Mária Mišovičová

<p>Nie je to nápad zo začiatku 20. storočia, keď sa v Amerike preslávil jeden z potravinových reťazcov. S jeho vznikom si verejnosť akurát osvojila nazývať hranolčeky či hamburgery spoločným názvom fast food. Antický „bufet“ či zvyšky akýchsi vývarovní našli archeológovia počas vykopávok v Pompejach. Mesto na úpätí sopky Vezuv pochovala v auguste 79 mohutná erupcia. Pod lávou a popolom našlo smrť asi 20-tisíc ľudí. Vrstva popola dosahovala výšku štyri až šesť metrov. Horúca láva i popol zakonzervovali domy tak dokonale, že poskytli archeológom reálny obraz o každodennom živote obyvateľov mesta. Bádatelia sa tak dozvedeli aj o stravovaní bežných či majetných ľudí v Pompejach, ale zrejme to bolo podobné v iných mestách rímskeho impéria.</p>

<h3>Jedlo, nocľah a&nbsp;hry</h3>
<p>O&nbsp;gastronomických zvykoch napovedajú zvyšky nájdených pokrmov. Archeológovia našli v&nbsp;Pompejach vo veľmi dobrom stave zachované termopoliá, akési antické bufety či vývarovne slúžiace na rýchle občerstvenie. Boli najrozšírenejším stravovacím zariadením a&nbsp;najesť sa do nich chodili najširšie vrstvy obyvateľov. Výraz termopolium je zložený z&nbsp;dvoch slov: thermos – horúci, a&nbsp;poleo – predávať. Takýchto zariadení objavili v&nbsp;zaniknutom meste pod Vezuvom vyše sto. Jedlo zakúpené v&nbsp;nich mohli ľudia zjesť hneď na mieste. Pri nich bolo niekoľko provizórnych stolíkov na krátke posedenie a&nbsp;konzumáciu.</p>
<p>Termopolium bola zvyčajne malá miestnosť otvorená do ulice s&nbsp;masívnym murovaným pultom, v&nbsp;ktorom boli zabudované keramické nádoby. Pretože sa nedali vybrať a&nbsp;umyť, vedci predpokladajú, že do nich majitelia dávali iba suché potraviny, najmä olivy, orechy, datle. Teplé pokrmy ponúkali zvlášť. K&nbsp;jedlu sa dalo kúpiť víno alebo teplé nápoje. V&nbsp;jednom zo zachovaných termopolií objavili aj kanvicu na horúcu vodu. V&nbsp;týchto pouličných ľudových jedálňach majitelia ponúkali najmä cícerovú polievku s&nbsp;rezancami a&nbsp;k&nbsp;nej chlieb, na pahrebe na spôsob grilovania pripravené ryby a&nbsp;vajíčka, obľúbené boli varené alebo pečené fazule či bobule jarabiny a&nbsp;z&nbsp;nich pokrm podobný gulášu.</p>
<p>Súčasťou termopolií boli aj svätyne slúžiace na uctievanie bohov a&nbsp;izby na prenocovanie pocestných. Archeológia na ich stenách objavili popísané dievčenské mená a&nbsp;domnievajú sa, že tak sa nazývali otrokyne obsluhujúce zákazníkov, hoci skôr sa prikláňajú k&nbsp;názoru, že niektoré termopoliá fungovali ako nevestince. Tí najchudobnejší, zväčša otroci alebo prepustení otroci, si mohli hlad zahnať v&nbsp;zariadeniach nazývaných popinae. Ich ponuka však bola obmedzená, predávali v&nbsp;nich zväčša chlieb, olivy, dusenú zeleninu a&nbsp;lacné víno. Navyše pod pláštikom anonymity slúžili na hazardné hry v&nbsp;kocky, hoci boli zakázané, alebo sexuálne radovánky.</p>

<h3>Vzácna bravčovina</h3>
<p>Medzi odborníkmi, ale i&nbsp;laikmi dlho prevládal názor, že v&nbsp;termopoliách sa zastavili najesť najmä pocestní, cudzinci prechádzajúci mestom alebo obchodníci. A&nbsp;obyvatelia si varili doma. Bola to mylná predstava. Nálezy v&nbsp;Pompejach odkryli, aká bola skutočnosť. Tamojšie domy mali stiesnené priestory a&nbsp;chýbali v&nbsp;nich miestnosti na prípravu jedál a&nbsp;stolovanie. Nenašiel sa v&nbsp;nich ani kuchynský riad. Vlastnú kuchyňu si mohli dovoliť len bohatí, pre nižšie vrstvy bola pre nedostatok financií nedostupná.</p>
<p>Na základe týchto poznatkov vedci usúdili, že ľudia väčšinou jedli tam, kde sa im naskytla príležitosť, zväčša na ulici, alebo si jedlo napríklad z&nbsp;termopolií priniesli domov. Dôkazom toho sú nálezy jednoduchých misiek či tanierov, ktoré boli náhodne zanechané v&nbsp;rôznych miestnostiach domov. Ako keď si aj dnešné deti prenesú jedlo do svojich izieb a&nbsp;popri ňom sa venujú napríklad počítaču. Ich antickí vrstovníci boli na tom zrejme podobne, jedli a&nbsp;zároveň sa hrali.</p>
<p>Úplne bez možnosti pripraviť si stravu však neboli ani pompejské domácnosti. Bádatelia v&nbsp;nich objavili menšie kachle alebo zariadenia podobné grilu, na ktorých sa dali pripraviť nenáročné a&nbsp;rýchlo hotové pokrmy. Na obed či večeru sa však Rimania aj tak najčastejšie vybrali do pouličných reštaurácií. O&nbsp;aktuálnom menu čo-to napovedajú fresky na stenách, ale aj fosílie zvyškov potravín. Na nástenných maľbách bola vyobrazená najmä hydina, v&nbsp;terakotových nádobách vedci zasa našli úlomky kačacích kostí, zvyšky rýb, bravčového a&nbsp;kozieho mäsa, dokonca i&nbsp;slimákov. Objavili aj spolu varených viacero surovín ako pri španielskej paelle. Na dne veľkého džbánu zostali rozdrvené fazuľové bôby, ktorými sa upravovala chuť vína.</p>
<p>Ponuku jedál v&nbsp;Rímskej ríši by sme dnes mohli nazvať stredomorskou stravou. Na tanieroch vtedajšej populácie boli podobne ako v&nbsp;súčasnosti najmä ryby a&nbsp;morské plody, zelenina, strukoviny, ovocie a&nbsp;pšeničný chlieb či obilná kaša. Najdrahšou položkou na antickom starovekom zozname bolo mäso. To si mohli menej majetní dovoliť naozaj zriedka. Rímsky robotník musel napríklad na kilo bravčového mäsa pracovať dva dni. Ak už si mäso dopriali, väčšinou to bola hydina.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Antický hamburger</h3>
<p>Inak to bolo u&nbsp;bohatých Rimanov. Na ich stoloch sa objavovali aj rôzne exotické jedlá: pečienky z&nbsp;plameniakov, pštrosov či pávov. Vynikajúcu chuť pokrmov z&nbsp;týchto operencov dosiahli kuchári množstvom rôznych dochucovadiel. Obľúbené boli najmä bylinky ako koriander, rasca, sezam alebo mäta, často siahali aj po datliach, jedlých gaštanoch, píniových orieškoch. Jedlá zapíjali množstvom zriedeného vína. Gastronómia antického Ríma, to neboli len pouličné bistrá či „fast foody“, ale aj opulentné hostiny u&nbsp;tých najbohatších patricijov.</p>
<p>Medzi nich sa nepochybne zaraďuje známy pôžitkár, ale aj mecenáš, vojvodca a&nbsp;konzul Lucius Licinius Lucullus. Známe sú jeho veľkolepé hostiny, takzvané lukulské hody. Zúčastňovali sa na nich len členovia najvyšších vrstiev, hodovali poležiačky, jedli rukami a&nbsp;snažili sa najesť do prasknutia. Ak už nevládali, údajne potravu vyvrátili, aby mohli pokračovať v&nbsp;prejedaní. Medzi vyberanými exotickými pochúťkami na stoloch nikdy nechýbali drozdy, pretože Lucullus vlastnil špeciálnu voliéru na ich chov. Podobnú zábavku si však väčšina Rimanov dopriať nemohla, pretože na to jednoducho nemala.</p>
<p>Kuchárska kniha z&nbsp;prelomu 4. a&nbsp;5. storočia, ktorej autorom bol zrejme známy rímsky labužník Marcus Gavius Apicius, obsahuje recept pripomínajúci klasický hamburger. Podľa neho sa bochník podobný žemli naplnil mletým mäsom ochuteným korením, píniovými orieškami a&nbsp;ugrilovaným v&nbsp;pahrebe. Bohato ho poliali omáčkou garum z&nbsp;kvasených rýb, ktorú Rimania podávali takmer so všetkým. A&nbsp;ešte čosi mali rímske termopoliá a&nbsp;súčasné fast foody spoločné. Jeden majiteľ často vlastnil viacero takýchto zariadení v&nbsp;meste, teda šlo o&nbsp;akési reťazce.</p>

<h3>Hmyz namiesto mäsa</h3>
<p>Archeologické výskumy dokázali, že rýchle občerstvenie nebolo známe len v&nbsp;rímskom impériu. Dávno predtým ho poznali aj v&nbsp;iných ríšach. Minimálne na území Mezopotámie, kde približne v&nbsp;roku 3000 pred naším letopočtom stáli menšie budovy s&nbsp;oknami do ulice. Na vtedajšiu dobu to neboli typické stavby, podľa vedcov mohlo ísť o&nbsp;akési primitívne bufety. Našli v&nbsp;nich totiž množstvo kuchynského riadu a&nbsp;miesta vyhradené na ohnisko. Podobné verejné jedálne fungovali v&nbsp;starovekej Číne. Otvorené boli do neskorých večerných hodín a&nbsp;stravníci si v&nbsp;nich zrejme ako prví v&nbsp;dejinách mohli jedlo vyberať z&nbsp;jedálneho lístka.</p>
<p>Lacné pokrmy na ulici boli obľúbené aj u&nbsp;starovekých Grékov. Radi si pochutnávali najmä na sušených rybách. Aztékovia zasa na trhoch ponúkali kukuričnú kašu alebo tamales, jedlo zabalené a&nbsp;varené zväčša v&nbsp;kukuričných alebo banánových listoch. Plnili ich kukuričnou zmesou dochutenou čili a&nbsp;kúskami mäsa. Namiesto mäsa býval aj upečený hmyz.</p>
<p>Kebab rovnako patrí medzi rýchle občerstvenie, ktoré si získalo veľkú popularitu najmä v&nbsp;Turecku. Traduje sa, že pochádza z&nbsp;Perzie a&nbsp;gurmáni zaň vďačia vojakom, ktorí si mäso nastokli na meče a&nbsp;tak si ho opekali nad ohňom. Neskôr majitelia pouličných stánkov vymenili meče za drevené paličky podobné špajdliam. Až v&nbsp;19. storočí začali na prípravu kebabu používať vertikálne rošty z&nbsp;kovu. Do Európy sa tieto nakrájané kúsky mäsa dostali v&nbsp;60. a&nbsp;70. rokoch 20. storočia.</p>
<p>Aj stredovek podporoval pouličné stánky s&nbsp;jedlami. V&nbsp;Európe najmä na rôznych trhoviskách v&nbsp;mestách. Vtedy šli na odbyt najmä koláče, pagáče, palacinky, varené mäso, syrové pochúťky. A&nbsp;k&nbsp;tomu víno či pivo.</p>
<p><strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong></p>

<h3>Málo času na obed</h3>
<p>Zariadenia rýchleho občerstvenia v&nbsp;podobe, v&nbsp;akej ich poznáme dnes, začali vznikať v&nbsp;20. storočí. Míľnikom pre ich vznik bolo vynájdenie predajných automatov, ktoré nasýtili jednoduchými jedlami a&nbsp;nápojmi. K&nbsp;prvým patrí automat v&nbsp;Berlíne z&nbsp;roku 1896, jeho autorom bol inžinier Max Sielaff. Najprv v&nbsp;ňom ponúkal len cukrovinky.</p>
<p>O&nbsp;osem rokov neskôr otvorili prvú samoobslužnú reštauráciu The Automat na báze predajného automatu v&nbsp;Spojených štátoch. Majiteľmi boli Joseph Horn a&nbsp;James Hardart. Pôvodne bola určená len pre mestských pracovníkov, ktorí nemali veľa času na obed. Za päť alebo desať centov si mohli kúpiť jedlá uvarené výhradne z&nbsp;čerstvých surovín. Pripravovali sa tesne pred vložením do automatu, nič z&nbsp;nich sa nepredávalo na druhý deň, a&nbsp;ak sa napríklad džús z&nbsp;čerstvých pomarančov nepredal do dvoch hodín, personál ho musel vyliať.</p>
<p>Kvalite jedál zodpovedal aj interiér. Podlaha bola z mramoru, rovnako dosky na stolíkoch, v priestore boli svietidlá z chrómu a okná z farebného skla. Jedlo servírovali na porcelánových tanieroch. Káva tiekla z úst strieborných delfínov umiestnených v reštaurácii. Predajné automaty Horn &amp; Hardart boli obľúbené najmä počas hospodárskej krízy a najviac si zákazníci kupovali makaróny so syrom, pečenú fazuľu či špenát so smotanou. V roku 1941 mala potravinová sieť 157 maloobchodných predajní a reštaurácií a denne v nich obslúžili vyše pol milióna zákazníkov.ň</p>

<h3>Ako na montážnej linke</h3>
<p>Nový typ rýchleho občerstvenia, v&nbsp;ktorom sa udomácnil hamburger, boli reštaurácie pod názvom White Castle. Začali vznikať od roku 1921, svojou architektúrou pripomínali biely stredoveký hrad a&nbsp;známe boli štvorcovými hamburgermi. Takmer dvadsať rokov bola cena jedného päť centov, potom desať a&nbsp;takáto nezmenená zostala dlhé roky. Priestory týchto reštaurácií boli vytvorené tak, aby zákazníci videli na prípravu jedla.</p>
<p>Za najvýraznejších predstaviteľov rýchleho druhu občerstvenia sa nepochybne považujú bratia Richard a&nbsp;Maurice McDonaldovci. Spočiatku sa chceli presadiť ako producenti v&nbsp;Hollywoode, ale nemali šťastie. Tak si pri dostihovej dráhe otvorili stánok s&nbsp;hotdogmi, no ani ten neprosperoval. Na rad prišlo bistro pre motoristov, kde čašníčky prinášali objednané jedlá či nápoje do áut. Tam bratom prekážal krik tínedžerov a&nbsp;hluk ich motoriek, a tak sa rozhodli zmeniť menu a&nbsp;ponúkali menej jedál, zamerali sa na rýchle občerstvenie. Predávali najmä hamburgery, hranolčeky, nealkoholické nápoje a&nbsp;jablkový koláč.</p>
<p>V&nbsp;kuchyni zvolili továrenský systém práce. Všetko bolo mechanizované a&nbsp;každý zamestnanec zodpovedal len za jednu fázu prípravy jedla. Bratia boli so svojou novou ponukou a&nbsp;spôsobom práce úspešní, postupne otvárali ďalšie reštaurácie po celých Spojených štátoch, potom sa ich prevádzky ujali aj na iných kontinentoch, dnes sú takmer po celom svete. Hamburgermi a&nbsp;hranolčekmi denne nasýtia asi 70 miliónov zákazníkov na celom svete. Následne vznikali ďalšie siete rýchleho občerstvenia, len v&nbsp;USA ich je okolo štvrť milióna s&nbsp;pestrejšou ponukou ako súčasť modernej doby s&nbsp;požiadavkou rýchlo sa nasýtiť a&nbsp;usporiť čas.</p>

Na čom si pochutnávali naši predkovia? Pouličné bufety mali už v Pompejach

Mária Mišovičová

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás

Na čom si pochutnávali naši predkovia? Pouličné bufety mali už v Pompejach

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Prepych sa snúbil s nevkusom: Najznámejší svetoví diktátori sa potrebovali obklopovať luxusom

Poslední Kelti v Karpatoch: Aký odkaz zanechali nielen na našom území, ale aj v našej DNA?

Umelkyňa či zradkyňa? Známa vojnová moderátorka o sebe tvrdila, že vždy bola vlastenka

Plus TV

Miro Jaroš sa na koncerte popasoval s technickými problémami.

Anička Slováčková sa podelila o zábery z letnej dovolenky.

Prežila autonehodu, bola v kóme, druhýkrát sa narodila. Dnes na oplátku pomáha núdznym

Výber pre vás