Jana Homolová

Čo vám v&nbsp;aktuálnej situácii najviac pomáha?

Musím sa priznať, že keď moja žena ochorela a&nbsp;pobrala sa na druhý svet, veľmi ma to zobralo. Odvtedy si neviem nájsť miesto pod slnkom. Mám útechu v&nbsp;synoch, vo vnúčatách, v&nbsp;pravnúčatách. Samozrejme, robia mi veľkú radosť, ale môj každodenný rytmus sa po manželkinom odchode úplne zmenil. Veď som si ani príbor nemohol nájsť alebo som nevedel, kde mám obleky… Ona sa tak starala o&nbsp;celú domácnosť, že ja som naozaj nemusel riešiť nič z&nbsp;toho. A&nbsp;kamkoľvek sa teraz pozriem, na čokoľvek pomyslím, všetko mi ju pripomína. Nie je chvíľa, aby som na ňu nemyslel.

Aktuálne žijeme vojnou na Ukrajine. Vy máte s&nbsp;Rusmi osobnú skúsenosť, pretože ste pred desiatkami rokov skončili pre poburovanie proti republike vo väzení. Ako túto situáciu u&nbsp;nášho východného suseda vnímate?

Môj otec sa po vojne veľmi zaujímal o svetovú politiku, dokonca mal po stene rozvešané mapy, pokiaľ siaha ruský vplyv. Doma sme počúvali Londýn, kde mal istý sir Bruce Lockhart pravidelné vysielanie pre Československo. A keď som išiel do Bratislavy, nevedel som si predstaviť, že by som zostal bez sira Brucea Lockharta, tak som rádio dotrepal aj na internát. Samozrejme, manželke a kolegom som rozprával, aké je nespravodlivé a hrozné, že nás jeden veľký štát (Sovietsky zväz) takto tlačí, gniavi. Musíme robiť všetko podľa nich a kto je proti, je nepriateľ zriadenia. Pýtal som sa, prečo to musíme robiť, veď sme Československá republika, tak by sme mali stáť na vlastných nohách. Prečo by sme mali mať dozorcov, strážcov, ktorí nás strážia a hovoria, čo máme robiť, ako máme robiť? Moje odvážne slová sa zrejme dostali až tam, kam sa dostať nemali. Niekto bol asi veľmi zhovorčivý a kde-kade porozprával, že mám takéto zmýšľanie. Jedného krásneho dňa si po mňa prišli a odsúdili ma. Vtedy mi však veľmi veľa ľudí vyjadrilo podporu a ja som im na to povedal, že všetko dobre dopadne. Bol som vo väzení jeden rok. Bolo to ťažké obdobie, ale držala ma nádej, že raz sa ten režim musí skončiť. Keď padol komunizmus, moje slová sa naplnili. A&nbsp;čo sa týka aktuálnej situácie, viete, na tomto svete som už dlho a&nbsp;stále nechápem, prečo ľudia medzi sebou rozdúchavajú nenávisť, hnev, vraždia sa… Je to strašné, že sme sa nepoučili z&nbsp;histórie a&nbsp;stále opakujeme rovnaké chyby…

Aj v&nbsp;ťažkých chvíľach, keď ste prišli o&nbsp;slobodu, pri vás manželka pevne stála.

Ona pri mne stála za každých okolností. Aj vtedy ma čakala pred bránou väznice spolu s&nbsp;mojou mamou a&nbsp;so svokrom. Ten bol na mňa trošku nahnevaný. Dookola opakoval: „Oldo, Oldo, čo si nám to spravil?!“ Ale nie preto, že by so mnou nesúhlasil, skôr ho hnevalo, že sa jeho milovaná dcéra musela pre mňa trápiť. Po návrate ma však prijal s&nbsp;otvorenou náručou.

<strong>Nádej po smrti ženy by hercovi Hlaváčkovi mohla dať práca: Prečo pracovné ponuky neprichádzajú? Dozviete sa v najnovšom vydaní týždenníka Život v predaji od štvrtka 14. apríla 2022.</strong>

Oldo Hlaváček si nevie nájsť miesto pod slnkom: Stála pri mne, aj keď som bol vo väzení

Výber pre vás

Oldo Hlaváček si nevie nájsť miesto pod slnkom: Stála pri mne, aj keď som bol vo väzení

Súvisiace články

Prečo sa Milka Vášáryová musela vzdať svojich snov: Je to smutná kapitola v mojom živote!

Vždy usmiata GIZKA OŇOVÁ, ako ju nepoznáte: Nech sa toto skončí! Čo jej trhá srdce?

Peter KOČIŠ našiel po rozvode šťastie pri priateľke MIRKE: Herec otvorene prehovoril o SVADBE

Výber pre vás