Jana Homolová

Keď sme sa stretli prvýkrát, šou sa na televízne obrazovky ešte len chystala a nemohli ste o&nbsp;jej obsahu veľmi hovoriť. Teraz sa vysiela druhá séria. Aký „ľudský materiál“ sa zúčastnil na kastingoch?

Na túto druhú sériu sa prihlásilo oveľa viac účastníkov než na prvú. Pre mňa je to signálom toho, že divákom sa relácia páčila a&nbsp;mali dôveru v&nbsp;to, že svoju úlohu berieme vážne a&nbsp;snažíme sa účastníkom úprimne nájsť ich spriaznenú dušu. Do relácie sa prihlásilo vyše 500 ľudí, čo nám poskytlo omnoho väčšie možnosti namiešať správne dvojice v&nbsp;porovnaní s&nbsp;prvou sériou. Myslím, že sa to odrazilo aj na samotnom výsledku. Vybrané páry sú podľa mňa kompatibilnejšie.

Aké bolo vekové rozpätie prihlásených účastníkov?

Prihlásili sa aj veľmi mladí ľudia, čo mňa osobne prekvapilo. Boli tam dvadsiatnici, prípadne ľudia nad dvadsať, až po ľudí okolo štyridsiatky, čo bola viac-menej veková hranica. Celkovo sa tu stretla široká osobnostná, veková aj profesionálna škála ľudí. Bolo to pestrofarebné.

Pri takých mladých ľuďoch, ako spomínate, nie je riziko, že im ideálneho partnera nájdete, ale oni vo vzťahu nevytrvajú, lebo naň nie sú pripravení?

Určite. Tuším, že niečo podobné sa v Svadbe na prvý pohľad aj stalo. Za tým všetkým je určitá vzťahová zručnosť človeka, že je schopný nielen si vytvoriť, no hlavne udržať funkčný párový život. To sa učíme, ako kráčame životom. Je to proces. Pri mladom páre vzniká riziko, že na vážny vzťah je pre nich príliš skoro. Síce si k sebe nájdu kompatibilného človeka, ale potom v nich preváži chuť skúšať nové veci, nových ľudí, experimentovať. Teraz je doba neobmedzených možností, mladí ľudia túžia veľa zažiť, cestovať, venovať sa kariérnemu rastu.

Vtedy sa dá hovoriť o vzťahovom načasovaní pre nich nie vhodnom, ktoré môže vytvorenie stabilného páru narušiť. Na druhej strane je to komplikované aj pri vyzretejších pároch okolo štyridsiatky. Ich nároky na partnera sú totiž veľmi vysoké. Aj keď si prajú, aby sme im ho našli, majú až príliš jasnú, sformovanú predstavu o&nbsp;tom, ako má daný človek vyzerať, aký má byť, ako sa má správať. Napasovať sa do ich predstavy je náročné. Je to skutočná výzva.

Keď ste s jednotlivými účastníkmi šou robili pohovory, aký najčastejší problém uvádzali, keď sú stále sami?

Dôvody boli rôzne, ale opakovalo sa pár takých základných motívov. V&nbsp;prvom rade nevedia, kde ho hľadať. Ak sa už aj zjaví, ako spraviť prvý krok? Chýba nám zručnosť, ako niekoho osloviť, keď ide o&nbsp;takú vážnu vec, akou je potenciálny partner. Problém s&nbsp;tým mali aj extrovertní ľudia. Bola tam kategória ľudí, ktorá nemá dôveru k&nbsp;online zoznamkám, prípadne s&nbsp;nimi má negatívne skúsenosti. Tým sa im možnosti na zoznámenie, hlavne v&nbsp;období, v&nbsp;akom práve žijeme, ešte zúžili. Vyskytovala sa aj kategória ľudí, ktorí roky cestovali, vrátili sa domov a&nbsp;teraz im chýbajú priateľské a&nbsp;spoločenské väzby.

Nemá ich kto prepájať, zoznamovať medzi kruhmi priateľov. Tým, že boli dlho preč, pretrhali sa tieto možnosti. Prípadne sú ich kamaráti už zadaní a&nbsp;žijú usadlejšie. Ešte tam bola kategória ľudí, ktorí si opakovane vyberali nevhodných partnerov. Už boli z&nbsp;toho začarovaného kruhu, končiaceho sa rozchodmi, sklamaní. Preto chceli zistiť, či veda dokáže to, čo oni nedokážu, a&nbsp;to rozpoznať s&nbsp;nimi kompatibilné polovičky, s&nbsp;ktorými by postavili vzťah na zdravých základoch.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Čo vás na pohovoroch s&nbsp;účinkujúcimi prekvapilo najviac?

Možno to, že ľudia často urýchlene odchádzajú zo vzťahov. Takisto som tam pozorovala istú letargiu. Od partnera mali očakávania, ktoré nikdy nahlas nevyslovili, len do určitého časového obdobia čakali, či im tieto nevypovedané očakávania naplní. Keď sa to nestalo, zo vzťahu odchádzali. V podstate je to problém komunikácie, ktorý je veľmi rozšírený. Hoci sme veľmi aktívni v&nbsp;rôznych oblastiach, prevláda názor, že v&nbsp;citovej sfére sa aktivitu vyvinúť nepatrí, hlavne ak som žena. Že sa nám ten pravý partner „stane“. To je ilúzia.

Treba byť aktívny, lebo nič nepríde samo od seba. Možno je chybou to, že od raného detstva sa „vyživujeme“ rozprávkovými predstavami o&nbsp;tom, ako pricvála princ na bielom koni, zbadá nás medzi tisíckami iných žien a&nbsp;povie: „Ty si tá, s&nbsp;ktorou chcem prežiť zvyšok života!“ A&nbsp;ona povie: „Áno, cítim to rovnako.“ (Smiech.) Tak to však nefunguje. Ostala som prekvapená, lebo medzi účastníkmi Svadby na prvý pohľad sme mali množstvo chytrých a&nbsp;vyzretých ľudí, ale v&nbsp;žilách akoby sme stále mali vštepené, že láska má prísť sama a&nbsp;prirodzene ako v&nbsp;rozprávke.

Ale čo je prirodzené? Samozrejme, taký scenár sa môže odohrať, ale na druhej strane nemusí. Preto si myslím, že k&nbsp;vzťahu treba mať taký vzťah ako k&nbsp;všetkému v&nbsp;živote. A&nbsp;teda ak niečo chcem, tak idem za tým. V&nbsp;preklade to znamená, že sa začnem snažiť aspoň o&nbsp;očné kontakty, stretávam sa s&nbsp;inými nezadanými ľuďmi, navštevujem záujmové skupiny, snažím sa komunikovať a&nbsp;spoznávať nových ľudí. Skrátka, dávam šancu a&nbsp;priestor vo svojom živote stretnúť zaujímavého človeka. A&nbsp;keď ho už stretnem, tak nesklopím zrak a&nbsp;nečakám, že ma zbadá v&nbsp;dave. Dám o&nbsp;sebe vedieť. My ženy sa ešte stále hanbíme dať najavo, ak sa nám niekto páči.

Z historického hľadiska máme v&nbsp;kultúre zakorenené, že ženy by svoju náklonnosť nemali ukazovať. Bolo to považované za neslušné. Keď sa nad tým zamyslíme hlbšie, je to dobovo zastaraný nezmysel. Ženy majú právo vyjadriť svoje city rovnako ako muži. Nie sme ležiaky, ktoré čakajú, kým o&nbsp;ne niekto prejaví záujem, a&nbsp;až potom sa preberú k&nbsp;životu. Sme rovnocenné mysliace a&nbsp;cítiace bytosti. Ak o&nbsp;niekoho stojíme, máme právo to slobodne prejaviť.

Prvá séria Svadby na prvý pohľad bola fenomén s&nbsp;veľkým diváckym ohlasom. V čom je táto séria iná?

Keďže bol pri prvej sérii odhalený pornoškandál, relácia sa začala uberať iným smerom… Osobne sme nechceli robiť reláciu, ktorá by niekomu nechtiac ublížila. Neviem, ako celú vec zobrala Lucia, ktorej sa to týka, a&nbsp;jej rodina, ale to, čo okolo toho vzniklo, mi bolo veľmi ľúto. Práve preto sme dávali oveľa väčší pozor a&nbsp;overovali sme si celú históriu účinkujúcich, aby sa nič podobné nezopakovalo.

Samozrejme, rozumiem, že pikantérie sú pre divákov zaujímavé, ale môžu ublížiť a&nbsp;pozornosť sa potom odvíja inde, než bol zámer. V&nbsp;tejto dobe je dôležité vyslať ľuďom signál, že stále má zmysel hľadať lásku, usilovať sa o&nbsp;ňu. Ukázať to, že problém „single“ ľudí sa týka aj skvelých ľudí, nám podobných. Druhá séria dáva širokej verejnosti odkaz, že láska, aj keď sprostredkovaná, stále existuje. Netreba sa báť byť aktívny a&nbsp;hoc aj vyhľadať pomoc (v&nbsp;akejkoľvek forme) pri jej hľadaní.

Keby ste mali vo svojom okolí niekoho nezadaného, odporučili by ste mu prihlásiť sa do tejto televíznej relácie?

Keby mal na to povahové predispozície a&nbsp;netrpel by pred kamerami, tak áno. Dokonca som sa na to snažila nahovoriť aj niektorých svojich známych, lebo som vedela, že s&nbsp;mojimi kolegami sa budeme úprimne snažiť, aby to jednotlivým párom vyšlo. Zároveň sa budeme snažiť upozorňovať na to, že nezadanosť je celosvetovým problémom. A&nbsp;ak si už náhodou nájdeme niekoho spriazneného, ide o&nbsp;neustálu prácu na pestovaní vzťahu a&nbsp;jeho ďalšom rozvoji.

Dnešná doba sociálnych sietí a&nbsp;kultu krásy napovedá, že ľuďom extrémne záleží na zovňajšku. Akú rolu u&nbsp;účastníkov súťaže zohrával práve vzhľad?

Fyzická krása v&nbsp;dnešnom svete naozaj hrá prím. Samozrejme, snažili sme sa vyberať ľudí, pre ktorých nie je prvoradá. Mnohí aj povedali, že krása nie je podstatná, ale pri dlhšom rozhovore s&nbsp;nimi som pochopila, že vzhľad je na popredných priečkach, len to nechceli prízvukovať. Fyzická schránka u mladšej generácie silno vystúpila do popredia, a ako ste povedali, súvisí so sociálnymi sieťami. Je potom škoda, že okolo nás aj chodia naše spriaznené duše, ale my ich nevidíme, lebo vonkajší obal nie je taký, aký by sme chceli.

Čo je na pohľad ľúbivé, však nemusí byť hodnotné. Zároveň, ak je niekto priveľmi atraktívny, často sa dostaví pocit, že nemusí popracovať na svojom vnútri. Ak aj my, spoločnosť, dávame vysoko atraktívnym ľuďom signál, že stačí, ak nás očaria svojím zovňajškom, nečudujme sa, ak stratia ambíciu pracovať na svojom emočnom rozvoji a zamerajú sa na to, čo na nich najvyššie hodnotíme, teda na zovňajšok. Vo všeobecnosti sa medzi ľuďmi menia kritériá na partnera.

Osobne som zvedavá, kam až to celé zájde a&nbsp;čo z&nbsp;toho vzíde. Mieša to karty a&nbsp;komplikuje nadväzovanie kontaktov. Ľudí, ktorí sú sami, stále pribúda a&nbsp;pre tieto povrchné nazerania bude „single“ ľudí ešte viac. Občas si kladiem otázku, ako to dopadne s&nbsp;nami ako s&nbsp;ľudstvom. Mám pocit, že sa nám to jemne vymklo spod kontroly. Vidieť to napríklad už dnes v&nbsp;Japonsku, kde mladí ľudia preferujú „bezpečnejší“ online svet namiesto rande. Chuť na erotické a&nbsp;sexuálne zážitky, dokonca aj na tie úplne prvé, systematicky klesá. Myslím, že pod apatiou je strach, pocit, že nevedia, ako na to.

Vďaka tejto relácii ste sa dostali do širšieho povedomia. Stáva sa vám v&nbsp;bežnom živote často, že od vás ľudia žiadajú, aby ste im našli partnera?

(Smiech.) Stáva sa to, áno. Mne je to momentálne ľúto, lebo aktuálna situácia je naozaj zlá a&nbsp;na diaľku, ak toho človeka nepoznám, poradiť neviem. Samota či osamelosť je fenomén, ktorý dopadá na plecia obrovského množstva ľudí a&nbsp;je náročné takto ďalej zotrvávať. Mnohí sú skutočne sami v&nbsp;tom zmysle, že rok nemali fyzický kontakt s&nbsp;inou osobou. Nikto ich neobjal, nedal im pusu, nechytil ich za ruku… Trvá to veľmi dlho a&nbsp;svetlo na konci tunela nevidno.

Ako aktuálne funguje vaša offline zoznamka?

Zoznamka aktuálne funguje v&nbsp;online priestore. Tam spolu ľudia komunikujú. Pri tejto forme zoznamovania sa snažíme odlíšiť aspoň tým, že naša sieť je prísne kontrolovaná. Uverejnené fotky klientov musia byť pravé, bez filtrov a&nbsp;musí im byť vidno tvár. Kontrolujeme, či prihlásení ľudia sú skutoční, zbežne si prejdeme ich sociálne siete, aby sme zistili, či tam nie je z&nbsp;ich strany nejaká forma hrubšej agresivity, extrémistické názory, rasizmus a&nbsp;tak ďalej. Dávame veľký pozor, aby naša sieť bola bezpečná a&nbsp;prehľadná. Stále je to však iné než stretnúť človeka zoči-voči.

Čo sa týka našich offline aktivít, minulý rok v&nbsp;lete, keď sa uvoľnili opatrenia, sme urobili jednu akciu pod holým nebom, kde ľudia spolu nadväzovali kontakty. Bolo vidno, že sú doslova vyhladnutí po sociálnom kontakte. Výborne to zafungovalo, bol to taký nádych čerstvého vzduchu, no potom sa všetko opäť zavrelo. Zatiaľ netušíme, čo bude ďalej. Aj my touto situáciou trpíme, ale určite je to horšie pre ľudí, ktorí sú sami a&nbsp;bez partnera.

Čo radíte osamelým ľuďom, ktorí vás aktuálne kontaktujú?

Aby zavítali aspoň na našu stránku. Snažíme sa vytrvať aj v&nbsp;poskytovaní „matchmakingu“, ak klient prejaví záujem. Moja kolegyňa Erika si s ním dá online sedenie a podľa jeho charakteru, osobnostného profilu a preferencií sa mu/jej následne snaží nájsť vhodného partnera/partnerku. Takisto sa pokúšame cez naše kontakty párovať ľudí, o ktorých si myslíme, že by mohlo byť plodné, keby spolu začali komunikovať, aspoň cez sociálne siete. Opakujem, táto situácia je zúfalá, napriek tomu radím ľuďom ostať v kontakte aspoň prostredníctvom online sveta a uvedomiť si, že v tom nie sú sami. Široká škála ľudí sa ocitla v úplne rovnakých ťažkostiach a nevie si nájsť partnera.

Takže napriek korone sa vám vašu zoznamku stále darí udržať. Alebo?

Je v&nbsp;režime „stand by“ – vyčkávacom. Keby sme vedeli, že môžeme ľudí motivovať a&nbsp;povedať: „Vydržte, hoci je teraz ťažko, o&nbsp;tri mesiace sa môžete tešiť na veľký žúr, kde spolu zabudneme na pocity samoty a&nbsp;mesiace odlúčenia…“ Žiaľ, nie je jasná vízia, kedy to bude možné. Preto ani neviem, ako s&nbsp;našimi klientmi komunikovať. Nechcem ich ťahať za nos a&nbsp;sľubovať niečo, čo nemôžem dodržať. Neodvážim sa povedať, kedy sa budeme môcť rozbehnúť a&nbsp;v&nbsp;akej forme. Či sa to vôbec v&nbsp;lete podarí. Je to veľká škoda aj pre nás. Značku sme mali už veľmi príjemne rozbehnutú, ľudia nás poznali. Zo dňa na deň sa to seklo v&nbsp;tom najperspektívnejšom momente.

Aký dosah bude mať celá táto situácia na spoločenský život?

Netrúfam si odhadnúť, ale myslím, že dôsledky budú ďalekosiahle. Je to zaťažujúca situácia pre psychiku ľudí, nehovoriac napríklad o&nbsp;nemalej množine žien, ktoré chcú otehotnieť, no nemajú s&nbsp;kým. Ide im o&nbsp;čas a&nbsp;ten sa stále naťahuje…

Láska stále existuje: Treba byť aktívny, lebo nič nepríde samo od seba

Výber pre vás

Láska stále existuje: Treba byť aktívny, lebo nič nepríde samo od seba

Súvisiace články

Z ARCHÍVU: Vyspovedali sme WALDEMARA MATUŠKU. Koľko obdivovateliek mu ponúklo svoju slobodu?

Bojujeme spoločne: Oľga Feldeková prezradila, čo jej pomáha nezblázniť sa z pandémie

Cinktou odmietali obhajovať aj právnici: Čím presvedčil Hryca?

Výber pre vás