Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Dnes celá žiarite, ste veľkou inšpiráciou pre ženy a&nbsp;verím, že aj pre mužov, ktorí sa ocitli v&nbsp;toxickom vzťahu. Boli ste viac ako 20&nbsp;rokov v&nbsp;manželstve s&nbsp;tyranom. Asi sa zhodneme, že manipulátori veľmi šikovne využívajú techniky, ako pri sebe udržať partnera čo najdlhšie, a&nbsp;že nie je také jednoduché vytriezvieť z&nbsp;ich vplyvu. Kedy však ten zlom nastal u&nbsp;vás?

To je veľmi ťažká otázka, lebo zlomový moment nebol jedným jediným okamihom. Trvalo naozaj veľmi dlho, kým som vôbec nabrala silu, aj keď už som vedela, že to nie je dobré, urobiť taký krok, ukončiť to. Zároveň s&nbsp;tým, že teda osem detí, to nie je také jednoduché. Je to náročné s&nbsp;jedným aj s&nbsp;dvomi, nieto ešte s&nbsp;ôsmimi. Ale keď ste povedali slovo tyran, to mi až niekde rezalo uši. Uf, znie to strašne tvrdo. Mne však pritom napadla iná vec. Čo si predstavíte pod tyranom?

Ja osobne fyzického násilníka, ktorý sa však dopúšťa aj psychického násilia.

Oveľa viac sa rozmýšľa práve o&nbsp;tom fyzickom týraní. To znamená, že veľký silný chlap príde v&nbsp;trošku podnapitom stave, urobí doma veľký tresk, zbije ženu, deti, rozbije pol domácnosti –&nbsp;týranie. Týranie však nemusí byť len fyzické.

Týranie môže byť aj psychické, ekonomické, sexuálne. Má veľa foriem. Myslím, že toto je to, o&nbsp;čom sa u&nbsp;nás už začína viac rozprávať, ale ešte stále je to tabuizovaná téma a&nbsp;je to nepríjemné. A&nbsp;mňa samu reálne, ako tu sedím a&nbsp;keď sa o&nbsp;tomto rozprávame, slovíčko tyran prinútilo zamyslieť sa: Ja som žila s&nbsp;tyranom? Fúha, to tak strašne znie. Kto z&nbsp;nás si chce vôbec uvedomiť, že je obeťou v&nbsp;takomto toxickom vzťahu. Ani mne sa to nepáčilo a&nbsp;trvalo dlho, kým som vôbec k&nbsp;tomuto došla, že tu sa deje niečo, čo nie je o. k. Skôr som si hovorila: Veď v&nbsp;každom vzťahu niečo je, to treba vydržať, to treba zvládnuť.

Také klasické vety, ktoré občas počujeme, prípadne sme počuli od našich rodičov, alebo sa to rozpráva medzi kamarátmi. Keď sa pýtate na ten moment, tam je tak strašne veľa tých detailov.

To je veľa faktorov naraz.

Áno, je fakt dôležité uvedomiť si, že to, čo sa tu deje, nie je v&nbsp;poriadku a&nbsp;že akokoľvek sa snažím, tá situácia sa nevyvíja, nemení, a&nbsp;ak, tak len mení formu. A&nbsp;keď už sa dostaneme k&nbsp;tomu psychickému týraniu alebo násiliu a&nbsp;hovoríme o&nbsp;manipulácii, kde manipulácia nie je len jeden zo spôsobov týrania alebo násilia, ale veľmi často sa s&nbsp;týmto dá stretnúť, tak práve pri tej manipulácii to je naozaj veľmi náročné. Obeť v&nbsp;takomto toxickom vzťahu, obeť manipulátora prestane veriť vo svoje schopnosti, prestane veriť vo svoj úsudok, nie je schopná vnímať realitu, lebo je dennodenne vystavovaná zhadzovaniu, ponižovaniu, urážkam. A&nbsp;nemusí to byť úplne priamo napríklad: Si taká a&nbsp;hentaká... Môže to byť aj podprahové: Veď ja ťa podporujem, ale…

A&nbsp;tam za tým „ale“ ide niečo. To sa len tak plazí, hovorím, že to je slizké ako had. To chytíte a&nbsp;neviete, ako to držíte, to sa vám hýbe všade. Je to vlastne až neuchopiteľné, čo sa deje.

Čo robiť ak sa niekto ocitol v toxickom vzťahu? Dozviete sa na ďalšej strane...

Keď sa napríklad s&nbsp;takýmto niečím žena obráti na svoju dôvernú kamarátku a&nbsp;tá do nej začne hučať, aby ho opustila, že to mala spraviť už dávno, myslíte, že to má dobrý efekt?

Hej, to je také že: Čo tam ešte robíš? Ty si normálna? Však ty mu dovolíš, aby ti to robil! No a&nbsp;presne toto má ten opačný efekt. Lebo tak vlastne ja nie som o. k., lebo to ja som mu dovolila, aby mi to robil. Tak ja som to umožnila, tak je to vlastne všetko moja vina. On mi hovorí, že je všetko moja vina, čo sa deje, teraz to počujem zvonka, tak asi ja som nejaká chybná, keď je to všetko moja vina.

A&nbsp;potom máte chaos v&nbsp;hlave.

Je veľmi ťažké dostať sa z&nbsp;toho, ale nie je to nemožné. Myslím, že kamaráti takýmto spôsobom veľmi nepomáhajú. To znamená, ak toto číta nejaký človek, ktorý má kamaráta/kamarátku, ktorí žijú v&nbsp;toxickom vzťahu, chcela by som im povedať, že je veľmi dôležité byť s&nbsp;tým človekom a&nbsp;byť mu oporou. Nepreskočiť niektoré fázy a&nbsp;čas. Ten človek potrebuje čas a&nbsp;potrebuje uistenie, že to, ako sa v&nbsp;tom celom cíti, nie je dobré a&nbsp;je to ťažké a&nbsp;zlé. Že je v&nbsp;poriadku, že sa tak cíti, a&nbsp;pomôcť mu rozvíjať to, čo cíti.

A&nbsp;toto vy robíte. Sprevádzate ženy celým tým procesom, ako sa oslobodiť, ako začať nanovo. Neprikážete im to, pretože presne viete, aké to je zlé a&nbsp;neefektívne. Určite to, čo robíte, je výborné pre mnohých ľudí. Ale teda ste mamička viacerých detí, ktoré máte s&nbsp;bývalým manželom. Ako ste sa im všetkým dokázali venovať? Žiarlili niekedy na seba alebo mali vždy medzi sebou pekný vzťah?

Moje deti sú úplne normálne, a&nbsp;teda normálne aj žiarlia. Áno, mali aj konflikty aj sa pobili, keď boli malí, proste tak ako všetky ostatné deti. A&nbsp;je dobrá otázka, či som mala čas venovať sa im všetkým. Je to také relatívne, lebo to závisí od toho, aké máme očakávania. Keby som od seba očakávala, že sa každému dieťaťu budem venovať na sto percent, už len to vyhodnotenie je otázka: Sto percent čoho? Svojho času? Tak to reálne nejde, ale to nejde, ani keď máte dve deti alebo jedno. Asi nie je dôležité nafúknuť ten čas a&nbsp;aby bolo toho času veľmi veľa. Tam je dôležité, aby ten čas bol aktívny. Vytváram situácie, keď vnímam dieťa a&nbsp;venujem mu pozornosť. Už veľmi dávno som si zaviedla „rande s&nbsp;deťmi“. Ale vždy iba s&nbsp;jedným dieťaťom a&nbsp;tak sa striedali. Ony to už poznajú, mali sme v&nbsp;tom režim, mali sme pravidelný deň, potom to niekam odplávalo a&nbsp;potom si vypýtali, že by to chceli naspäť. Bolo obdobie, keď tí starší boli ešte na základnej škole, že to bol fakt pevne stanovený deň a&nbsp;všetko sme mali dohodnuté, aby sme tam mohli byť. A&nbsp;teraz postupne je to už skôr také spontánne, že so staršími si povieme, že pôjdeme na kávu.

Váš najstarší syn sa nedávno oženil.

Áno, pred pár týždňami sa oženil, mal sobáš. Dcéru mám už vydatú tri roky, syn sa teda oženil, tak uvidíme, ako to pôjde ďalej.

Keď vypukli hádky, lebo teda pochybujem, že nejaká rodina sa im vyhne, ako ste to dokázali manažovať, určiť, kto má pravdu a&nbsp;kto by mal ustúpiť?

Toto je veľmi náročné. Robiť policajta medzi deťmi je z&nbsp;môjho pohľadu trošku nezmyselné. Jasné, že musia byť nastavené pravidlá a&nbsp;hranice a&nbsp;deti musia byť informované o&nbsp;tom, čo znamenajú, aké sú pravidlá a&nbsp;čo sa stane, keď ich porušia. Tu sa dostávame k&nbsp;výchovnej metóde –&nbsp;hranice, jednoznačne áno. Snažila som sa vyhýbať tomu, aby som medzi nimi robila policajta. Myslím si, že deti sa aj pri tých konfliktoch učia vzťahovosti a&nbsp;potrebujú sa naučiť aj to, ako riešiť takéto konfliktné situácie. To znamená, že s&nbsp;dozorom, s&nbsp;nejakým pohľadom zhora, ale pomôcť im, aby samy nachádzali riešenia, východiská z&nbsp;takýchto situácií. Samozrejme, že to potrebujú vidieť a&nbsp;zažiť. Ak tam mám ja nejaký konflikt, bolo by fajn, aby som bola ja tým príkladom, ako sa tie konflikty riešia. Ale v&nbsp;toxickej rodine to nie je až také jednoduché.

V&nbsp;súvislosti s&nbsp;tým, keď sa pozriete späť do minulosti, ako ste vychovali svoje deti, spravili by ste niečo inak?

Je veľa vecí, kde som urobila chyby, a&nbsp;mnoho vecí, ktoré viem dnes, som pred dvadsiatimi rokmi nevedela. Najstarší syn má 25. Bolo tam veľa mojich potknutí a&nbsp;omylov a&nbsp;veľa vzorcov, ktoré som si zobrala z&nbsp;domu, aj keď som vedela, že to chcem robiť inak ako moji rodičia. Napriek tomu všetkému som sa tam niekde našla a&nbsp;časom som videla, že hovorím to isté ako moja mama. Hovorím si: Pomoc! Toto ani náhodou.

Alebo som robila niečo úplne opačne, lebo som si myslela, že to, čo som zažila doma, nebolo úplne v&nbsp;poriadku. A&nbsp;nakoniec som zistila, že aj to opačné som potiahla do extrému, takže ani to nebolo dobré. Postupne sa vyvíjalo to, kde som dnes, a&nbsp;dokonca si nemyslím, že ani dnes by som nerobila chyby. Myslím, že ich robím aj dnes.

Prijala tú najhoršiu vec pre rodiča - stratu dieťaťa? Dozviete sa na ďalšej strane...

Myslím, že tak to majú viacerí rodičia, ale dôležité je, aby si to uvedomili a&nbsp;pracovali na tom. Ste mamička ôsmich detí, žiaľ, v&nbsp;roku 2020 zomrel váš syn Filip, ktorý bol chorý. Pre rodiča asi neexistuje nič horšie ako prežiť vlastné dieťa. Dokázali ste prijať túto stratu?

Na túto otázku sa nedá odpovedať, ja neviem, či sa to dá prijať.

Možno s&nbsp;tým žiť…

Je to strata, ktorá tam je stále, stále tam bude smútok a&nbsp;hlavne je to bolesť. Takže naozaj len dovoliť si smútiť a&nbsp;možno aj dovoliť si žiť napriek tomu, že sa to stalo.

Aj v&nbsp;súvislosti s&nbsp;touto stratou ste si dali vytetovať na ruku nápis Ži? Je to taký odkaz pre vás?

To tetovanie vzniklo ešte predtým, to bolo ešte v&nbsp;čase toxického vzťahu, bola to pripomienka pre mňa, že chcem žiť. Keď Filip zomrel, dala som si iné tetovanie. Pár dní pred tým, ako sa to stalo, sa ma opýtal, či som šťastná. Riešili sme, čo ľudia a&nbsp;rozvod, všelijaké veci. Keď sa opýtal, či som šťastná, povedala som mu, že teraz je to lepšie. Povedal mi: „Tak buď. Kašlať na to, čo si myslia iní.“ Nemám to vytetované úplne doslovne, ale tento odkaz, ktorý mi povedal, tam mám.

Je to krásny a&nbsp;silný odkaz. V&nbsp;tých najťažších časoch, keď bol Filip chorý a&nbsp;naozaj sa bolo treba o&nbsp;neho starať, bol tam pre vás ešte vtedajší manžel, bol vašou oporou?

Toto bol jeden z&nbsp;tých zlomov, keď som si uvedomila, že som na to sama. Bola to jedna z&nbsp;posledných kvapiek, keď som sa už rozhodovala, že to ďalej nepôjde.

Pani Macinská, ste dôkazom toho, že v&nbsp;živote sa dá pohnúť ďalej. Máte nového partnera, s&nbsp;ktorým ste tri roky. Ako by ste ľuďom, ktorí zažili toxický vzťah, dodali odvahu, aby boli znova otvorení láske? Pretože pokiaľ viem, ani vy ste si svoju polovičku k&nbsp;sebe spočiatku nepúšťali.

Je to veľmi ťažké, lebo keď dlhé roky žijete v&nbsp;niečom, čo je na­ozaj toxické a&nbsp;tvári sa to, že je to láska, ale v&nbsp;skutočnosti nie je, veľmi ťažko sa dokážete vôbec rozhodnúť dôverovať niekomu. Myslím si, že sa to postupne učím. Ale odkaz pre iných: Myslím, že tam je jedna dôležitá vec, ktorou som aj ja na začiatku prešla, a&nbsp;to je rozhodnutie nájsť seba samu. Vedieť, čo chcem a&nbsp;čo nechcem.

Vedieť, po čom túžim, čo je už naozaj mimo mojich hraníc. Tam je začiatok. Keď viem, čo chcem, čo nechcem, to je základ na nastavovanie hraníc. Myslím, že je vhodné nejsť sama za tie hranice. Nie že za ne nepustím iných, tie moje hranice sú pre mňa samu. V&nbsp;začínajúcom vzťahu, ak človek túži po nejakom vzťahu, je fajn byť tomu otvorený. Ale mnohokrát chyba, ktorú robíme, keď vstupujeme do vzťahov, je to, že tam strácame samého seba a&nbsp;snažíme sa zapáčiť tomu druhému. To je síce prirodzené, ale ak strácame seba, ten druhý nakoniec nechce mňa takú, aká som, ale tú predstavu, ktorú tam možno vytváram. Teraz to zámerne dávam len z&nbsp;tejto jednej strany, toto je možno dobré si uvedomiť a&nbsp;do tých potenciálnych nových vzťahov vstupovať autenticky.

Príbeh Slovenky Niky: Prišla o milovaného syna, čo jej povedal pred smrťou? Na toto nezabudne

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Príbeh Slovenky Niky: Prišla o milovaného syna, čo jej povedal pred smrťou? Na toto nezabudne

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Muži hovorili, že nie je pre nich dosť dobrá, teraz to ľutujú: Veľká premena mladého dievčaťa

Denise to neskutočne sekne: Nikto nechce veriť, koľko má fitness maniačka rokov! Niet divu

Tatiana je "ľudská kalkulačka": Ako spraviť z dieťaťa génia? Prezradila svoj recept

Výber pre vás