, ako a spolu s Evou Kostolányiovou naspieval pesničku Smoliar.
„Vyšlo to a bolo to aj v televíznej relácii Našich deväť. Malo to veľký úspech. A potom prišla aj druhá pesnička Haló tam, lenže ja keď som sa videl v televízii, veľmi som sa hanbil. Ak to niekde v mojej prítomnosti náhodou vysielali, vypínal som televízor, aby som sa na seba nepozeral,“ priznal so smiechom Michal Dočolomanský pred rokmi v jednom z rozhovorov. „Ja totiž neviem spievať. Tie piesne som prácne nahral, naspieval. Neviem ani ako, asi mám dobré ucho, ale spev mi aj robil problémy,“ povedal prekvapujúco so skromnosťou sebe vlastnou a v tomto prípade určite trošku zveličoval. Nám sa s odstupom rokov podarilo zistiť presný opak. Hudobníci si na Michala doteraz spomínajú ako na mimoriadne pracovitého a šikovného umelca, ktorý bol schopný nahrať jednu pesničku, ak nie hneď na prvé, tak na druhé opakovanie, čo sa veľakrát nepodarilo ani známym profesionálnym spevákom.
Práve spomínané piesne s Evou Kostolányiovou mu priniesli obrovskú popularitu. Stalo sa to pred päťdesiatimi rokmi. Michal na základe piesní, ktoré spoločne nahrali, vystupoval s Evou nielen v televízii, ale zúčastňoval sa na mnohých jej koncertných podujatiach. „Eva bola dobrý ‚parťák‘. Vedela sa zabávať a vedela zabávať ostatných,“ priznal v dokumente Radosť zo života, ktorý bol venovaný práve jej.
Slovenská Twiggy, ako Kostolányiovú mnohí označovali, hercovi jednak pootvorila dvere do sveta populárnej hudby, na druhej strane sa stala jeho dobrou priateľkou. Obzvlášť ho inšpirovala svojou priebojnosťou a húževnatosťou. Vo veľmi mladom veku u nej totiž prepukla rakovina prsníka. Ťažký osud ju napriek tomu neodradil od toho, čo milovala najviac – od spevu a publika. V tom čase žala obrovské úspechy a len jej najbližší vedeli, s akými zdravotnými problémami v súkromí zápasí. „Mala veľmi veľa fanúšikov a svoje obecenstvo. Keď som s ňou chodieval a spieval na koncertoch naše spoločné pesničky, až tam som na vlastné oči videl, čo za publikum Eva mala. Bolo to úžasné. Bolo tam more sympatizantov a tým, že pracovala, sa aj zdravotne držala, pretože najhoršie, čo sa môže človeku stať, je opustiť sa,“ zamýšľal sa umelec, pre ktorého bola Eva obdivuhodnou ženou.
A rozhodne to nemala jednoduché. Pre chorobu a nasadenú hormonálnu liečbu sa jej úplne zmenil hlas. Zhrubol, preto jej autori písali a skladali piesne na mieru. Dala sa ostrihať a v televízii hovorila, že to urobila preto, aby sa nezunovala svojim fanúšikom. „Boli sme na jednom Evinom koncerte v Bojniciach. Tam mala veľké bolesti, napriek tomu nezrušila ani jedno predstavenie. Napriek bolestiam vyšla na javisko, premohla sa a bola úžasná,“ uviedol pred rokmi Michal Dočolomanský a jeho slová potvrdili aj jej ďalší kolegovia. Eva hovorila, že diváci prišli kvôli nej a ona ich nemôže sklamať. Odišla, žiaľ, veľmi skoro v roku 1975.
Museli ho strážiť policajti: O nebývalej sláve Miša Dočolomanského sa dočítate na nasledujúcej strane. >>>