Pouličné stánky s RÝCHLYM OBČERSTVENÍM poznali už v staroveku. Vynorili sa hneď pri chodníkoch či cestách, len čo sa vtedajšie mestá začali zaľudňovať a prichádzali do nich obchodníci i pocestní.

Nie je to nápad zo začiatku 20. storočia, keď sa v Amerike preslávil jeden z potravinových reťazcov. S jeho vznikom si verejnosť akurát osvojila nazývať hranolčeky či hamburgery spoločným názvom fast food. Antický „bufet“ či zvyšky akýchsi vývarovní našli archeológovia počas vykopávok v Pompejach. Mesto na úpätí sopky Vezuv pochovala v auguste 79 mohutná erupcia. Pod lávou a popolom našlo smrť asi 20-tisíc ľudí. Vrstva popola dosahovala výšku štyri až šesť metrov. Horúca láva i popol zakonzervovali domy tak dokonale, že poskytli archeológom reálny obraz o každodennom živote obyvateľov mesta. Bádatelia sa tak dozvedeli aj o stravovaní bežných či majetných ľudí v Pompejach, ale zrejme to bolo podobné v iných mestách rímskeho impéria.

Jedlo, nocľah a hry

O gastronomických zvykoch napovedajú zvyšky nájdených pokrmov. Archeológovia našli v Pompejach vo veľmi dobrom stave zachované termopoliá, akési antické bufety či vývarovne slúžiace na rýchle občerstvenie. Boli najrozšírenejším stravovacím zariadením a najesť sa do nich chodili najširšie vrstvy obyvateľov. Výraz termopolium je zložený z dvoch slov: thermos – horúci, a poleo – predávať. Takýchto zariadení objavili v zaniknutom meste pod Vezuvom vyše sto. Jedlo zakúpené v nich mohli ľudia zjesť hneď na mieste. Pri nich bolo niekoľko provizórnych stolíkov na krátke posedenie a konzumáciu.

Termopolium bola zvyčajne malá miestnosť otvorená do ulice s masívnym murovaným pultom, v ktorom boli zabudované keramické nádoby. Pretože sa nedali vybrať a umyť, vedci predpokladajú, že do nich majitelia dávali iba suché potraviny, najmä olivy, orechy, datle. Teplé pokrmy ponúkali zvlášť. K jedlu sa dalo kúpiť víno alebo teplé nápoje. V jednom zo zachovaných termopolií objavili aj kanvicu na horúcu vodu. V týchto pouličných ľudových jedálňach majitelia ponúkali najmä cícerovú polievku s rezancami a k nej chlieb, na pahrebe na spôsob grilovania pripravené ryby a vajíčka, obľúbené boli varené alebo pečené fazule či bobule jarabiny a z nich pokrm podobný gulášu.

Súčasťou termopolií boli aj svätyne slúžiace na uctievanie bohov a izby na prenocovanie pocestných. Archeológia na ich stenách objavili popísané dievčenské mená a domnievajú sa, že tak sa nazývali otrokyne obsluhujúce zákazníkov, hoci skôr sa prikláňajú k názoru, že niektoré termopoliá fungovali ako nevestince. Tí najchudobnejší, zväčša otroci alebo prepustení otroci, si mohli hlad zahnať v zariadeniach nazývaných popinae. Ich ponuka však bola obmedzená, predávali v nich zväčša chlieb, olivy, dusenú zeleninu a lacné víno. Navyše pod pláštikom anonymity slúžili na hazardné hry v kocky, hoci boli zakázané, alebo sexuálne radovánky.

FOTOGALÉRIA: NAHLIADNITE DO HISTÓRIE FASTFOODU

Vzácna bravčovina

Medzi odborníkmi, ale i laikmi dlho prevládal názor, že v termopoliách sa zastavili najesť najmä pocestní, cudzinci prechádzajúci mestom alebo obchodníci. A obyvatelia si varili doma. Bola to mylná predstava. Nálezy v Pompejach odkryli, aká bola skutočnosť. Tamojšie domy mali stiesnené priestory a chýbali v nich miestnosti na prípravu jedál a stolovanie. Nenašiel sa v nich ani kuchynský riad. Vlastnú kuchyňu si mohli dovoliť len bohatí, pre nižšie vrstvy bola pre nedostatok financií nedostupná.

Na základe týchto poznatkov vedci usúdili, že ľudia väčšinou jedli tam, kde sa im naskytla príležitosť, zväčša na ulici, alebo si jedlo napríklad z termopolií priniesli domov. Dôkazom toho sú nálezy jednoduchých misiek či tanierov, ktoré boli náhodne zanechané v rôznych miestnostiach domov. Ako keď si aj dnešné deti prenesú jedlo do svojich izieb a popri ňom sa venujú napríklad počítaču. Ich antickí vrstovníci boli na tom zrejme podobne, jedli a zároveň sa hrali.

Úplne bez možnosti pripraviť si stravu však neboli ani pompejské domácnosti. Bádatelia v nich objavili menšie kachle alebo zariadenia podobné grilu, na ktorých sa dali pripraviť nenáročné a rýchlo hotové pokrmy. Na obed či večeru sa však Rimania aj tak najčastejšie vybrali do pouličných reštaurácií. O aktuálnom menu čo-to napovedajú fresky na stenách, ale aj fosílie zvyškov potravín. Na nástenných maľbách bola vyobrazená najmä hydina, v terakotových nádobách vedci zasa našli úlomky kačacích kostí, zvyšky rýb, bravčového a kozieho mäsa, dokonca i slimákov. Objavili aj spolu varených viacero surovín ako pri španielskej paelle. Na dne veľkého džbánu zostali rozdrvené fazuľové bôby, ktorými sa upravovala chuť vína.

Ponuku jedál v Rímskej ríši by sme dnes mohli nazvať stredomorskou stravou. Na tanieroch vtedajšej populácie boli podobne ako v súčasnosti najmä ryby a morské plody, zelenina, strukoviny, ovocie a pšeničný chlieb či obilná kaša. Najdrahšou položkou na antickom starovekom zozname bolo mäso. To si mohli menej majetní dovoliť naozaj zriedka. Rímsky robotník musel napríklad na kilo bravčového mäsa pracovať dva dni. Ak už si mäso dopriali, väčšinou to bola hydina.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia