Jana Homolová

Aké je hrať online bez diváckeho ohlasu? Väčšina hercov tvrdí, že divadlo milujú práve preto, že vidia divákov, ako s nimi plačú, trpia, smejú sa, radujú…

V tejto otázke ste uviedli aj časť odpovede, ktorá tkvie v tom, že keď hráme týmto spôsobom, robíme všetko tak, akoby tam divák bol. Skrátka si ho tam predstavujeme. (Smiech.) Je to naozaj iné, ale hráme s pocitom, že aj v tomto období ponúkneme divákom akúsi zmenu. Človek si môže sadnúť k internetu a zažiť niečo iné než to, čo ponúkajú bežné televízie. Robíme to s vedomím, že svojou troškou možno pomáhame ostatným ľuďom. Sprostredkúvame im hodnoty, myšlienky, emócie a sme vďační, že sa na tom môžeme bytostne zúčastňovať. Predsa len, mnohí z nás si v tomto období uvedomujú, ako rýchlo a povrchne sme žili. Že voda, ktorá nás životom často unášala, prechádzala plytčinami, a keď dostaneme dávku umenia, ktorá nás dokáže vnútorne nabudiť, je to len dobré.

V divadle od konca roka pôsobí nový generálny riaditeľ. Mnohí herci sa z Mateja Drličku tešia a držia mu palce. Aký máte na neho názor?

Nový riaditeľ dostal prvých sto dní, aby zostavil vlastný plán, a zároveň bude dôležité, koľko peňazí SND dostane. Zatiaľ sa k tomu nechcem veľmi vyjadrovať. Počkám si, ale podľa mňa treba dať šancu každému. Verím, že nás Matej Drlička presvedčí a bude dobrým riaditeľom.

Okrem občasného divadla aktuálne nepracujete?

Ale áno, pracujem, nakrúcam ešte jeden seriál. Samozrejme, pri nakrúcaní nás stále testujú a všetci sme veľmi ostražití, ale je osviežením, keď môžem pracovať. Výborné je najmä to, že sa musím učiť texty. Predsa len, myseľ je stále trénovaná. Našim rodinám sa takisto snažíme pomáhať. Takže varíme, lebo nás to s manželkou zamestnáva, ale aj teší. Skvelá je najmä spätná väzba, keď nám napríklad vnučka povie: ,Júúúj, to bolo dobré! Ešte aj takéto navarte!‘ (Smiech.) Takto aspoň prichádzame na iné myšlienky, lebo táto časť života, ktorú zažíva naša spoločnosť, je nesmierne náročná. Minule mi prišla na um myšlienka…

Kedysi bol nakrútený film Vyšší princíp, ktorý bol postavený na hodnote morálky. Keď som si čítal jeden článok o klimatických zmenách, o tom, ako sa človek hrozným spôsobom spreneveruje proti prírode napríklad už len v tom, že vyrába nadbytok pre seba a tento nadbytok nedokáže zužitkovať, no na druhej strane sú na svete ľudia, ktorí sú absolútne chudobní a nemajú čo jesť, zároveň ako devastujeme našu zem, zle hospodárime, tak som si v duchu hovoril, že to, čo sa aktuálne deje, je akoby vyšší princíp. Možno je to nezmysel, ale ja sa neviem zbaviť pocitu, že to, čo postihlo celú zem, nás prinútilo jednak k väčšej mravnosti, ale na druhej strane to veľmi pomohlo prírode. Len pred pár dňami ma napríklad potešila správa, že ozónová diera sa zacelila tak, ako už roky nie, lebo sa toľko nejazdí, nevyrába, nedrancuje… Akoby to, čo sa vôkol nás deje, spôsobila samotná zem. Možno je táto moja myšlienka absurdná, ale človek si vždy hľadá nejaké vysvetlenie, východisko zo situácie, ktorej celkom nerozumie.

<strong>František Kovár našiel v slávnom hercovi Júliusovi Pántikovi nezabudnuteľnú oporu. O ich silnom pute sa dočítate&nbsp;v najnovšom vydaní týždenníka Život (v predaji od štvrtka 4. marca).</strong>

František Kovár pracuje aj počas korony: Stále si musím trénovať myseľ

Výber pre vás

František Kovár pracuje aj počas korony: Stále si musím trénovať myseľ

Súvisiace články

Máme tu novú epidémiu: Prečo podľa Krčméryho stále nevidíme výsledky lockdownu?

Sestra z kovidovej JIS: Je ťažké vidieť mojich rovesníkov, ako sa dusia a v očiach majú strach

Posledná rola Andyho Hryca: Po plejáde negatívnych postáv sa vďaka Bebjakovi rozlúči ako hrdina

Výber pre vás