Jana Homolová

Ako si spomínate na svoju účasť v&nbsp;úplne prvej súťaži Miss Slovensko v&nbsp;ére našej samostatnosti, ktorú zorganizoval Jozef Oklamčák (67)?

Nie tak dávno som sa nad tým zamýšľala, pretože skutočne odvtedy prešlo už tridsať rokov, a&nbsp;to naozaj nie je krátke obdobie. Vďaka súťaži mi ostali spomienky, ktoré vo mne natrvalo zostanú zakorenené. Súťaž pred tými rokmi mala obrovský punc a&nbsp;veľkú slávu, jednak sa to dialo prvýkrát od rozdelenia našich republík a&nbsp;zároveň to bolo plné očakávania. Nielen zo strany nás finalistiek, ale aj širokej verejnosti.

Do súťaže ma prihlásila sestra, ktorá poslala moje fotografie z&nbsp;agentúry Elite z&nbsp;Milána, kde som už ako 16-ročná pôsobila. V&nbsp;čase, keď sestra prihlášku poslala, nastúpila som na vysokú školu ako prváčka. Kastingy sa konali od piatka do nedele vo vtedajšom Istropolise, ale musím sa priznať, že na piatkový kasting som nedorazila… Ešte v&nbsp;ten večer k&nbsp;nám domov na pevnú linku zavolal pán Jozef Oklamčák. (Smiech.) Hovoril s&nbsp;mojím otcom. Povedal mu, že je škoda, že som neprišla, lebo som porotu zaujala fotkami a&nbsp;boli na mňa zvedaví. Vypýtal si ma k&nbsp;telefónu a&nbsp;presvedčil ma, aby som do toho šla. Tak som si povedala, že to skúsim. Nasledujúci deň v&nbsp;sobotu som sa tam ukázala, prešla som všetkými kolami až do finále. Súťaž sa konala koncom februára a&nbsp;podarilo sa mi vyhrať.

Aké ste mali očakávania? Verili ste, že vyhráte?

Každé jedno dievča, ktoré sa rozhodne ísť s&nbsp;kožou na trh, má ambíciu vyhrať. Brala som to tak, že to vyskúšam a&nbsp;uvidím, čo mi to do života prinesie, ale snažila som sa urobiť maximum, aby ma porota čo najlepšie ohodnotila. Napokon som získala prvé miesto.

Nemôžem povedať, že by medzi nami dievčatami bola obrovská rivalita, že by sme si hádzali polená pod nohy. Až neskôr som sa dočítala o&nbsp;nejakej zákulisnej kauze so špendlíkmi, ale ja osobne som negatívnu skúsenosť nemala. Môžem povedať, že sme boli kamarátky aj sme jedna druhej radili, no len v&nbsp;istých medziach, pretože tak vysoko v&nbsp;súťaži sme už boli každá sama za seba. Ambíciu zvíťaziť malo každé jedno zúčastnené dievča.

V&nbsp;súťaži na druhom mieste skončila Silvia Lakatošová (49). Aké sú vaše vzťahy po rokoch?

Sme kamarátky, ale ešte k&nbsp;súťaži poviem, že tak ako ja mám názor na to, kto sa mi páči, tak v&nbsp;roku 1993 porota usúdila, že som, v&nbsp;úvodzovkách, najkrajšia. Ale o&nbsp;dva mesiace nato sme súťažili v&nbsp;Karlových Varoch, kde Silvia skončila prvá a&nbsp;ja zas druhá… Ale medzi nami nikdy nebola žiarlivosť. Často sa stretávame na rôznych podujatiach a&nbsp;vždy si máme čo povedať. Dnes sa už nerozprávame o&nbsp;tom, čo bolo, ale skôr preberáme to, čo nás aktuálne zamestnáva. Napríklad deti, školy a&nbsp;podobne. Tým, že ona ostala v&nbsp;tomto biznise, čo stále dokazuje svojím vzhľadom, je pre mňa osobne reprezentantkou krásy číslo jeden. (Úsmev.)

Ako s&nbsp;odstupom rokov hodnotíte svoju účasť v&nbsp;súťaži miss?

Určite pozitívne. Prinieslo mi to slávu, aj keď, ako sa hovorí, svetská sláva –&nbsp;poľná tráva. Lenže my ako missky sme boli súčasťou rôznych televíznych programov, podujatí, rozhlasových relácií, zasadali sme do rôznych porôt. Boli sme stále videné, stále na očiach verejnosti, čo nám prinieslo rôzne benefity. Stali sme sa skrátka známymi, a&nbsp;keď som sa neskôr chcela etablovať, respektíve začať pracovať v&nbsp;televízii, veľmi mi to pomohlo.

Ako s&nbsp;každým víťazstvom prišli aj negatíva. Samozrejme. Čím som staršia, tým viac mám pocit, že my Slováci sme málo prajný národ, a&nbsp;ukázalo sa to aj v&nbsp;roku 1993. Keby ste sa na moju účasť na miss opýtali maminy, určite by nespomínala benefity, pretože pre moje víťazstvo preplakala veľa nocí. Tým, že som vtedy vyhrala Favorit, vypočula si množstvo nepríjemných telefonátov, ktoré sme dostali. Moja rodina sa vtedy stretla s&nbsp;veľkou závisťou, žiarlivosťou a&nbsp;neprajnosťou…

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

POZRITE, AKO KARIN VYZERALA V ROKU 1993! FOTKY Z MISS V GALÉRII

Dotknem sa trošku aj vášho súkromia. Pred necelými dvomi rokmi ste sa vydali. Bol pre vás, poviem to ľudovo, papier dôležitý?

My sme s&nbsp;Peťom spolu už takmer desať rokov a&nbsp;v&nbsp;auguste to budú dva roky, čo sme sa stali manželmi. Bez ohľadu na to, či spomínaný papier niekto považuje za dôležitý alebo menej, pre nás, keď­že sme trošku konzervatívnejší, mal naozaj veľký význam. Partnerstvo je záväzok, ale manželstvo je ešte väčší a&nbsp;my sme radi, že sa nám to podarilo. Žijeme veľmi stabilne, spokojne, vychovávame moje deti, aj keď Karinka (27) je už dospelá a&nbsp;má svoj život, ale Samka (16) smerujeme na jeho vlastnej ceste. Našťastie ešte stále si dá mnohé veci vysvetliť. (Smiech.)

Takže žiť spolu v&nbsp;partnerstve je fajn, ale žiť spolu v&nbsp;manželstve je podstatne zodpovednejšie a&nbsp;ešte krajšie. V&nbsp;tomto smere sú mi obrovským vzorom moji rodičia, ktorí sa brali v&nbsp;roku 1967. Keď oslavovali zlatú svadbu, v&nbsp;kostole, kde sa brali, si za našej účasti obnovili manželské sľuby. Bolo to krásne. Už viem, že zlatú svadbu vzhľadom na vek nestihnem, ale oni pre mňa boli krásnym vzorom klasickej rodiny a&nbsp;som rada, že aj mne sa táto túžba po stabilnej rodine a&nbsp;partnerskom zväzku naplnila. (Úsmev.)

Keď ste spomenuli dcéru Karin, musím sa opýtať, pretože aktuálne vychádzajú články o&nbsp;vašom bývalom partnerovi a&nbsp;spomínajú sa tam aj záležitosti z&nbsp;vášho sú­kromia staré takmer tri desaťročia. Ako si to vysvetľujete?

Je to pre mňa mimoriadne prekvapivé a&nbsp;občas mám pocit, že to, čo zaujíma niektoré médiá, je pre čitateľov nezaujímavé. Keby sa to udialo pred mesiacom, pred polrokom alebo rokom, v&nbsp;poriadku, ale celá tá história je skutočne stará 27&nbsp;rokov, teda toľko, koľko rokov má moja Kaja. Neviem, čo viac by som k&nbsp;tomu povedala. Myslím, že v&nbsp;priebehu rokov som bola veľmi otvorená a&nbsp;povedala som o&nbsp;tomto období svojho života všetko, čo sa dalo povedať. V&nbsp;poslednom článku, ktorý k&nbsp;tejto téme vyšiel, som sa vyjadrila naposledy a&nbsp;rozhodla som sa, že viac sa k&nbsp;tomu vracať ani vyjadrovať nebudem.

Ešte sa pristavím pri dcére Karin, ktorá je vyštudovaná lekárka. Dočítala som sa, že pracuje v&nbsp;Pezinku.

Nie, toto nie je pravdivá informácia. Karinka pracuje na neurorehabilitačnej klinike a&nbsp;je tam spokojná. Má vlastný život. Má priateľa, s&nbsp;ktorým spolu bývajú. Ako mnohé mladé páry sa potýkajú s&nbsp;klasickými problémami od hypotéky až po služby, ktoré Karinka má. Ale sú mladí, plní energie a&nbsp;spolu všetko zvládnu.

(Smiech.) To by ste sa mali spýtať nášho Janka, ale myslím si, že máme nadštandardný vzťah. Naozaj veľmi priateľský, založený na dôvere. Tykáme si, lebo s&nbsp;Kajkou sú spolu niekoľko rokov, a&nbsp;vzájomne si radíme, pomáhame.

Toto je ich vec, za nich by som nerada hovorila. Aj keď sa napríklad rozhodli osamostatniť a&nbsp;zariadiť si vlastné bývanie, bolo nám to len oznámené. Samozrejme, čo sme vedeli a&nbsp;mohli, to sme pomohli, a&nbsp;ak nám opäť prinesú takúto radostnú novinu, znova sa môžu spoľahnúť, že so všetkým, čo budú potrebovať, im pomôžeme. (Úsmev.)

Ešte ma zaujíma vaša nová aktivita, a&nbsp;to spievanie. Rozbiehate spevácku kariéru?

Myslím, že je dôležité, aby si človek v&nbsp;živote dával čiastkové ciele a&nbsp;plnil si sny, lebo ak len založí ruky a&nbsp;povie si, že je spokojný, to je už pre mňa stagnácia. Takže keď nám deti dospeli a&nbsp;už nepotrebujú stopercentnú starostlivosť, prečo si neplniť ciele? Mala som sen, že okrem moderovania by som chcela spievať. Absolvovala som ľudovú školu umenia –&nbsp;hru na klavíri a&nbsp;spev, preto som sa rozhodla začať sa tomu venovať. Myslím, že aj v&nbsp;rámci moderovania podujatí môžem oživiť svoje vystúpenie spevom. Je to vždy príjemné osvieženie a&nbsp;navyše ma spev veľmi baví.

Zatiaľ som naspievala jednu pesničkou s&nbsp;názvom Na krídlach lásky, ktorú pre mňa zložil Peťo Kliment, text napísal Paľko Kubica. S&nbsp;touto piesňou zároveň súťažím v&nbsp;Zlatom šlágri. Ďalej budeme s&nbsp;Peťom pracovať na ďalších skladbách. Dokonca rozmýšľame aj o&nbsp;nejakých repeťáckych hitoch, ktoré by som možno pre­spievala. (Smiech.)

Tá pokračuje. Je to výborná relácia s&nbsp;veľmi silnou diváckou zá­kladňou. Vždy sa snažíme prinášať našim priaznivcom dôležité aj nové témy, vzdelávať ľudí a&nbsp;spätná väzba od nich je úžasná. (Úsmev.)

MAJTÁNOVÁ spomína na rok 1993, keď sa stala prvou Miss Slovensko: Toto sa zmenilo za 30 rokov

Výber pre vás

MAJTÁNOVÁ spomína na rok 1993, keď sa stala prvou Miss Slovensko: Toto sa zmenilo za 30 rokov

Súvisiace články

Filmový kritik ULMAN o hercoch a herečkách: Máme skutočné hviezdy? A kto nemá nasledovníka?

Ako získala Renáta VINCZEOVÁ významnú pozíciu v evanjelickej cirkvi? Posolstvo od Vinczeho mamy

Turzonovová (80) vie byť aj prísna stará mama: V týchto situáciách sa ale musí veľmi ovládať!

Výber pre vás