Jana Homolová

Podľa výsledkov sčítania ľudu z&nbsp;roku 2021 je u&nbsp;nás o&nbsp;300-tisíc menej veriacich ako pri predošlom sčítaní. Prinavracia doba, v&nbsp;ktorej žijeme, ľudí k&nbsp;Bohu?

Hovorieva sa, že v čase existenciálnej núdze je každý veriaci, ale ja som v tom skeptický… Verím, že človek sa môže meniť a môže sa meniť aj k lepšiemu, nielen k horšiemu. (Smiech.) Zároveň verím, že človek je slobodná bytosť a naozajstná zmena sa môže udiať iba v prostredí slobody. Keď sa človek v strachu o seba obracia k Bohu, v skutočnosti sa neobracia k nemu, hľadá len prostriedok, aby si pomohol. Nehľadá Boha pre Boha samotného. Kým nepochopí, že ho potrebuje preto, aby žil život v bytostnej hĺbke, tak ho vlastne nehľadá… Čo sa týka samotného sčítania, nie som sociológ, neskúmal som to do hĺbky, ale myslím, že na odlive veriacich sa prejavila kampaň cirkevných biskupov a&nbsp;antikampaň občianskych aktivistov…

Na druhej strane úbytok veriacich je prejavom trendu, že zbožnosť a&nbsp;spiritualita sa budú v&nbsp;istom zmysle sekularizovať a&nbsp;privatizovať. Aj vďaka dlhodobému vplyvu evanjelia na myslenie ľudí sa človek v&nbsp;západných dejinách individualizoval. Čoraz viac sme tu sami za seba. Staré formy kresťanstva majú dodnes výrazne kolektivistický charakter, spájajú jeden ľud. Vedenie cirkvi je zväčša autoritatívne. Myslím, že kresťanstvo čaká bolestný čas transformácie. Je to nevyhnutné. G.&nbsp;K.&nbsp;Chesterton, ktorého som už spomínal, napísal, že kresťanstvo už mnohokrát v&nbsp;histórii zomrelo a&nbsp;vstalo z&nbsp;mŕtvych, lebo má Boha, ktorý pozná cestu z&nbsp;hrobu von. (Úsmev.)

Aj vy to tak vidíte? Nastanú v&nbsp;kresťanstve zmeny?

Človek, ako som už povedal, môže niečo nájsť a&nbsp;dosiahnuť iba slobodne. Či sú ľudia sekulárni, alebo nábožní, treba v&nbsp;nich podnecovať zodpovednosť za svoju slobodu. Za slobodu myslenia, kritického myslenia, za slobodu klásť otázky, lebo iba tak sa môžu dopracovať k&nbsp;niečomu pravdivému a&nbsp;existenciálnemu. Čím viac sú však cirkevné spoločenstvá autoritatívne (vylučujú všetky kritické otázky), tým viac sa toto prostredie vnútorne kazí. Zoberme si problém so zneužívaním detí, ktorý sa v&nbsp;jednotlivých štátoch odhalil v&nbsp;desivých rozmeroch. Aj pápež František hovorí o&nbsp;probléme nedotknuteľnosti kňazov… Podľa mňa by cirkev mala fungovať transparentne, nie ako doteraz. Netváriť sa ako bezúhonná morálna autorita. Kajať sa a&nbsp;priznať otvorene vlastné zlyhania. Po dvetisíc rokoch pôsobenia v&nbsp;našej histórii sa naozaj má z&nbsp;čoho kajať. Kresťanstvo bude musieť prejsť svojou agóniou, aby sa mohlo zrodiť čistejšie a&nbsp;pravdivejšie.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane...

Z&nbsp;čoho podľa vás pramení podstata ľudského egoizmu, ktorý sa aktuálne v&nbsp;spoločnosti (aj v&nbsp;súvislosti s&nbsp;vojnou) ukazuje?

Na najbazálnejšej úrovni je egoizmus čisto živočíšny. Človek má v&nbsp;sebe pud sebazáchovy, a&nbsp;keď mu nevzdoruje, v&nbsp;kritických situáciách urobí čokoľvek, len aby si zachránil život. Správa sa ako ohrozené zviera. Samozrejme, civilizovanosť človeka spočíva v&nbsp;tom, že sa z&nbsp;toho zvieracieho vymaňuje k&nbsp;duchovnému. Existuje však ešte oveľa tajomnejšie zlo duchovného egoizmu alebo presnejšie egocentrizmu. Žiadna ľudská bytosť nedokáže dlho existovať bez vedomia, že moje „ja som“ má trvalý nespochybniteľný zmysel. Túžba po vlastnej hodnote je plná vášne a&nbsp;môže narastať až do fatálnej ilúzie „sebazbožštenia“ (chcem byť viac ako ostatní, viac ako vesmír, bytie, chcem byť jednoducho najväčší). Keď Biblia vykresľuje satana ako duchovné zlo, vykresľuje ho takto. V&nbsp;biblických knihách vidíme, že to, čo sa deje na Ukrajine alebo čo sa dialo za nacistického Nemecka, nie je nič nové, je to len smutné opakovanie dejín. Vzostup a&nbsp;pád temného anjela sa v&nbsp;dejinách znova a&nbsp;znova opakuje, len si vždy nasadí masku iného človeka (aktuálne Putina). Jeho správanie hodnotíme ako neracionálne, lebo my západní ľudia sme si zvykli na ilúziu, že človek je Homo sapiens (tvor rozumný), teda že všetky naše činy sú motivované rozumom, lenže to tak nie je. Človek je v&nbsp;prvom rade „Homo passion“ (tvor vášnivý). To, čo urobí v&nbsp;kritickej chvíli, nie je o&nbsp;rozume, ale o&nbsp;vášni. A&nbsp;vášeň sa sýti z&nbsp;temných zdrojov, z&nbsp;túžby mať najviac, dominovať, byť ako Boh. Tomáš Hálik (český katolícky kňaz, pozn. red.) výstižne poznamenal, že človek potrebuje veriť v&nbsp;Boha, aby nezabudol, že on sám nie je Boh.

Je podľa vás vôbec reálne, že ako ľudstvo dospejeme do bodu, v ktorom nebudeme mať potrebu vzájomne si ubližovať?

Sympatizujem s&nbsp;pápežovým vyhlásením, že musíme navždy zrušiť vojnu, ale ako som povedal, som skeptik. Myslím, že taký čas v&nbsp;dejinách nenastane. Paul Ricœur, francúzsky filozof, mimochodom, učiteľ prezidenta Macrona, napísal: „Nikde hriech človeka nevidno tragickejším spôsobom ako v&nbsp;tom, že človek, aby si zjednal bezpečie a&nbsp;mier, potrebuje zabíjať.“ Taká je ľudská prirodzenosť, ktorú zrejme neprekonáme. Ako kresťan verím, že história vyústi do Božej večnosti, vstúpi do svetla súdu pravdy a lásky a zlo bude prekonané. Znepokojuje ma, aká strašná nenávisť bude týmito časmi zasiata do srdca ľudí. Ako sa s&nbsp;ňou vyrovnáme? Keď padlo nacistické Nemecko, niektorí Česi organizovali pogromy na Nemcov, aj na tých, ktorí boli úplne nevinní… Verím, že neprepadneme nenávisti k&nbsp;všetkým Rusom. Mali by sme stáť za bojujúcou Ukrajinou. Možno by sme konečne mali urobiť aj niečo viac, nielen sa prizerať a&nbsp;čakať, že to vyhrá za nás, no zároveň by sme sa nemali nechať otráviť kolektívnou nenávisťou k&nbsp;Rusom.

Je pre nás v&nbsp;tomto smere odpoveďou pôst spomínaný v&nbsp;úvode? Individuálna práca na sebe, na svojom – nazvem to – neustálom poľudšťovaní?

Určite aj to. Myslím si, že v&nbsp;konečnom dôsledku každá ľudská bytosť túži po šťastí a&nbsp;potrebuje pochopiť, že šťastný je človek len v&nbsp;stave lásky. Keď druhého prijme, vezme na seba jeho utrpenie… Ľudia, ktorí pomáhajú Ukrajincom alebo dokonca idú do ohrozených oblastí, tento čas prežívajú „šťastnejšie“ než tí, ktorí sa zľakli, tvária sa, že sa nič nedeje, tvrdia, že je to len propaganda a&nbsp;popierajú realitu zo strachu o&nbsp;seba. Človek uzavretý v&nbsp;tomto strachu nebude šťastný. Zachrániť nás môže iba láska, ktorá je ochotná dať samu seba. Aj to je odkaz Veľkej noci. Na záver by som chcel citovať modlitbu apoštola Pavla: „Aby Boh podľa bohatstva svojej slávy nechal skrze ducha v&nbsp;nás zosilnieť vnútorného človeka. Aby Kristus skrze vieru prebýval v&nbsp;našom srdci. Aby sme boli zakorenení v&nbsp;láske. Aby sme dokázali so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, hĺbka, dĺžka, výška poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a&nbsp;tak byť naplnení celou Božou plnosťou.“ (Úsmev.)

Z čoho pramení podstata ľudského egoizmu? Slová kazateľa Pastirčáka vás prinútia sa zamyslieť

Výber pre vás

Z čoho pramení podstata ľudského egoizmu? Slová kazateľa Pastirčáka vás prinútia sa zamyslieť

Súvisiace články

Stačí, že im to v nebi zapíšu: Neznámi muži spojili svoje sily a pomáhajú tam, kde je to treba

Obchod s maternicami? Pocit, že moje dieťa je v tele inej ženy, je čudný. Sme však vďační

STALIN zaútočil na UKRAJINU hladomorom: Obeťami boli najmä ženy a deti

Výber pre vás