redakcia

<p><em>Je otázne, či v pokračovaní preslávenej českej komédie Dědičství aneb Kurvahošigutntag bude DAGMAR HAVLOVÁ (57) hrať. Ponuky si totiž starostlivo vyberá.</em></p>
<p><em>Bývalá prvá dáma a&nbsp;herečka Dagmar Havlová sa do našej metropoly vracia rada. Hoci povinnosti, ktoré si preniesla ešte z&nbsp;obdobia v&nbsp;Prezidentskom paláci, jej nedovoľujú cestovať sem tak často, ako by si priala. Preto aj rozhovor s&nbsp;ňou vznikal na diaľku. Aj keď sme jej otázky poslali krátko nato, ako v&nbsp;septembri odohrala predstavenie Chvíle pravdy, odpovedala nám na ne až teraz. Okrem nadácie Vize 97, ktorú spolu s&nbsp;manželom založila, sa venuje divadlu, i&nbsp;keď vzťah k&nbsp;hereckej profesii sa u&nbsp;nej za pár rokov výrazne zmenil.</em></p>

<h3>V&nbsp;období, keď ste boli prvou dámou, ste sa herectvu nevenovali. Nechýbalo vám?</h3>
<p>Divadlo mi, samozrejme, veľmi chýbalo. Ale na druhej strane som sa musela naučiť žiť bez neho. Spomienky na obdobie, keď som bola prvou dámou, by stačili na knihu, malo to svoje negatíva i&nbsp;pozitíva, ale rozhodne ma to posunulo ďalej a&nbsp;prišla som na to, že sú aj iné činnosti, ktoré ma rovnako napĺňajú.</p>
<h3>Ktoré to sú?</h3>
<p>Na mysli mám predovšetkým prácu v&nbsp;našej nadácii Vize&nbsp;97, ktorá pomáha rozličným ľuďom. Prináša mi uspokojujúci pocit. Keď som sa potom vrátila do divadla, zistila som, že hoci ma hranie stále napĺňa, už na ňom až tak nebazírujem. A&nbsp;za tento pocit vnútornej slobody som vďačná. To však vôbec neznamená, že by som sa na predstavenia netešila. Naopak, kontakt s&nbsp;publikom, ktorého záujem si vážim, ma stále dokáže nabiť pozitívnou energiou. Najnovšie začínam skúšať v&nbsp;predstavení Cyrano! postavu Roxany a&nbsp;mám z&nbsp;toho radosť.</p>
<h3>Inscenácia Chvíle pravdy, ktorú ste vlani odohrali aj v&nbsp;Bratislave, bola vaším prvým predstavením v&nbsp;roku 2005 po návrate na divadelné dosky. Ako ste sa cítili na javisku po tejto odmlke?</h3>
<p>Na návrat do Divadla na Vinohradech som sa tešila. Veď som v&nbsp;ňom účinkovala od roku 1979 až do svadby. Veľmi som si však zo začiatku nepripúšťala, že názov inscenácie sa ma dotýka aj osobne. S&nbsp;odstupom času však musím povedať, že to bola celkom odvaha vrátiť sa po takej pauze a&nbsp;navyše do hry pre dvoch hercov, ktorí po celý čas nezlezú z&nbsp;javiska. Bola to naozaj chvíľa pravdy. Ale vyšlo to.</p>
<h3>Vaša cena ako herečky medzičasom stúpla. Za sebou máte množstvo rolí. Je ťažké získať váš súhlas na nový projekt?</h3>
<p>Je pravda, že ponuky si starostlivo vyberám. Možno je to dané tým, že už nemám dvadsať a&nbsp;že vo svojom veku viac uvažujem nad tým, do čoho má pre mňa ešte zmysel vkladať energiu.</p>

<h3>Na konci marca sa však na plátne na chvíľu ocitnete vo filme svojho manžela. Ako sa vám nakrúcalo pod jeho taktovkou?</h3>
<p>Podobne ako s&nbsp;inými režisérmi, len som mala strach o&nbsp;jeho zdravie. Manžel sa správal ako profesionál, žiadny veľký rozdiel v&nbsp;tom nebol. Navyše bol obklopený skvelým štábom, ktorý mu bol v&nbsp;mnohom nápomocný profesionálnymi radami aj činmi. Do umeleckej tvorby mu však nehovoril nikto. Určite budem spomínať aj na spoluprácu s&nbsp;Josefom Abrhámom. Keďže obaja potrebujeme pracovať so scenárom v&nbsp;časovom predstihu, skúšanie pred nakrúcaním prebiehalo u&nbsp;nás v&nbsp;nadácii.</p>
<h3>V&nbsp;rovnomennej divadelnej hre, ktorú napísal, ste nemohli účinkovať pre zdravotné problémy. Bola to pre vás satisfakcia, že ste si rolu Ireny zahrali vo filme?</h3>
<p>Takto som o&nbsp;tom nepremýšľala. Odcházení je splnené prianie, a&nbsp;to predovšetkým môjho muža, ktorý sa vždy chcel stať filmovým režisérom. Pochádza z&nbsp;rodiny, ktorá stála v&nbsp;období prvej republiky na počiatku československého filmu a&nbsp;ktorá založila barrandovské ateliéry. Do stavby sa pustil ešte v&nbsp;tridsiatych rokoch jeho strýko Miloš. Je preto logické, že keď bol môj muž mladý, chcel pokračovať v&nbsp;tradícii a&nbsp;prihlásil sa na FAMU. Hoci úspešne zložil prijímacie skúšky, dokonca dva roky po sebe, nikdy nebol z&nbsp;politických dôvodov prijatý.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Aj vy pochádzate z umeleckých kruhov – vaši rodičia hrávali divadlo. Generáciu hercov prerušila až vaša dcéra, ktorá sa stala sudkyňou. Nie je vám to ľúto?</h3>
<p>Nie je. Naopak, som na ňu veľmi pyšná.</p>
<h3>A&nbsp;čo vaša vnučka Sofia?</h3>
<p>Hoci sa snažím byť s&nbsp;ňou čo najviac a&nbsp;rolu babičky si naozaj užívam, zatiaľ mi nenapadlo pátrať po jej prípadných hereckých vlohách. Aj keď sa vraj na mňa podobá.</p>
<h3>Vďaka nadácii sa vám podarilo presadiť bezplatné preventívne vyšetrenie rakoviny hrubého čreva u&nbsp;ľudí nad 50 rokov. Aké máte ohlasy a&nbsp;ako sa vám to podarilo?</h3>
<p>Mám zrejme v&nbsp;povahe, že veci, ktoré považujem za dôležité, nevzdávam uprostred cesty. Hoci rokovania boli veľmi zložité, navyše keď sme tento projekt odštartovali, museli sme zohnať až 380 miliónov korún, ktoré by bezplatné vyšetrenie umožnili. Tento projekt však za tú námahu stál. Podľa lekárskych štatistík sa práve vďaka tomuto testu každý rok podarí v&nbsp;Českej republike zachrániť sedemtisíc ľudských životov a&nbsp;výskyt rakoviny hrubého čreva a&nbsp;konečníka sa u&nbsp;nás v&nbsp;poslednom čase výrazne znížil. Dokonca sme vo výskyte tohto ochorenia vzhľadom na počet obyvateľov klesli na tretie miesto za Maďarsko a&nbsp;Írsko. Ale i&nbsp;tak je pred nami ešte veľký kus práce. Musíme pokračovať v&nbsp;osvete, upozorňovať ľudí na možnosť jednoduchého testu a&nbsp;hlavne ich povzbudzovať, aby sa nebáli požiadať oň, pokiaľ im ho lekár sám neponúkne. Ostych sa naozaj oplatí prekonať.</p>

<h3>A&nbsp;váš otec bol včas informovaný o&nbsp;svojom zdravotnom stave?</h3>
<p>Mohlo to dopadnúť inak, keby sa na to bolo prišlo včas. Žiaľ, tomuto ochoreniu nakoniec podľahol.</p>
<h3>Vraj sa ani sama nebojíte chopiť remesla...</h3>
<p>Je pravda, že po svojom otcovi som spolu s&nbsp;inými vlastnosťami zdedila akúsi zručnosť. Takže pokiaľ oprava nevyžaduje odborníka, urobím to sama a&nbsp;rada. Dokázala som si už poradiť s&nbsp;množstvom naozaj namáhavých záhradníckych i&nbsp;stavebných úprav. Rozhodne sa toho teda nebojím.</p>
<h3>Ako potom relaxujete?</h3>
<p>Najlepšou relaxáciou sú pre mňa prechádzky so psom. Vychutnávam aj pobyt na našej chalupe na Hrádečku, ktorá sa pre môjho manžela stala existenciálnym domovom. Často tam píše, chodia tam za ním návštevy. Rád tam chodí napred, aby ma mohol uvítať svojím excelentným lečom a&nbsp;pohárikom dobrého červeného. Možno vie navariť aj iné jedla, u&nbsp;nás doma však varím skôr ja.</p>
<p><strong>LENKA JURÍKOVÁ</strong></p>

Bola to chvíľa pravdy, spomínala na svoj návrat do divadla herečka Dagmar Havlová

Výber pre vás

Bola to chvíľa pravdy, spomínala na svoj návrat do divadla herečka Dagmar Havlová

Súvisiace články

Bola jej ako mama: Po odlúčení nevlastná dcéra Milky Vášáryovej veľmi trpela

Trpké spomienky Dalibora Jandu: Otvorene o hádkach po smrti syna

Otvorená spoveď Zuzany Tlučkovej. Čo priznala krátko pred rozvodom so Skrúcaným?

Výber pre vás