Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Ukrajina je jedna z&nbsp;mála krajín na svete, kde je náhradné materstvo od roku 2000 legálne. Možnosť využiť na vynosenie a&nbsp;porodenie dieťaťa inú ženu majú iba zosobášené a&nbsp;heterosexuálne páry, ktoré disponujú dokumentáciou o&nbsp;neplodnosti. Na Ukrajinu s týmto cieľom cestujú hlavne manželia zo západnej Európy, Kanady, Číny či iných častí sveta. Vojna však do istej miery skomplikovala celý proces. Ohrozené sú náhradné matky, stovky rodičov zo zahraničia sa zase nevedia dostať k&nbsp;svojim narodeným deťom. Zviditeľnenie tejto témy navodzuje dilemu, či ide v&nbsp;tomto prípade iba o&nbsp;altruizmus a&nbsp;pomoc nešťastným rodičom túžiacim po vlastných potomkoch, alebo je to iba biznis s&nbsp;maternicami.

Toto však nie je prvý raz, keď sa svet otáča smerom k&nbsp;Ukrajine práve pre náhradné matky. V&nbsp;čase pandémie, keď nebolo možné cestovať, jedna z&nbsp;kliník BioTexCom zverejnila video s&nbsp;desiatkami bábätiek umiestnených v&nbsp;kyjevskom hoteli. Porodili ich náhradné matky, ich biologickí rodičia sa k nim však nemohli dostať. Opatrovateľky sa za ten čas o&nbsp;ne príkladne starali. Klinika mala v&nbsp;pláne videom dosiahnuť, aby sa veci „rozhýbali“ a&nbsp;rodičom zo zahraničia bolo umožnené cestovať na Ukrajinu. Dosiahli však opak, vo svete sa na túto tému rozprúdila debata.

Na jednej strane to boli ľudskoprávni aktivisti, ktorí skloňovali pojmy ako obchodovanie s deťmi, zneužívanie žien. Emma Lambertonová, ktorá sa zaoberá právami žien v post-sovietskom období, uvádza: „Ocitli sme sa v jedinečnej situácii, keď veda umožňuje náhradné materstvo, ale musíme si položiť otázku, či je táto možnosť etická. Odvetvie náhradného materstva je totiž silno poháňané dopytom z bohatých západných krajín. Bohaté páry využívajú ženy s nižšími príjmami. Niekedy je ťažké povedať, kde sa končí sloboda voľby a kde sa začína vykorisťovanie.“ Aj Carolin Schurrová z univerzity v Berne sa už roky zaoberá nadnárodným trhom súvisiacim s náhradným materstvom. Žiada medzinárodnú dohodu porovnateľnú s Haagskym dohovorom z roku 1993, ktorá by upravovala medzinárodné adopcie.

<strong>Článok pokračuje na následujúcej strane...</strong>

Na druhej strane obhajcovia náhradného materstva poukazujú na to, že ide o&nbsp;nenahraditeľnú službu pre neplodné páry. Sam Everingham, riaditeľ neziskovej organizácie Growing Families, uvádza: „V&nbsp;minulosti si mnohé neplodné páry deti adoptovali. Ale v&nbsp;posledných rokoch sa skomplikovali adopcie detí z&nbsp;iných krajín. Predĺžila sa čakacia lehota aj na osem rokov. Mnohí rodičia, ktorí sa rozhodli pre náhradné materstvo, majú zdĺhavé a&nbsp;ťažké skúsenosti s&nbsp;oplodnením in vitro a&nbsp;sú preto emocionálne vyčerpaní.“ Dnes, v&nbsp;čase vojny, je v&nbsp;kontakte s&nbsp;približne osemdesiatimi rodičmi z&nbsp;dvanástich rôznych krajín, ktorých deti nosia náhradné matky na Ukrajine.

Spolupracuje s&nbsp;ukrajinskými agentúrami pri evakuácii novorodencov a&nbsp;matiek, ktoré chcú opustiť krajinu. K&nbsp;téme sa vyjadrila aj ukrajinská ombudsmanka Ľudmila Denisová. Poukázala na to, že náhradné materstvo je na Ukrajine problémom, ktorý si žiada komplexné a&nbsp;okamžité riešenie. Žiadala zmeniť zákony tak, aby náhradné materstvo bolo dostupné len pre občanov Ukrajiny. „Deti na Ukrajine nesmú byť objektom obchodu s&nbsp;ľuďmi,“ povedala.

Niektoré krajiny si v&nbsp;prípade náhradného materstva vybrali, obrazne povedané, zlatú strednú cestu. Napríklad v Spojenom kráľovstve, Írsku, Belgicku, Holandsku, Dánsku, Portugalsku či Grécku je táto forma rodičovstva prístupná len pre miestne páry a&nbsp;náhradná matka je motivovaná pomôcť im iba z&nbsp;čistého altruizmu. Od manželov, ktorým vynosí dieťa, smie totiž dostať len takú sumu, ktorá je spojená s&nbsp;tehotenstvom. Ide napríklad o&nbsp;špeciálne vitamíny, tehotenské šaty, náklady na lekára, čo vyjde zhruba na 11 000 až 17 000 eur. Ukrajina však nie je tento prípad. Mnohé miestne ženy sú motivované vynosiť cudzie dieťa pre peniaze, životná úroveň v&nbsp;krajine je nízka.

Pre americkú feministickú webovú stránku Refinery29 33-ročná Táňa z&nbsp;mesta v&nbsp;blízkosti Kirovogradu uviedla, že práve nosí pod srdcom dvojčatá pre americký pár. Dostane za to 18 130 eur. Práve je v&nbsp;desiatom týždni tehotenstva a&nbsp;je to v&nbsp;poradí už druhé jej náhradné materstvo. Jej príjem pred vojnou bol 130 eur a&nbsp;na „túto prácu“ sa dala pre možnosť zarobiť obrovské peniaze. Pre svoju rodinu tak chcela zabezpečiť dom, lepší život. Hovorí však, že keby žila v&nbsp;ideálnom svete, určite by sa na to všetko nepodujala.

Ukrajina sa stáva globálnym centrom pre náhradné rodičovstvo aj z&nbsp;dôvodu, že zákon neobmedzuje výšku peňažnej náhrady za túto službu. Miestne kliniky, v&nbsp;krajine je ich viac ako 30, ponúkajú niekoľko druhov programov náhradného materstva v&nbsp;cenovej relácii od 36 000 do 50 000 eur. Žena, ktorá vynosí dieťa, dostáva tretinu alebo štvrtinu z&nbsp;tejto ceny, pričom musí v&nbsp;prvom rade spĺňať podmienky ako vek do 36 rokov, vlastné zdravé dieťa, nesmela v&nbsp;minulosti priviesť dieťa na svet pomocou sekcie, musí praktizovať zdravý životný štýl bez cigariet a&nbsp;alkoholu. Súčasťou programu je aj psychologické hodnotenie, že žena je psychicky schopná vynosiť cudzie dieťa.

Svetové médiá dnes prinášajú príbehy náhradných ukrajinských matiek aj zúfalých rodičov zo zahraničia, ktorým prístup k&nbsp;ich vytúženému dieťaťu komplikuje vojna. Príbeh so šťastným koncom sa odohral aj na našom území. Konkrétne Univerzitná nemocnica L. Pasteura v&nbsp;Košiciach zverejnila príbeh malej Joy, ktorá prišla na svet za dramatických okolností.

Francúzsky manželský pár Nelly a&nbsp;Julian Laveryovci čakal desať rokov na dieťatko. Túžbu po rodičovstve im pomohla splniť až náhradná matka z&nbsp;ukrajinskej Odesy. Tá utekajúc pred vojnou priviedla na svet dieťa až v&nbsp;Užhorode, a&nbsp;to tri týždne pred termínom. Išlo o&nbsp;komplikovaný pôrod. Nelly a&nbsp;Julian žene z&nbsp;Odesy vďačia sa svoje dieťa dvojnásobne. Ich dcéru statočne niesla pod srdcom stovky kilometrov cez vojnou zmietanú zem. Osobne si po malú Joy prišli do Užhorodu, pár kilometrov od slovenských hraníc. S&nbsp;pomocou Francúza žijúceho v&nbsp;Košiciach dali potom svoje dieťa ako samoplatci vyšetriť v&nbsp;nemocnici v&nbsp;krajskom meste na východe Slovenska.

„Je veľa informácií o&nbsp;tom, že na Ukrajine sú deti, ktoré sú deťmi rodičov z&nbsp;iných krajín. Tieto bábätká sa rodia v&nbsp;nejasných podmienkach, v&nbsp;stresových a&nbsp;doslova život ohrozujúcich situáciách. Nevieme, čo všetko zažívajú počas pôrodu,“ rozpráva Peter Krcho, neonatológ univerzitnej nemocnice. Skúsený lekár pomohol na svet stovkám predčasne narodených detí.

Westdeutscher Rundfunk prináša zase príbeh 31-ročnej Jany z&nbsp;Porýnia. „Päť rokov sme sa pokúšali počať dieťa prirodzene, potom sme skúšali umelé oplodnenie. Náhradné materstvo je pre nás už akt zúfalstva. Pocit, že moje dieťa rastie v&nbsp;tele cudzej ženy, je veľmi čudný. Na druhej strane sme nekonečne vďační, že takáto možnosť existuje.“ Presne 24. februára chcela odletieť do Kyjeva. Mala v&nbsp;pláne náhradnú matku, ktorá nosí pod srdcom jej dieťa, sprevádzať na ultrazvukovom vyšetrení. „Keď som videla správy, že na Ukrajine je vojna, rozplakala som sa.“ Náhradná matka Katerina žije 150 kilometrov od Kyjeva, je v&nbsp;štvrtom mesiaci tehotenstva. Jana s&nbsp;manželom jej ponúkli, aby pricestovala k&nbsp;nim, no ona to odmietla.

Janina kontaktná osoba z&nbsp;ukrajinskej sprostredkovateľskej agentúry sa napriek vojne stará o&nbsp;70 takto tehotných žien. Telefonuje nemeckému páru každé dva-tri dni a&nbsp;informuje ich o&nbsp;situácii. Nemeckí manželia sa v&nbsp;tomto prípade pohybujú v&nbsp;právnej sivej zóne. Podľa nemeckej legislatívy sa totiž náhradná matka považuje aj za biologickú matku, aj keď ide o&nbsp;vajíčko inej ženy. Po pôrode si Jana bude musieť svoje dieťa osvojiť v&nbsp;Nemecku. To môže trvať niekoľko rokov.

Niektorí rodičia berú veci do vlastných rúk, aby dostali svojich potomkov z&nbsp;palebnej línie. V&nbsp;Ukrajine však stoja pred uzavretými úradmi, opustenými ambasádami. Medzitým narodené deti čakajú v&nbsp;podzemných ošetrovateľských staniciach na to, aby ich vyzdvihli biologickí rodičia. V&nbsp;súčasnosti len v&nbsp;klinike BioTexCom je tehotných okolo 600 náhradných matiek. Pre West-deutscher Rundfunk rozprával Francúz Cyril o&nbsp;tom, ako on a&nbsp;jeho partnerka mali spočiatku len fotku ženy, ktorá bude nosiť pod srdcom ich dieťa. Desať rokov túžili po dieťati, uvažovali aj o&nbsp;adopcii. Pred rokom a&nbsp;pol sa však spojili s&nbsp;ukrajinskou agentúrou. V&nbsp;decembri 2021 bola ich náhradná matka tehotná. O&nbsp;dva mesiace vypukla vojna. Dlhé dva týždne nebolo možné spojiť sa s&nbsp;agentúrou. Potom Cyril konečne získal kontaktné údaje o&nbsp;ich náhradnej matke. Požiadala ho o&nbsp;pomoc pri úteku z&nbsp;Charkova. „A&nbsp;tak som organizoval a&nbsp;financoval jej cestu k&nbsp;nám.“

Tatiana je teraz v&nbsp;Paríži, vyčerpaná a&nbsp;nepokojná, pretože jej rodina je stále na Ukrajine. Cyril si najal právnika, aby dieťa, ktoré sa narodí na francúzskej pôde, nebolo Tatianino, ale jeho. „Momentálne všetci tápame ako slepí,“ hovorí. Prístup agentúr, ktoré sprostredkúvajú náhradné materstvo, je na Ukrajine rôzny. Niektoré sa vyhrážajú ženám väzením, ak opustia napriek vojne Ukrajinu. Ak totiž porodia dieťa mimo rodnej krajiny, stávajú sa z právnej stránky automaticky matkami narodeného dieťaťa. Susan Kersch-Kiblerová, zakladateľka agentúry Delivering Dreams, naopak, poslala „svoje“ náhradné matky do zahraničia s&nbsp;cieľom ich v&nbsp;čase pôrodu priviesť späť na Ukrajinu.