Moderujem reláciu Dobré správy zo ŽIVOTA, ktorá je zameraná na silné a inšpiratívne príbehy. Otvárame témy, ktoré nie sú vždy ľahké na počúvanie. Diváci nám píšu, že sa vďaka tomu necítia byť sami. Vtedy viem, že robím niečo správne.

Kristína Filová

Dag Palovič (49) strávil dva týždne v umelom spánku a spočiatku si neuvedomoval, že mu amputovali nohu. Dnes píše knihy a&nbsp;je z&nbsp;neho expert na takzvaný mindset. Viac nám povedal v&nbsp;relácii Dobré správy zo ŽIVOTA.

Od tvojej nehody ubehli už dva roky. Kto je Dag Palovič dnes, akou osobnou premenou si prešiel?

Svoju nehodu nespájam so žiadnou viditeľnou premenou. Tú prežívam intenzívne posledných sedemnásť-osemnásť rokov prostredníctvom intenzívnej vedomej práci na svojom živote. Nehoda mi iba otvorila obrovské množstvo dverí. Primárne do Európy, do sveta a&nbsp;priniesla mi veľmi málo negatív. Plusov je oproti minimálnym mínusom plný oceán. Za nič na svete by som nemenil robotickú nohu naspäť za obyčajnú.

V&nbsp;jednom rozhovore si povedal, že táto nehoda bola tvojím najväčším darom v&nbsp;živote. Vedel si to hneď od začiatku takto vnímať?

Od prvej sekundy. Keď som sa dozvedel, že nemám nohu, v&nbsp;okamihu sa mi nastavil v&nbsp;hlave tvrdý program a&nbsp;dodržiaval som ho zodpovedne od začiatku. Naozaj som si hneď uvedomil nezvratnosť situácie. Prvý deň mi napadla cesta prijatia situácie. Druhý deň som už vedel, že z&nbsp;nej vybúcham maximum. Môj blízky kamarát Ektor, český raper, mi povedal: „Brácho, neviem si predstaviť, že by niekto z&nbsp;titánovej nohy vytrieskal viac ako ty.“ Ja si tento fakt veľmi uvedomujem.

Ako vyzeral tvoj život pred nehodou a&nbsp;pamätáš si ten osudný deň? Bol si práve na skútri a&nbsp;nabúralo do teba auto.

Môj život sa nezmenil. Píšem knihy, koučujem, mentorujem, zúčastňujem sa na firemných akciách, intenzívne pracujem každý deň na sebarozvoji. Zmena je, že všetko spojené s&nbsp;presúvaním mi zaberie viac času. Predtým som šoféroval päťtisíc kilometrov mesačne, teraz strávim v&nbsp;aute o&nbsp;desať percent času menej. Riešim svoje záležitosti, behám po akciách, festivaloch, koncertoch. Z&nbsp;tohto uhla pohľadu žijem ako pred nehodou. Akurát k&nbsp;silnému životopisu a&nbsp;referenciám mi pribudol ešte aj vesmírny príbeh.

Na úvod som sa dozvedal správy z&nbsp;médií, ja som si pamätal iba náraz a&nbsp;záchranára nad sebou, keď som sa mu strácal. Postupne sa mi tie čriepky spájajú, slová „odchádza mi, odchádza nám, dýchajte, dýchajte, dýchajte, tri hlboké nádychy a&nbsp;výdychy“ a&nbsp;čiernu tmu. Potom si pamätám až nemocnicu v&nbsp;Nitre, v&nbsp;ktorej som sa prebral po dvoch týždňoch z&nbsp;umelého spánku. Mesiac som bol napojený na umelej pľúcnej ventilácii a&nbsp;plných desať mesiacov som strávil v&nbsp;troch nemocniciach.

Máš amputovanú nohu, mal si fraktúru lebky, krvácanie do mozgu, máš päť hrudných stavcov spojených titánovou konštrukciou a&nbsp;jeden z&nbsp;toho je cementovaný, mal si aj rozlámané rameno, zlomené rebro, prepichnuté a&nbsp;zakrvácané pľúca. Keď si toto všetko zhrnieme, nepovažuješ za zázrak, že si prežil?

Mal som prežiť. Neušiel som hrobárovi z&nbsp;lopaty, lebo som nemal zomrieť. Keď vidím prvé fotografie z&nbsp;nemocnice, vyzerám na nich ako kríženec človeka pútnika, ktorý prešiel táborom v&nbsp;Osvienčime, odskočil si do gulagu v&nbsp;Rusku a&nbsp;ukončil púť v&nbsp;Guantáname. Je to vtipné. Keď som to videl prvýkrát, bol som v&nbsp;najväčšom šoku. Povedal som si, že krásne dievčatá, takže všetky dievčatá, skončili. Mal som na pár sekúnd ťažké srdce, ale hneď som danú skutočnosť prijal. Dnes vyzerám lepšie ako pred nehodou, mentálne sa cítim úplne brutálne. Áno, ľavá ruka sa ešte úplne nehýbe, prišiel som o&nbsp;nohu, každý krok robím vedome. Keď mám doma variť, trvá mi to trojnásobne dlhšie, keby som každý krok nespravil pozorne, urobil by som špagát. Uvedomelý život, ktorý učím iných, trénujem od prebudenia do zaspatia.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ty si sa však až po týždni dozvedel, že ti amputovali nohu. Dovtedy si to nevnímal. Stále si ju cítil?

Ešte aj teraz niekedy cítim, že ju mám. Je to bežný jav. Vtedy som videl svoje pravé chodidlo pod vplyvom opiátov dvojmo. Bolo to zvláštne, ale hovoril som si, že vidím trocha rozmazane, je to v&nbsp;poriadku. Sanitár mi jedného dňa povedal, že mi previaže pahýľ. Povedal som mu, že to je omyl, že ja mám obidve nohy. Odpovedal mi, že to teda nemám, a&nbsp;odhrnul mi deku. Svojsky som sa dozvedel, že nemám nohu. (Smiech.) Bežný človek by možno skákal z&nbsp;okna. Povedal som si, čo učím ľudí na koučingoch –&nbsp;aby prijali, čo nezmenia, zaradil som hneď príslušný odsek do svojho mentálneho nastavenia a&nbsp;naozaj som to mal instantne prijaté.

Myslíš, že spôsob, ako si to dokázal rýchlo prijať, je vďaka tomu, že si sa už dlhšie venoval sebarozvoju? Toto je udalosť, ktorá môže byť pre viacerých ľudí mimoriadne traumatizujúca.

Primárne vďaka tomu. Bol som úplne pripravený používať techniky, prenos pozornosti, koncentrácie, ktoré učím. Môj mindset všetko akceptoval automaticky. Bol som hneď pripravený pracovať s&nbsp;myšlienkami, emóciami, prijať ich a&nbsp;vedome presmerovať, prepustiť. Bol som naplno pripravený na príchod negativity, depresie, smútku, strachu, hnevu, akéhokoľvek splínu. Nič také neprišlo. Ide o&nbsp;výsledok mojej cesty vedomej práce na svojom sebarozvoji. Využitie prišlo v&nbsp;tejto situácii a&nbsp;zužitkujem všetko aj ďalej. Najväčší benefit je ukážka toho, že čo píšem, zdieľam, šírim, naozaj žijem a&nbsp;funguje to. Nechcem byť žiadny frajer, ale 98&nbsp;percent ľudí, ktorí sa označujú za mentálnych koučov bez reálnej skúsenosti, by sa pri tomto zosypali. Nepomôžu im definície, tabuľky, čo sa naučili v&nbsp;škole. Tam pomôže len život.

Čo ťa vôbec viedlo k&nbsp;tomu, aby si sa začal venovať sebarozvoju?

Prišlo uvedomenie, že všetci moji kamaráti, hlavne tí bohatí, stále niečo naháňajú. Dookola vraveli, že ešte spravia jeden projekt a&nbsp;oddýchnu si. Nikdy to nikto neurobil. Väčšina z&nbsp;nich je dodnes zakliesnená v&nbsp;jednom kolotoči. Pre mňa byť šťastný znamená byť spokojný, že nič ti nechýba a&nbsp;ničoho nemáš navyše. To je šťastie, lebo keď ti niečo chýba, je to len tvoja myšlienka. Už trinásť rokov som nemal zlý deň. Nie preto, že by som nezažíval negatívne emócie, myšlienky, situácie okolo seba. To zažívam ako každý iný. Mám však definíciu, že život nie je o&nbsp;tom, čo sa deje v&nbsp;nás a&nbsp;okolo nás, ale ako sa na to pozeráme. Pozitívne pozeranie mi ide na jednotku.

Šťastie je stav vedomej práce na mindsete. Nemám šťastný život, lebo ho mám, ale preto, že si šťastný život vytváram sám v&nbsp;sebe uhlami pohľadu, dennodennou prácou na nastavení mysle, vedomým životom. Keď chceš byť dobrý tenista, trénuješ do zbláznenia. Keď chceš byť dobrý futbalista, kopeš do lopty ako blázon. Keď chceš byť dobrý spisovateľ, potrebuješ napísať veľa slohových prác, poviedok. Keď chceš byť v&nbsp;hocičom dobrý, vyžaduje si to tréning. My nie sme zvyknutí trénovať nejakú schopnosť, vlastnosť. Život netrénujeme, my ho iba žijeme, ako príde, spôsobom, aký odpozeráme od rodičov, rodiny, kamošov, z&nbsp;televízie, z&nbsp;kníh. Preberieme vzorce reagovania a&nbsp;následne ich používame v&nbsp;dobrej viere. Z&nbsp;môjho uhla pohľadu je 99&nbsp;naučených či odsledovaných vzorcov pre náš život deštruktívnych a&nbsp;obmedzujúcich. Sami seba nepredstaviteľne poškodzujeme a&nbsp;sami sebe ubližujeme. Následne prehadzujeme zodpovednosť halabala okolo seba.

Tvoj prístup k&nbsp;životu je veľmi inšpiratívny a&nbsp;pomáhaš druhým otvárať oči. Ako si však dokázal ty v&nbsp;sebe uzavrieť osudovú nehodu? Bol si zatrpknutý voči druhému vodičovi? Boli ste aj v&nbsp;kontakte?

Párkrát sme si napísali, je to veľmi fajn. Od prvopočiatku som vnímal celú skutočnosť spôsobom, že sa to stať malo. Mám vesmírne možnosti vďaka tomuto kúsku kovu. Dnes som naplno vďačný, že to je, ako to je. Druhý vodič to nespôsobil, on bol len prostriedok toho, čo sa malo stať mne v&nbsp;živote. On s&nbsp;tým nemá nič spoločné. To bola moja škola života, ktorá mala prísť. Dostal som na výber dve možnosti: buď sa zosypať a&nbsp;byť zavretý doma, alebo to hneď prijať a&nbsp;„ísť úplné bomby“. Vybral som si druhú cestu. V&nbsp;hlave som silnejší ako predtým, čo som si nevedel predstaviť, že je možné, lebo vždy som „išiel bomby“ vďaka Aspergerovmu syndrómu, ADHD a&nbsp;vysokému IQ a&nbsp;EQ. Hlava funguje ešte výkonnejšie a&nbsp;kvalitnejšie.

Všímaš si niekedy zvláštne pohľady, reakcie ľudí a&nbsp;ľútosť?

Áno, ľútosť a&nbsp;slzy sú. Pozerám vtedy na ľudí, že prečo plačú, veď ja kvôli sebe neplačem. Keby som mal plakať, iba od radosti. V&nbsp;súvislosti so svojou robotickou nohou som prišiel k&nbsp;novému poznaniu. Všeobecne sme veľmi netolerantní ľudia. Keď som mal tepláky, noha bola zakrytá, bol som veľakrát na hrane pádu pre drobné drgania od ľudí. Keď ju mám odhalenú, stále sme dosť nevšímaví, ale pri kontaktnej situácii vidím veľký rozdiel v&nbsp;prístupe ľudí k&nbsp;telesne hendikepovanému. Keď si do mňa za niečo rypnú a&nbsp;následne si všimnú nohu, sú z&nbsp;toho hotoví a&nbsp;ja sa zabávam, že o&nbsp;nič nejde.

Už roky pracuješ ako mentálny kouč, hoci ty radšej uprednostňuješ označenie sprievodca mentálnym nastavením alebo expert na mindset. Ako pomáhaš svojim klientom?

Nemám klientov, mám kamarátov. Mám k&nbsp;všetkému osobitný prístup. V&nbsp;auguste som mal dve stretnutia s&nbsp;pánom, ktorý je vo svete generálny riaditeľ vo veľkej korporácii a&nbsp;na tri týždne prišiel na Slovensko. Povedal mi, že jemu chodí toľko ponúk na vzdelávanie od koučov, mentorov a&nbsp;všetkých možných šarlatánov, že to je hrôza. Dodal, že keď zbadal moje meno, vďaka médiám vedel, že to bude iné, a&nbsp;hneď si so mnou dohodol stretnutie.

Vyhýbam sa pomenovaniu mentálny kouč, pretože mám pocit, že dnes je ním už každý. Väčšina koučov nemá životopis, referencie, príbeh, ale chcú niekoho učiť. Možno s&nbsp;vidinou superľahkej cesty zarobenia peňazí alebo uverili sebaklamu. Robím všetko úplne inak. Nikde som nemal žiadnu reklamu, nikomu neponúkam polhodinu zadarmo. Kto chce, nech si pozrie moje rozhovory, vypočuje podcasty, prečíta knihy. Ak sa so mnou chce spojiť, cestu si nájde. Moje poslanie na tomto svete je šíriť užitočné informácie, poznatky, skúsenosti a&nbsp;zabávať ľudí. To ide u&nbsp;mňa ruka v&nbsp;ruke. Mám projekt vesmírneho levelu. Robím niečo, čo budem robiť do konca života, ale nie ako mentálny kouč, to nechám ostatným. Ja som chalan v&nbsp;mikine a&nbsp;teplákoch, ktorý žije pre to, aby sa tu bavil, tešil sa zo života. Som človek deliaci sa o&nbsp;informácie a&nbsp;úsmevy, aby sme sa všetci mali krajšie a&nbsp;príjemnejšie, ak sebarozvojovej ceste venujeme oddanosť a&nbsp;prístup. Ak som trinásť rokov bez zlého dňa, dokáže to každý.

Ako bude vyzerať tvoja blízka budúcnosť?

V&nbsp;októbri ide na základe dopytu od distribútora do tlače tretie, revidované preštylizované a&nbsp;doplnené vydanie bestsellera o&nbsp;pokeri z&nbsp;roku 2010 Ako sa stať Poker pro. Tento rok ešte vyjde druhý diel bestsellera Otvor oči&nbsp;2. V&nbsp;pokračovaní budú prezradené aj niektoré postupy pre vysoký výkon implementované Jankom Volkom, Jurajom Kuckom či Stankom Lobotkom a&nbsp;doplnené budú aj príklady zo života, z&nbsp;praxe. Intenzívne pripravujem dotlač preštylizovanej doplnenej upravenej reedície detektívky Karmínový dvojdolár z&nbsp;roku 2011. Na biografiách IMT Smile a&nbsp;Juraja Kucku pracujem priebežne. Dopísal som aj unikátny námet na film, ešte skôr som začal komunikovať s&nbsp;producentmi u&nbsp;nás aj v&nbsp;zahraničí. Vizualizujem si ho po celom svete,čas ukáže. S&nbsp;veľkým potešením sa po dvoch rokoch vrátim aj k&nbsp;svojim univerzitným študentom v&nbsp;Indii prostredníctvom online prednášok.

Už pätnásť rokov si single. Ako to vnímaš? Myslím, že v&nbsp;spoločnosti je všeobecne stanovené, že by sme mali mať vzťah. Ako to hodnotíš ty po takom dlhom čase, prosperuješ vďaka tomu?

Môj posledný vzťah bol veľmi príjemný so Zuzankou Gregorovou, našou vo svete úspešnou modelkou. Dodnes sme kamaráti. Som single od 14.&nbsp;februára 2009 z&nbsp;vlastného rozhodnutia. Niežeby som musel byť, nie je to so mnou také kritické. Pre veľa žien je moja osoba a&nbsp;môj príbeh zaujímavý. Napísal som o&nbsp;partnerstve aj knihu 100 otázok o&nbsp;partnerovi. Podľa mňa 99&nbsp;percent vzťahov dlhodobo nefunguje. Pre mňa vzťah znamená, že nezvýšiš hlas, nepohádaš sa, nezakričíš, nepoužiješ fyzické ani psychické násilie. Je postavený na úcte, rešpekte a&nbsp;tolerancii, trvalých hodnotách. Naše vzťahy sú postavené na príťažlivosti, sexualite, kráse, fyzickom vnímaní tela, pominuteľných atribútoch. Vo vzťahoch si klameme, podvádzame sa, chceme druhého manipulovať, ovládať, vlastniť, žiarlime, vyčítame si minulosť. Ak budem ešte niekedy s&nbsp;niekým vo vzťahu, jedine bez týchto doplnkov.

Kedysi som túžil mať rodinu, deti, dom, psa. Uvedomiac si, že vzťahy nefungujú, som si desať rokov hovoril, že v&nbsp;žiadnom prípade vzťah nechcem. Momentálne som v&nbsp;štádiu, že ak sa zjaví charizmatická žena, s&nbsp;ktorou bude trávenie času príjemné, zmysluplné, pôjdem do toho rád. Pokiaľ nie, budem rád sám sebe partnerom ako doteraz. Roky sme mohli počúvať od Emmy Watson, že je partnerom sama sebe. Po pätnástich rokoch single statusu viem, že som pripravený mať vzťah, a&nbsp;pokiaľ nejaký má prísť, bude taký, aký si ho s&nbsp;dotyčnou ženou vytvoríme. Nebudem s&nbsp;niekým zo zvyku, zo strachu ani z&nbsp;pocitu samoty. Nikdy nebudem osamelý, lebo v&nbsp;hlave osamelý nedokážem byť, aj keď som mesiac sám v&nbsp;uzatvorenom priestore. Na Slovensku je more nádherných žien, pekných ešte väčší oceán, ale pokiaľ čakám na stretnutie s&nbsp;krásnou ženou s&nbsp;dobrým srdcom, je to veľmi časovo náročné. Dá sa to, len treba čakať. Keď je človek s&nbsp;niekým len tak, môže prísť o&nbsp;tú príležitosť stretnúť niekoho iného, ide o&nbsp;zbytočne investovaný čas, energiu. Sám sebe bráni spoznať osobu, s&nbsp;ktorou by to fungovalo. Ja trpezlivo vyčkávam, nikam sa neponáhľam, no súčasne chodím po svete s&nbsp;otvorenými očami a&nbsp;srdcom.

Chodí po svete s otvoreným srdcom: Po 15 rokoch som pripravený mať vzťah, hovorí Dag Palovič

Autor článku

Kristína Filová

Výber pre vás

Chodí po svete s otvoreným srdcom: Po 15 rokoch som pripravený mať vzťah, hovorí Dag Palovič

Autor článku

Kristína Filová

Súvisiace články

Život po talentovej šou: Boki spadol na dno, musel sa znova vypracovať! Bola to tvrdá facka

Otvorila boľavú tému, aby podporila ženy: Vyronila som veľa sĺz, manžel bol so mnou pri všetkom

Narodil sa, aby bol hrdinom: Starostlivosť o Danielka stojí rodičov minimálne 1000 eur mesačne!

Výber pre vás