Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Vaše meno je spojené so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ), v&nbsp;ktorom pôsobíte dlhé roky. Pod túto organizáciu patrí legendárne bratislavské kino Lumière, ktoré je momentálne zatvorené pre škody po požiari. Môžete dnes povedať, aké sú s&nbsp;ním plány a&nbsp;či a&nbsp;kedy budú môcť návštevníci opäť toto kino navštíviť?

Po odstránení následkov požiaru zo septembra 2022 prebieha v&nbsp;kine Lumière rekonštrukcia, ktorej začiatok bol pôvodne plánovaný na október minulého roka s&nbsp;plánovaným otvorením v&nbsp;apríli tohto roka k&nbsp;60.&nbsp;výročiu SFÚ. Kino veľmi chýba nielen nám, ale i&nbsp;divákom a&nbsp;celému audiovizuálnemu prostrediu. Výpadok sa odzrkadlil predovšetkým na návštevnosti slovenských dokumentárnych filmov, ktoré v&nbsp;iných kinách nedostávali taký priestor ako v&nbsp;našom kine, a&nbsp;takisto na organizácii mnohých festivalov a&nbsp;prehliadok. Robíme všetko pre to, aby sme mohli privítať prvých návštevníkov vynoveného kina Lumière v&nbsp;septembri tohto roka.

V&nbsp;našej krajine máme „Oscary“, ktorými sú národné ceny Slnko v&nbsp;sieti. Ako ste vy ako filmový kritik spokojný s&nbsp;tohtoročnými nomináciami?

Veľmi. Pretože s&nbsp;výnimkou jedného animovaného filmu sa v&nbsp;podstate zhodujú s&nbsp;mojím hlasovaním. Konkurencia bola tento rok taká silná, že medzi nominácie v&nbsp;kategórii najlepší hraný film sa nedostala ani Svetlonoc Terezy Nvotovej, ktorá si domov priniesla ocenenie z&nbsp;MFF Locarno. Z&nbsp;nominovaných hraných filmov mala Obeť Michala Blaška premiéru na áčkovom festivale v&nbsp;Benátkach, následne bola zaradená do programu ďalších významných festivalov, Čierne na bielom koni Rasťa Boroša malo premiéru na áčkovom festivale vo Varšave a&nbsp;Piargy Iva Trajkova získali už 60&nbsp;cien na festivaloch po celom svete.

Po prvý raz sme medzi nomináciami v&nbsp;kategórii najlepší animovaný film mali dva dlhometrážne majoritne slovenské filmy –&nbsp;Tvojazem Petra Budinského a&nbsp;Web­sterovci vo filme Kataríny Kerekesovej. Tieto filmy obsadili prvé a&nbsp;druhé miesto v&nbsp;kategórii najlepší dlhometrážny animovaný film na Medzinárodnom festivale filmov pre deti v Chicagu, ktorý je jedným z&nbsp;najväčších podujatí s&nbsp;týmto zameraním na svete.

Čo hovoríte na vývoj národných filmových cien Slnko v&nbsp;sieti?

Národné filmové ceny Slnko v&nbsp;sieti sú určené na ocenenie najkvalitnejších filmov a&nbsp;tvorivých výkonov slovenskej kinematografie. Predstavujú slovenskú obdobu národných filmových cien, akými sú vo Francúzsku Cézar, v&nbsp;Taliansku David, v&nbsp;Českej republike Český lev či v&nbsp;Spojených štátoch amerických Oscar. Udeľuje ich Slovenská filmová a&nbsp;televízna akadémia. Ich názov vznikol na základe brainstormingu niekoľkých osobností z&nbsp;prostredia slovenskej kultúry a&nbsp;odkazuje na prelomový film československej kinematografie zo šesťdesiatych rokov a&nbsp;jedno z&nbsp;najvýznamnejších slovenských filmových diel vôbec – film režiséra Štefana Uhra Slnko v&nbsp;sieti. V&nbsp;druhom pláne odkazuje na schopnosť filmu zachytiť nezachytiteľné.

Od roku 2004, keď bolo udelené historicky prvé Slnko v&nbsp;sieti, a&nbsp;to za celoživotný prínos slovenskej kinematografii režisérovi Jurajovi Herzovi, ceny prešli niekoľkými zmenami, ktoré súviseli najmä so stúpajúcou produkciou domácej tvorby. Pôvodne sa udeľovali raz za dva roky, až v&nbsp;posledných rokoch prešli na ročnú periodicitu. Rozširoval sa i&nbsp;počet kategórií a&nbsp;tento rok k&nbsp;nim pribudla kategória najlepší televízny film/miniséria/seriál.

Spočiatku bolo medzi nomináciami mnoho českých hercov, tvorcov a&nbsp;filmov s&nbsp;väčšinovým českým podielom, ale v&nbsp;súčasnosti sme už v&nbsp;situácii, že do aktuálneho ročníka sa prihlásilo 24 filmov, z&nbsp;toho dvanásť hraných, a&nbsp;už je z&nbsp;čoho vyberať. Takže Slnko v&nbsp;sieti sa stalo štandardným ocenením porovnateľným s&nbsp;inými vo svete.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Ako sa filmový kritik pozerá na filmovú tvorbu u&nbsp;nás za posledné roky? Máte pocit, že to ide dobrým smerom? Môžeme hovoriť o&nbsp;kvalite alebo skôr o&nbsp;kvantite?

O&nbsp;kvantite môžeme hovoriť určite. V&nbsp;roku 1993 vznikli dva slovenské dlhometrážne filmy pre kiná, v&nbsp;roku 2003 dvanásť a&nbsp;vlani už 49. Ale som rád, že môžeme hovoriť aj o&nbsp;náraste kvality a&nbsp;žánrovej pestrosti. Vzrástol aj záujem divákov o&nbsp;domácu tvorbu. Pred dvadsiatimi rokmi chodilo na slovenské filmy okolo dvetisíc divákov. V&nbsp;posledných rokoch sa už dostávajú do top desiatky najnavštevovanejších filmov roka spolu s&nbsp;americkými „blockbustermi“. A&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade si slovenskú tvorbu čoraz viac všímajú programoví pracovníci prestížnych festivalov, akými sú MFF v&nbsp;Berlíne, Benátkach, Locarne, Rotterdame, Pusane a&nbsp;ďalšie.

Počas vašej kariéry sa vystriedalo viacero generácií slovenských hercov a&nbsp;herečiek. Koho považujete za skutočnú hviezdu a&nbsp;prečo?

Keď som začínal, filmové hviezdy sme ani nemali. Slovenské filmy sa takmer nenakrúcali, televízne seriály neboli. Ak ste nechodili do divadla, slovenských hercov ste v&nbsp;podstate ani nepoznali. Maximálne tých pár, čo moderovali zábavné programy. Dnes sa už doba zmenila. Každý rok vzniká niekoľko seriálov i&nbsp;hraných filmov, v&nbsp;ktorých dostávajú priestor herci a&nbsp;herečky naprieč generáciami.

Skutočnou domácou hviezdou je však pre mňa najlepšia herečka storočia podľa ankety filmových novinárov – Emília Vášáryová. Sprevádza ma životom od šesťdesiatych rokov minulého storočia vďaka úlohám vo filmoch Až přijde kocour (1963) Vojtěcha Jasného, Balada o&nbsp;siedmich obesených (1968) a&nbsp;Medená veža (1970) Martina Hollého až po súčasnosť. Je škoda, že v&nbsp;90.&nbsp;rokoch jej slovenská kinematografia nemohla poskytnúť dostatočný priestor, ale dostávala dobré úlohy v&nbsp;Česku. Pani Vášáryová pre mňa stelesňuje nielen krásu a&nbsp;výborný herecký prejav, ale aj prirodzenosť, múdrosť a&nbsp;skromnosť. A&nbsp;ako dokazuje v&nbsp;posledných inscenáciách v&nbsp;Slovenskom národnom divadle, má aj veľký komediálny talent. Človek z nej nedokáže spustiť zrak.

Rastie tu aj talentovaná mladá generácia?

Určite áno. Táňa Pauhofová, Judit Bárdos, Natália Germáni, z&nbsp;hercov napríklad Milan Ondrík, ktorý má v&nbsp;štyridsiatke za sebou úlohy v&nbsp;tucte filmov a&nbsp;tento rok má dve nominácie na Slnku v&nbsp;sieti za úlohy vo filmoch Čierne na bielom koni a&nbsp;Tieňohra. A&nbsp;naši herci a&nbsp;herečky sa začínajú presadzovať aj v zahraničí. A&nbsp;to nielen v&nbsp;epizódnych úlohách. Alexandra Borbély dostala dokonca Európsku filmovú cenu pre najlepšiu herečku za svoj výkon vo filme O&nbsp;tele a&nbsp;duši.

Ktorý je váš najobľúbenejší slovenský film a&nbsp;prečo je vašou „srdcovkou“?

Spomínam si na prvý slovenský film, ktorý ma ohromil. Boli to Obrazy starého sveta Dušana Hanáka. Videl som ho v&nbsp;sedemdesiatych rokoch vo filmovom klube vo Zvolene a&nbsp;bolo to pre mňa ako zjavenie. Nemám však vysloveného favorita. Rád si pozriem skôr staršie filmy Dušana Hanáka, Juraja Jakubiska, Martina Hollého či Stanislava Barabáša. Alebo dokumenty režisérov z&nbsp;Generácie&nbsp;90, z&nbsp;ktorej niektorí tvorcovia prešli už aj k&nbsp;hranej tvorbe.

Dnes je akýsi trend nakrúcať komédie. Očakávajú tvorcovia, že oslovia širokú verejnosť práve tým?

Oscarový režisér Jiří Menzel raz povedal, že nakrútiť komédiu nie je žiadna zábava. Komédie boli na začiatku kinematografie. Chaplin, Laurel a&nbsp;Hardy, bratia Marxovci plnili kiná. Ale mám pocit, že v&nbsp;posledných rokoch vzniká na­ozaj dobrých a&nbsp;vkusných komédií ako šafranu. Najmä na Slovensku. Milan Lasica v&nbsp;jednom rozhovore povedal: „Slovenských komédií je veľa, ale myslím si, že slovenská komédia nie je pojem, ktorý by čosi zásadného alebo závažného znamenal. To sa tak potom hovorí, že Slováci nemajú zmysel pre humor, ale to sa hovorí vtedy, keď sa nechce povedať, že nevedia nakrútiť komédiu.“ Sú však aj výnimky ako Pacho, hybský zbojník Martina Ťapáka či naposledy komédia Jonáša Karáska Invalid, ktorú videlo tento rok už vyše 160-tisíc divákov.

Aké slovenské filmy vám v&nbsp;kinách chýbajú?

Skôr mám pocit, že niektoré filmy by v&nbsp;kinách byť nemuseli. Stáva sa, že do distribúcie sa dostanú filmy, najmä dokumentárne, ktoré majú skôr televízny formát. Ako som spomínal, už dávno neplatí, že slovenský hraný film, to je sociálna dráma. V&nbsp;posledných rokoch sú už naše filmy žánrovo oveľa pestrejšie. Viem, že často sa hovorí o chýbajúcich peniazoch, ale mnohým filmom nechýba ani tak veľký rozpočet ako dobrý dramaturg. Jeho honorár v&nbsp;porovnaní s&nbsp;celkovým rozpočtom nie je až taký veľký, ale výsledok je viditeľný.

Tento rok nás opustili dvaja filmoví velikáni – Juraj Jakubisko a&nbsp;Stanislav Párnický. Je možné, aby mali títo výnimoční tvorcovia nasledovníkov?

Filmár s&nbsp;takou prekypujúcou fantáziou a&nbsp;vizualitou, akým bol Juraj Jakubisko, sa objaví raz za mnoho desaťročí. A&nbsp;Stanislav Párnický bol zasa filmový a&nbsp;televízny „obojživelník“, ale najmä veľmi obľúbený pedagóg. Vychovali celý rad režisérov. Máme dosť šikovných režisérov a&nbsp;režisérok mladej a&nbsp;strednej generácie, ale obávam sa, že táto dvojica nasledovníkov v&nbsp;pravom slova zmysle tak skoro mať nebude.

Počas kariéry ste vyspovedali mnoho svetoznámych hercov a&nbsp;herečiek. Kto vám najviac utkvel v&nbsp;pamäti? Na ktoré stretnutie nikdy nezabudnete?

Áno. Bolo ich neúrekom. A&nbsp;dnes by som si už určite nedokázal na všetkých spomenúť. Ale tak ako nezabúdame na prvé lásky, asi nikdy nezabudnem ani na svoje prvé rozhovory. Ten prvý domáci bol v&nbsp;roku 1992 s&nbsp;držiteľom Oscara za animovaný film Munro Genom Deitchom, Američanom, ktorý od roku 1959 pracoval a&nbsp;žil v&nbsp;Prahe. Zobral si za ženu Češku a&nbsp;vďaka nemu sa niekoľko dielov Toma a&nbsp;Jerryho robilo v&nbsp;Krátkom filme Praha. Strávil som uňho doma veľmi príjemné popoludnie. Prvý zahraničný rozhovor som robil v&nbsp;roku 1994 v&nbsp;Paríži s&nbsp;legendárnym Jackom Nicholsonom. Keď som ho uvidel a&nbsp;on začal rozprávať, uvedomil som si, že je to vlastne ten istý Jack, akého poznám z&nbsp;filmov. Že aj vo svojich postavách, až na pár výnimiek, je vlastne sám sebou. Spomínam si, že keď sme si podali ruky, chvíľu som uvažoval o&nbsp;tom, že si tú svoju nebudem umývať. Myslím, že po týchto dvoch som mohol kariéru, čo sa týka rozhovorov, pokojne ukončiť.

Slovenský filmový ústav

„Ide o štátnu organizáciu v oblasti audiovízie na Slovensku, ktorá sa venuje filmom a činnostiam, ktoré s nimi súvisia. Odborne ich uskladňujeme, ochraňujeme, obnovujeme, sprístupňujeme ich verejnosti, napríklad aj prostredníctvom vydávania na DVD a&nbsp;blu-ray nosičoch, v televízii, v kinách aj cez VoD kanály. Audiovizuálne diela však nielen uchovávame, ale aj spracovávame a&nbsp;katalogizujeme. Rovnako scenáre a ďalšie dokumentačné a informačné materiály. Vydávame knižné publikácie, mesačník <a target="_blank" rel="noopener" href="http://Film.sk">Film.sk</a> a sme spoluvydavateľom časopisu Kino-Ikon. Organizujeme kultúrne podujatia, prehliadky a festivaly doma aj v zahraničí, máme informačný systém SK Cinema. V Bratislave prevádzkujeme kamennú predajňu i&nbsp;e-shop <a target="_blank" rel="noopener" href="http://Klapka.sk">Klapka.sk</a> s filmovou literatúrou a nosičmi a kino Lumière, ktoré sa vo svojej dramaturgii prioritne zameriava na súčasnú slovenskú tvorbu, súčasnú európsku kinematografiu a zlatý fond slovenskej a svetovej kinematografie. V modernom digitalizačnom pracovisku filmy reštaurujeme a dokonca sa podieľame na vzniku nových filmových diel ako koprodukčný partner,“ vysvetlil Miroslav Ulman.

Filmový kritik ULMAN o hercoch a herečkách: Máme skutočné hviezdy? A kto nemá nasledovníka?

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás