Mária Mišovičová

Či to bola presná hodnota jeho IQ, nemožno tvrdiť naisto. Podľa viacerých zdrojov sa pohybovala medzi 250 až 300 bodmi. Rozhodne však bola nadpriemerná, takmer trojnásobne vyššia než priemer bežnej populácie. Na základe jeho správania by mu dnes lekári možno diagnostikovali autizmus alebo inú poruchu vo vývoji sociálnej interakcie. A možno by aj okolie bolo k nemu zhovievavejšie. Ale jemu sa život odvíjal iným smerom.
Ako 11-ročný začal študovať na Harvardovej univerzite. Bol najmladší študent v&nbsp;jej dejinách, a&nbsp;to sa jeho rodičia snažili, aby tam nastúpil už ako 9-ročný. Keď mal dvanásť, viedol v&nbsp;miestnom matematickom klube pre verejnosť prednášky na tému štvorrozmerný časopriestor. Kto bol tento americký génius?

<h3>Dokonalý život v&nbsp;ústraní</h3>
William Sidis sa narodil v&nbsp;New Yorku v&nbsp;apríli 1898. Rodičia pochádzali z&nbsp;Ukrajiny a&nbsp;patrili k&nbsp;židovským prisťahovalcom. Otec Boris v&nbsp;roku 1887 emigroval do Ameriky pre politické prenasledovanie, matka Sarah aj s&nbsp;rodičmi a&nbsp;so súrodencami o&nbsp;dva roky neskôr utekala pred pogromom proti Židom. Aj ich kroky viedli do Ameriky. Na Bostonskej univerzite študovala medicínu ako jedna z&nbsp;prvých žien a&nbsp;tam získala aj doktorát. Boris Sidis bol psychiater, na Harvarde obhájil doktorát a&nbsp;neskôr na tejto univerzite prednášal psychológiu. Stretli sa na hodine angličtiny, ktorú Boris učil, preskočila iskra a&nbsp;onedlho nasledovala svadba. Usadili sa v&nbsp;New Yorku, kde sa im narodil syn, budúce zázračné dieťa, ale aj ďalší potomkovia.
Malý William veľmi skoro privádzal svoje okolie do úžasu. Pár mesiacov po narodení ho otec naučil rozpoznávať a&nbsp;vyslovovať písmená abecedy. Keď mal 18&nbsp;mesiacov, čítal noviny New York Times, ako dvojročný písal na písacom stroji v&nbsp;angličtine a&nbsp;vo francúzštine, do ôsmich rokov sa vraj sám naučil osem cudzích jazykov. Dokonca si vytvoril vlastný, virtuálny, ktorý nazval vendergoogd. Keď dovŕšil deväť rokov, rodičia sa ho prvýkrát pokúsili zapísať na prestížnu Harvardovu univerzitu. Neuspeli, pre Williamov nízky vek vysoká škola ich žiadosť zamietla. Dôvodila aj emocionálnou nezrelosťou dieťaťa na také náročné štúdium. Rodičia túto skutočnosť oznámili médiám a&nbsp;odvtedy bol ich syn v&nbsp;centre pozornosti novinárov.
O&nbsp;dva roky neskôr ho prijali v&nbsp;rámci programu určenému mimoriadne nadaným študentom. Sidisovci o&nbsp;tomto úspechu opäť informovali žurnalistov, aby syna zasa zviditeľnili. Ten namiesto hier s&nbsp;rovesníkmi skúmal na univerzite rôzne matematické a&nbsp;fyzikálne zákony. Profesor matematiky Daniel Frost Comstock bol presvedčený, že z&nbsp;nadaného Williama bude skvelý matematik a&nbsp;v&nbsp;budúcnosti sa z&nbsp;neho stane špička v&nbsp;tomto odbore. Jeho slová sa, žiaľ, nesplnili, pretože chlapcova genialita mala aj odvrátenú tvár. Spolužiaci mu publicitu a&nbsp;nadpriemerné vedomosti neodpustili, zakúsil aj šikanovanie. Keď sa im priznal, že ešte nikdy nepobozkal dievča, začali ho ešte viac ponižovať. Ich správanie mu veľmi znepríjemňovalo vzdelávanie na prestížnej univerzite, až sa začal strániť ľudí.

Bakalárske štúdium na Harvarde ukončil ako 17-ročný. Pred novinármi sa po promócii vyjadril, že chce začať žiť dokonalý život. V&nbsp;jeho ponímaní to znamenalo žiť v&nbsp;ústraní: „Vždy som nenávidel davy.“ Vyhlásil, že zostane slobodný, nikdy sa neožení, pretože ho ženy nepriťahujú. Vtedy ešte netušil, že mu neskôr do života vstúpi mladá dievčina Martha Foleyová. So životom v&nbsp;ústraní to v&nbsp;tej chvíli nevyšlo. Rodičia mu po neblahých skúsenostiach so spolužiakmi na Harvarde vybavili miesto asistenta matematiky na univerzite v&nbsp;texaskom Houstone. To bolo v&nbsp;roku 1915, keď pracoval na dokončení doktorátu, a&nbsp;stále mal len sedemnásť. Vyučoval tri predmety z&nbsp;geometrie.
Po necelom roku rozčarovaný z&nbsp;členov katedry, učiteľských povinností, ale aj zo starších študentov miesto asistenta opustil a&nbsp;vrátil sa do New Yorku. Keď sa ho priateľ spýtal, prečo odišiel z&nbsp;Houstonskej univerzity, Williamova odpoveď znela: „Neodišiel som, požiadali ma, aby som odišiel. A&nbsp;nechápem, prečo mi tú prácu ponúkli, veď vôbec neviem učiť.“ Opísal mu aj správanie študentov, ktorí si z&nbsp;neho robili posmech pre prílišnú zodpovednosť, študijné nároky a&nbsp;sexuálnu zdržanlivosť. Nedokázali sa zmieriť ani s&nbsp;jeho slávou a&nbsp;s&nbsp;tým, že ich učí niekto mladší, než boli oni. William sa rozlúčil aj s&nbsp;myšlienkou dokončiť si doktorát, v&nbsp;osemnástich sa vrátil na Harvard a&nbsp;zapísal sa na ďalšie štúdium, tentoraz si vybral právo. Po troch rokoch, v&nbsp;apríli 1919, ho aj úspešne absolvoval.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Útek pred realitou</h3>
Mal dvadsaťjeden a&nbsp;do života zrejme nevykročil správnou nohou. O&nbsp;mesiac neskôr, v&nbsp;máji, sa zúčastnil na protestnom pochode proti kapitalistickému systému, ktorý sa zmenil na násilie a&nbsp;výtržnosti. Zakročila polícia a&nbsp;medzi zatknutými bol aj William. Na policajnej stanici sa ocitla aj dievčina Martha Foleyová. Mladý génius sa do tejto írskej socialistky zamiloval. Sidisa odsúdili na 18-mesačné väzenie, ale vyhol sa mu, pretože mu pomohol status celebrity.
Zatknutie nezvyčajne mladého a&nbsp;nadaného absolventa Harvardu pritiahlo pozornosť médií a&nbsp;ocitol sa na titulných stránkach. Novinári sledovali súdne pojednávania a&nbsp;citovali jeho vyhlásenia, že neverí v&nbsp;Boha, je zástancom myšlienok socializmu, mnohé problémy sveta treba hľadať v&nbsp;kapitalizme a&nbsp;zásadne nesúhlasí s&nbsp;povolávaním mužov do prvej svetovej vojny. Proti rozsudku sa Williamov obhajca odvolal a&nbsp;otec mu u&nbsp;prokurátora vybavil, že kým súd k&nbsp;odvolaniu zaujme stanovisko, môže zostať mimo väznice.
Rodičia však rozhodli, že odíde s&nbsp;nimi do ich súkromného sanatória v&nbsp;New Hampshire a&nbsp;tam sa ho pokúsia „napraviť“. Ak neuposlúchne, vyhrážali sa mu, že ho odvezú do blázinca. William však chcel žiť svoj dokonalý nezávislý život. Povedal, že nechce byť viac, než čím je, a&nbsp;svoju genialitu chce prežívať v&nbsp;samote. Prestal sa stýkať s&nbsp;rodičmi, ochladol aj jeho vzťah s&nbsp;Marthou. Ten bol od začiatku dosť komplikovaný. Dôvodom boli Williamove nezvyčajné citové prejavy a&nbsp;jeho vnímanie sexu. O&nbsp;intímnu lásku sa nezaujímal, nechcel ju vniesť do svojho dokonalého sveta. Tvrdil, že patrí do toho nedokonalého. Ich priateľstvo trvalo niekoľko rokov, nakoniec ho Martha ukončila a&nbsp;po čase sa vydala. Po pretrhnutí kontaktov s&nbsp;rodičmi nereagoval na súdne rozhodnutie a&nbsp;začal sa sťahovať z&nbsp;mesta do mesta. Keď ho spoznal niekto z&nbsp;jeho slávneho obdobia zázračného dieťaťa, zmenil si meno a&nbsp;našiel si nové zamestnanie.

Živil sa rôznymi, neraz i&nbsp;podradnými prácami, no vo voľnom čase nezaháľal a&nbsp;venoval sa písaniu kníh s&nbsp;rozmanitým zameraním. Napísal 1200-stranový rozbor americkej histórie, štúdiu o&nbsp;kozmológii, niekoľko prác o&nbsp;stavebníctve, o&nbsp;dopravných sieťach, ale napríklad detailne opísal aj svoju zbierku električkových lístkov. Dokonca sa venoval teórii čiernej diery. V&nbsp;čase vydania ani jedna z&nbsp;prác neupútala väčší okruh čitateľov, označovali ich za nudné a&nbsp;nečitateľné napriek tomu, že šlo o&nbsp;knihy s&nbsp;obdivuhodným obsahom. Pod pseudonymom publikoval aj články v&nbsp;časopisoch a&nbsp;úzkemu kruhu priateľov prednášal svoju verziu histórie Ameriky.
Takto prežil vyše dvadsať rokov a&nbsp;neustále ho prenasledoval strach zo zatknutia. Pre časté sťahovanie a&nbsp;zmeny mena trvalo roky, kým sa dozvedel, že súd vyhovel jeho odvolaniu a&nbsp;zbavil ho obvinenia. Až potom sa mohol vrátiť do New Yorku. Medzitým sa však usadil v&nbsp;Bostone a&nbsp;tam žil až do svojho skonu. Zomrel v&nbsp;roku 1944 na krvácanie do mozgu ako 46-ročný. V&nbsp;jeho malom bostonskom byte ho našla v&nbsp;bezvedomí gazdiná. Previezli ho do nemocnice, no lekári mu už nedokázali pomôcť. Medzi jeho vecami našli v&nbsp;náprsnej taške fotografiu Marthy Foleyovej.

Zázračné dieťa i čudák: WILLIAM JAMES SIDIS mal IQ 270! Kto bol tento americký génius?

Výber pre vás

Zázračné dieťa i čudák: WILLIAM JAMES SIDIS mal IQ 270! Kto bol tento americký génius?

Súvisiace články

Poslední Kelti v Karpatoch: Aký odkaz zanechali nielen na našom území, ale aj v našej DNA?

Na čom si pochutnávali naši predkovia? Pouličné bufety mali už v Pompejach

Od kostí zvierat až po transformerov: Etnologička KATARÍNA NÁDASKÁ o histórii hračiek

Výber pre vás