Bojujeme spoločne: Oľga Feldeková prezradila, čo jej pomáha nezblázniť sa z pandémie

Známa spisovateľka Oľga Feldeková: Nemyslím si, že budeme po pandémii iní než pred ňou

Päťnásobná mama Oľga Feldeková sa vída len s dvomi dcérami: Ostatné deti ju vidia, no nepočujú

Jana Homolová

Máte ešte chuť pozerať spravodajstvo pri každodennom množstve toľkých negatívnych správ?

Nedávno som si vypočula prednášku profesora psychiatra (žiaľ, meno som zabudla) o&nbsp;duševnom zdraví. Povedal, že ak si chceme duševné zdravie zachovať, nemáme pozerať správy a&nbsp;tlačové besedy. Ja pozerám, mňa tak ľahko politika nevykoľají. Zato môj muž pri televízore vykrikuje na moderátora: <em>„Ak nazývaš slobodnou vôľou to, že zješ, aký liek chceš, choď zajtra do lekárne a&nbsp;zjedz tam všetko, ja to zaplatím!“</em> Ale ja ho odoženiem od televízora, aby nedostal infarkt, a&nbsp;on sa upokojí, o&nbsp;chvíľu už prebásňuje nejakú Baudelairovu báseň a&nbsp;je šťastný.

Čo vás v&nbsp;ostatnom čase najviac vyviedlo z&nbsp;rovnováhy v&nbsp;súvislosti s&nbsp;pandémiou?

Myslím si o&nbsp;sebe, že som tolerantná, ale keď vidím oproti sebe kráčať človeka bez rúška, prvý raz v&nbsp;živote by som takého ignoranta prefackala.

Pijú vám politici a&nbsp;ich nezmyselné škriepky krv?

Na ich škriepky sa pozerám ako na zle napísaný seriál, ktorý chce upútať diváka za každú cenu. Môj muž tvrdí, že je to boj o&nbsp;preferencie a&nbsp;že politici majú iba preferencie aj tam, kde máme my ostatní ľudia iné užitočné mozgové centrá. V&nbsp;takom prípade viem, komu mám „fandiť“.

Pochádzate z&nbsp;Oravy. Keby žili vaši rodičia, starí rodičia, ktorí zažili vojny, ako by reagovali na koronu, ako by jej čelili?

Moji predkovia zažili rôzne pandémie. Naposledy tuším španielsku chrípku. Odovzdali sa do Božích rúk a&nbsp;modlili sa.

A&nbsp;čo vy? Má korona miesto v&nbsp;hlbších debatách s&nbsp;vaším manželom? Bojíte sa jej?

Bojíme sa korony. Máme svoj vek a&nbsp;choroby. Moja svokra však hovorievala: „Na niečo človek zomrieť musí.“

Patríte do skupiny ohrozených ľudí, zvlášť keď ste prekonali onkologické ochorenie. Na druhej strane sa už môžete dať zaočkovať. Využili ste túto možnosť?

Dala som sa zaočkovať, aj keď to nebolo jednoduché. Môj muž sedel celé hodiny pred počítačom a&nbsp;hľadal voľné miesto. Neúspešne. V&nbsp;televíznej relácii Sedem som povedala, že je voľné miesto v&nbsp;Snine a&nbsp;na Novom Zélande a&nbsp;že sa rozhodujem, kam vycestujem. Počula ma neznáma pani – teda predstavila sa, volá sa Jindra Sekalová a&nbsp;aj touto cestou jej ďakujem – a&nbsp;na druhý deň zatelefonovala, že práve sú voľné miesta u&nbsp;Kocha. Okamžite ma tam manžel prihlásil. Seba nemohol, lebo práve užíva iný liek. Mala som radosť nielen z&nbsp;toho, že som zaočkovaná, ale že sú na svete takí dobrí a&nbsp;prajní ľudia ako spomínaná pani.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Nemala som strach. Dôverujem odborníkom. Od laikov si nedávam radiť. U&nbsp;stolára si dám vyrobiť skriňu, ale nedám si u&nbsp;neho vytrhnúť zub.

Čo by ste odporučili tým, ktorí z&nbsp;rôznych dôvodov váhajú?

Nerada radím. Ľudia, ktorí radi radia, sú otravní a&nbsp;nudní. Priznám sa, že občas radím aj ja. Radím teda tým, ktorí váhajú, aby neváhali.

Súbežne s&nbsp;očkovaním je témou testovanie. Už máte ten povestný čip?

Testovať sa dávam pravidelne, aby som mohla ísť do televízie. Tí, ktorí sa boja, že im nainštalujú čip, sú zrejme neverníci. Ale nech si „nefandia“. Na neveru sa príde aj bez čipu.

Ako ste vnímali medializované prednostné zaočkovanie našej bývalej úspešnej tenistky?

Sú to nafúknuté kauzy. Keď sa na začiatku dala zaočkovať známa osoba, presvedčila váhajúcich. Ale médiá vyrobili takú kauzu, ako keby sprivatizovala železiarne. Hoci to bola športovkyňa, ktorá sa vypracovala na svetovú úroveň bež štátnej podpory, pretože už od detstva ju vyhlasovali vzhľadom na jej nižšiu postavu za bezperspektívnu.

Najmä dôchodcovia ako zraniteľná skupina obyvateľstva sú vystavení klamstvám, ktoré ovplyvňujú mienku a&nbsp;názor ľudí. Ako sa dá proti tomu bojovať a&nbsp;aký je recept na to, aby neverili naozaj všetkému, čo sa kde šuchne?

Treba sa spoliehať na vlastný rozum. Myslím si, že ľudia všetkým tým hlúpostiam ani neveria. Máme radi senzácie, aby sme sa odpútali od šedivosti dňa.

Pandémia preverila rodinné a&nbsp;priateľské vzťahy. Pocítili ste to aj na vlastnej koži?

Chýbajú mi deti aj priatelia. Dodržiavame príkaz nestretávať sa. S&nbsp;deťmi si skajpujem. Ja ich vidím aj počujem, ony ma vidia, ale nepočujú. Stratil sa nám mikrofónik, ktorý nie je v&nbsp;našom počítači zabudovaný. Možno je to aj dobre.

Dodržiavali ste prísnu karanténu aj v&nbsp;prípade uvoľnených opatrení alebo ste vnúčatám neodolali?

Naše bratislavské deti nám nosia nákupy pred dvere, deti a&nbsp;vnúčatá v&nbsp;iných krajinách nemajú tú možnosť. Nič netrvá večne. Aj pandémia pominie, a&nbsp;keď sa konečne stretneme, asi sa budem čudovať, ako vnúčatá vyrástli.

S&nbsp;pandémiou sa spája množstvo voľného času. Vy nie ste typ dôchodkyne s&nbsp;krížovkou na kolenách. Alebo sa mýlim a&nbsp;prišlo predsa aj na ňu?

Čítam, občas píšem a&nbsp;lúštim aj krížovky. Keby som ich nelúštila, nevedela by som, že spor sa povie pra.

Čo kváskovanie, štrikovanie a&nbsp;podobne?

Týmto činnostiam sa nevenujem. V&nbsp;mladosti som uštrikovala iba šál. Tak sa mi to páčilo, že som nevedela prestať, až kým som neminula všetku vlnu, a&nbsp;šál mal dva metre. Potrebujem to?

Takže experimentovanie v&nbsp;kuchyni sa nekoná?

Rada varím, stravníci ma chvália a&nbsp;mne to robí dobre. Pri takej veľkej rodine, akú máme, som varila vo veľkých hrncoch. Dnes, keď sme len dvaja, neviem odhadnúť množstvo a&nbsp;potom jeme to isté celý týždeň. Už nám to veľmi nechutí a&nbsp;ja nepriberám ani preto, že mi od narodenia jedlo pripadalo ako nepríjemná povinnosť. Ani materské mlieko mi vraj nechutilo. Škoda, že sa už nedožijem čias, keď bude celé jedlo sústredené v&nbsp;jednej tabletke a&nbsp;budeme jesť diskrétne, tak ako keď si chodíme zapudrovať nos.

Nakrúcania sedmičky sa nebojím. Bála by som sa, keby sme prestali nakrúcať.

Ste spisovateľka, môžu sa fanúšikovia vďaka pandemickej situácii tešiť na novú knihu?

Okrem toho, že som spisovateľka, som aj poverčivá. Nechcem urieknuť to, čo ešte nie je hotové.

Ako sme spomínali, pandémia, to je obmedzenie komunikácie s&nbsp;inými ľudmi. Nebudete mať po jej pominutí problém s&nbsp;niekym komunikovať tak ako predtým? Čo ak si na tú izoláciu zvykneme, ako si zvykáme na prácu z&nbsp;domu?

Nemyslím si, že budeme po pandémii iní než pred ňou. Kto sa rád bozkával pred ňou, bude sa rád bozkávať aj po nej.