Vladimír Kampf

Pezinok sa vyznačuje tým, že nemá úplné pešie zóny, ale iba „polopešie“. Ktosi vymyslel, že v&nbsp;meste umiestnia veľké farebné kvetináče so stromami. Tento nápad len zdôraznil nejednotnosť riešení vzhľadu mesta a&nbsp;ani trochu neprispel k&nbsp;harmónii. Pezinčania sú presvedčení, že ich mesto nie je len nocľahárňou a&nbsp;satelitom Bratislavy. Má svoju históriu a&nbsp;ľudí tak akurát, aby každý o&nbsp;každom vedel. To môže byť nielen výhoda, ale aj nevýhoda. Aj ľudia, ktorí tu žijú, sú rôznych „chutí“. Trebárs sladkých.

Prvá písomná zmienka: 1208. V dobovej listine uhorského kráľa Ondreja II. je záznam „terra Bozin“ (územie obývané.). Nitriansky župan Tomáš, ktorý bol neskorším zakladateľom grófskych rodov zo Svätého Jura a z&nbsp;Pezinka získal tieto územia ako prejav vďaky panovníka. Tomáš pomohol Ondrejovi utiecť z väzenia ešte v čase, keď nebol kráľom.
&nbsp;
Lokalizácia: 18 km severovýchodne od Bratislavy na úpätí Malých Karpát, vo výške 156 metrov nad morom
&nbsp;
Počet prihlásených obyvateľov: 23&nbsp;034 (k 31. 12. 2019)
&nbsp;
Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Pezinok za august 2020: 5,04&nbsp;%

Pezinok

Soňa Chovancová (33) sa v&nbsp;meste ľuďom stará o&nbsp;sladký život vo výrobni zákuskov Marlotka. V&nbsp;Pezinku jej chýba už len Indický oceán, na ktorého vlnách by mohla surfovať. Teší sa, že aspoň uličky s&nbsp;kaviarničkami a&nbsp;vinárničkami najmä počas leta vyzerajú tak, akoby k&nbsp;tomu vytúženému oceánu či aspoň k&nbsp;malej pláži viedli. Odhodlaná Pezinčanka chcela byť v&nbsp;mladosti basketbalistkou, vodnou lyžiarkou, právničkou a&nbsp;advokátkou. Detský sen sa jej splnil. „Som z&nbsp;právnického prostredia a&nbsp;advokátske skúšky som si jednoducho nemohla dovoliť neurobiť. Lenže s&nbsp;kamarátkou Kikou zo strednej sme si k&nbsp;tomu doma vypekali. Nakoniec sme sa rozhodli pustiť do pečenia oficiálne. Keď už sme mali niečo robiť, nech je to poriadne a&nbsp;nech to niečo prináša. Právo som zavesila na klinec. Zatiaľ. Neviem, čo s&nbsp;nami urobí korona, ale snažíme sa byť pozitívni.“ Spoluzakladateľka Kika to pri druhom tehotenstve vzdala.

Marlotka je chránená dielňa. „Moje dve zdravotne postihnuté kolegynky majú viac energie než ja,“ smeje sa Soňa. „S&nbsp;hendikepmi bojujú statočne. Našťastie sme si našli ďalšiu do partie a&nbsp;už nemusím všetky ťažšie veci vláčiť sama. Aj tá má energie na rozdávanie. Hľadala som nejakú s&nbsp;vodičským a&nbsp;našla som malého siláka.“ Varenie a&nbsp;pečenie sú Sonina vášeň. K&nbsp;tomu rada cestuje, spoznáva chute a&nbsp;hlavne ju bavia rozprávky. „Hrať sa, modelovať tortičky je úžasné. Fantázia je neskutočná. Keď sme na detskom festivale robili obrovské čokoládové jablko, vychutnali sme si prevtelenie detského sna do reality. Keď som bola malá, boli tu len jednoduché veci. Výrobcovia nerobili také, z&nbsp;ktorých by nám padali sánky. Chvíľu som žila v&nbsp;Amerike a&nbsp;tam som videla, že aj tak sa to dá. Teším sa, keď sa detské oslavy podaria.“ Okrem oceánu by Soňa v&nbsp;Pezinku privítala viac možností na športovanie. „Ale s&nbsp;tým je problém asi všade na Slovensku okrem Bratislavy. Našťastie do hlavného mesta to nemáme ďaleko,“ konštatuje. „A&nbsp;ešte mi tu chýba basketbal. Bola som rozohrávačka. Inak tu skoro všetko máme.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Rovno na centrálnom Radničnom námestí, ktoré nevedie na pláž, stojí zrkadlový príves. S&nbsp;požehnaním mestského úradu ho sem postavili dvaja kamaráti Dušan Bihary (31) a&nbsp;Kristián Pečimud (29). Dušan sa dávnejšie zamýšľal nad otvorením vlastného „streetfoodu“. Odišiel z&nbsp;kancelárie vo výrobni káblov a&nbsp;zamestnal sa v&nbsp;reštaurácii. „Pracoval som tam sedem rokov. Vyrastal som v&nbsp;gastronomickej rodine a&nbsp;išiel som za snom.“ Na chvíľu sa ešte zamestnal v&nbsp;Bratislave u&nbsp;jedných z&nbsp;najznámejších poskytovateľov pouličného občerstvenia. Ako manažér tam vydržal necelý rok. Získal skúsenosti a&nbsp;kontakty.

Po presťahovaní späť do Pezinka sa stretol s&nbsp;kamarátom Kristiánom. Dali sa dokopy a&nbsp;pustili sa do podnikania. Chceli niečo autentické – americké. „Nechceli sme obyčajnú búdu, v&nbsp;ktorej bude iba niečo, čo tu už je. Máme zrkadlový príves, napodobneninu amerického airstreamu zo 70.&nbsp;rokov minulého storočia z&nbsp;USA. Vyrobili nám ho na mieru.“ Čo chlapcom v&nbsp;Pezinku chýbalo, to si urobili. Čo prinesie čas, uvidia. Nápadov majú kopu. „Možno to skúsime aj v&nbsp;inom meste. Zatiaľ sami na sebe zisťujeme, čo všetko práca v&nbsp;zrkadlovom prívese vyžaduje a&nbsp;čo sa na nej dá zlepšiť,“ hovorí mladík z&nbsp;prívesu. Dušan a&nbsp;Kristián sú súčasťou pezinskej filmárskej partie, ktorá nakrúca viac-menej pre seba zábavné videá. Niekoľkokrát s&nbsp;nimi vyhrali alternatívny filmový festival v&nbsp;meste. „Naše filmy sú väčšinou krátke skeče. Sme radi, keď sa na nich ľudia pobavia. Žiaľ, veľa času na filmovanie nám už nezostáva.“

Jozef Pták (77) je ľudový rozprávač a&nbsp;vášnivý šachista. V&nbsp;mnohom nadviazal na známeho pezinského rozprávača Strýca Marcina. „Vyučil som sa za gumára, ale skončil som pri dreve. Keď potrebovali v&nbsp;bratislavskej parketárni riaditeľa, zavolali ma,“ hovorí s&nbsp;úsmevom. Okrem vážnej práce mal vzťah k&nbsp;divadlu. Voľné chvíle si často užíval ako herec. „Bol som priateľom Milana Mlsnu alias Strýca Marcina. Aj som mu pripravil niekoľko ľudových rozprávaní. Keď ľudia z&nbsp;našej partie pomreli, povedal som si, že zorganizujem v&nbsp;Pezinku Jožkove smiechoty. Tento rok sme mali mať piaty ročník, ale nakoniec sme ho museli zrušiť. Mali prísť ľudoví rozprávači z&nbsp;celého Slovenska. Aj ja som sa zúčastňoval na rozprávačských súťažiach.“

Pre Jozefa Ptáka je veľký rozdiel medzi ľudovým rozprávačom a&nbsp;standupovým komikom. „Mne sa to nepáči. Ľudoví rozprávači nesmú používať škaredé slová a&nbsp;nesmie sa brať do ‚huby‘ aktuálna politická situácia. Toto vynechávame. Pri standupe sa ľudia najviac rehocú na sprostých slovách.“

Okrem iného ako šéf volebnej komisie uvádzal do funkcie primátora Igora Hianika. „Beriem si ho na osobnú zodpovednosť,“ smeje sa. „Pezinok zabíja len koronavírus. Nemôžeme ho poraziť vinárskymi podujatiami, lebo nám ich zrušili.“ Jozef Pták je milovník a&nbsp;propagátor šachu. Deti ho učí už polstoročie. Nejedno bývalé dieťa si ho pamätá najmä preto. „V&nbsp;puberte sa mi smiali, že šachista je tichý blázon. Preto som sa načas na šach vykašľal. Až na štúdiách som sa doň pustil znova a&nbsp;už som si ho nedal. Teším sa, keď mi mamičky ďakujú, že vďaka šachu majú ich deti lepšie výsledky v&nbsp;škole. To ma hreje pri srdci.“

Syn Jozefa Ptáka Roman Pták (48) zdedil po otcovi kultúrneho ducha. Rozprávač nie je. V&nbsp;kultúre sa venuje podpore a&nbsp;vyhľadávaniu mladých talentov. „Keď nejaký nájdem, snažíme sa s&nbsp;ním spolupracovať, rozvíjať jeho danosti. Napríklad hudobné talenty nemusia byť len speváci, ale aj autori textov či hudby. Pre dnešok sú zaujímaví aj standupoví herci.“ Okrem hľadania talentov má Roman Pták na práci organizovanie koncertov a&nbsp;zaujímavých podujatí.

„Máme niekoľko rozpracovaných projektov, ktoré by mali zaujať. V&nbsp;rámci hudobného vydavateľstva La Plata Production onedlho vydáme klasickú vinylovú LP platňu Marián Varga In memoriam. Je to zo živého koncertu na počesť tohto jedinečného slovenského hudobníka. Okrem toho máme čerstvú novinku. Pripravujeme pre deti rozhlasovú hru a&nbsp;muzikál Kapitán cez palubu so šestnástimi pesničkami. Nahrávali sme s&nbsp;renomovanými umelcami. Spievajú nám napríklad Richard Stanke či operná speváčka Patrícia Janečková. Ale najdôležitejšie je, že pesničky nám pripravil nadaný pezinský skladateľ Peter Pätoprstý.“

Matej Farbula (31) je mestský poslanec, vinár a&nbsp;organizátor niekoľkých podujatí v&nbsp;meste. „Som pezinský lokálpatriot, ktorý je celkom prirodzene vinárom,“ hovorí s&nbsp;úsmevom. „S&nbsp;vínom súvisia aj podujatia, ktoré organizujem. Stále som len malý vinár. Potreboval som svoje produkty dostať k&nbsp;ľuďom.“ Zlé jazyky aj sám tunajší rodák Strýco Marcin si z&nbsp;pezinských vín robili žarty. „Máme tu veľa uznávaných a&nbsp;veľkých producentov vín. Menší sa zasa o&nbsp;to viac snažia. Vína z&nbsp;Pezinka sú výnimočné aj historicky. Podávali ich na uhorskom dvore a&nbsp;Matej Bel písal o&nbsp;karpatskej vinárskej oblasti ako o&nbsp;jedinečnom celku. Hroznu tu pomáhajú južné svahy a&nbsp;pôda. Malé Karpaty sú rôznorodé. Na Záhorí sú piesky, inde íl a&nbsp;pri Modre zasa kamenná zem. Tým je táto oblasť unikátna. Jej krása je v&nbsp;rozmanitosti.“

Na Pezinku je vraj skvelé to, že človek môže byť po chvíli vo vinohradoch či v&nbsp;lese. „Nepáči sa mi výstavba a&nbsp;to, že mesto stráca genia loci. Smutné je, že z&nbsp;mesta sa vytratili prvky vinohradníctva. Len máločo tomu nasvedčuje. Stále sa dá veci meniť, aby sa tu človek cítil ako vo vinárskom meste.“ Matejovi Farbulovi sa nepáči ani to, že Pezinok sa stáva čoraz viac nocľahárňou Bratislavy. „Výstavba je stále masívna. Začali s&nbsp;ňou komunisti a&nbsp;my v&nbsp;nej odhodlane pokračujeme.“ Vinárske uličky boli úspešný projekt, ktorý po štyroch ročníkoch zastavil covid. „Prvé roky sme si netrúfli ťahať návštevníkov na piknik do viníc. Báli sme sa, že sa im tam nebude chcieť. Nakoniec sme si trúfli a&nbsp;boli sme prekvapení. Čakali sme tak štyristo návštevníkov. Prišlo ich dvetisíc. K&nbsp;vínu patrí aj hudba rôznych žánrov. Na to nezabúdame. Sám som amatérsky hudobník.“

Jaroslav Chrapko (30) je ďalší úspešný Pezinčan. Jeho priezvisko nehovorí toľko ako jeho produkty. Dedoles si dnes spievajú aj malé deti na ihriskách. „Keď som bol malý, chcel som byť niečím výnimočný. Ako 20-ročný som založil firmu, ktorá sa už niekoľkokrát menila a určite sa ešte meniť bude. V súčasnosti je Dedoles najznámejší vďaka farebným ponožkám, uvidíme, čo to bude ďalej,“ hovorí. Vyštudoval gymnázium, napriek tomu, že bol dobrý žiak, na vysokú školu sa nehrnul. „Rozhodol som sa, že pôjdem vlastnou cestou a&nbsp;skúsim podnikať. Mal som to v&nbsp;sebe. Rodičia mali v&nbsp;Pezinku obchod s&nbsp;bicyklami. Tam som pričuchol k&nbsp;podnikaniu, a&nbsp;keď som dospel, začal som si vymýšľať vlastnú cestu.“ Najskôr to boli menšie neúspešné projekty. Skúšal to dokonca ako realitný maklér. „Snažil som sa založiť internetový portál, do ktorého som investoval časť spotrebného úveru, no nedopadlo to dobre,“ spomína s&nbsp;úsmevom.

Druhým biznisom bol e-shop. „Chcel som mu dať nezvyčajný názov a&nbsp;priniesť na trh dobrý produkt. Názov Dedoles vznikol, keď sme sa s&nbsp;partnerkou prechádzali v&nbsp;lese. V&nbsp;tom čase sme predávali <a href="https://www.superpotlac.sk/tricka-so-zvieratami/" target="_blank" rel="noopener">originálne tričká so zvieracími a&nbsp;prírodnými motívmi</a>. Nad Pezinkom mi napadol práve Dedoles. Je to vlastne spojenie dvoch slov: dedo a&nbsp;les. Hodilo sa mi to k&nbsp;tým našim produktom, pretože príroda je stabilná, stará a&nbsp;múdra...“ Za úspechom Dedolesa je hlavne silný marketing a&nbsp;výborné výrobky, predovšetkým farebné ponožky. „Tie sme nevymysleli my. Vyrábali ich už iné firmy pred nami. My sme im dali nový dizajn a&nbsp;začali sme ich lepšie predávať. V&nbsp;podnikaní vyhráva ten, kto sa lepšie priblíži k&nbsp;zákazníkovi. Začali sme predávať online, pretože ich takto môžeme dostať do celej Európy.“

Firma v&nbsp;súčasnosti predáva v&nbsp;dvadsiatich krajinách sveta. Názov Dedoles strávili v&nbsp;Škandinávii aj na juhu Európy. Majiteľovi neprekáža, že ho tam nevyslovujú správne, je rád, že sa zo Slovenska do sveta dostáva značka, ktorá má ambíciu byť svetová. Okrem ponožiek predáva aj spodnú bielizeň, plavky či plážovú obuv. „Väčšinu výrobkov vytvára náš dizajnérsky tím. Portfólio si budujeme sami a&nbsp;snažíme sa sortiment neustále rozširovať. V&nbsp;súčasnosti pripravujeme kolekciu vianočných svetrov a&nbsp;papúč,“ hovorí. Dedoles na Slovensku zamestnáva vyše 130 ľudí, jeho tržby za rok 2019 dosiahli 14,6 milióna eur. Majiteľa Jara Chrapka v&nbsp;roku 2017 zaradili medzi 30 mladých úspešných Slovákov v&nbsp;ankete Forbes 30 pod 30.

Víno a ponožky pod Karpatmi: Pezinku chýba oceán. Uličky, ktoré by k nemu mohli viesť, má

Výber pre vás

Víno a ponožky pod Karpatmi: Pezinku chýba oceán. Uličky, ktoré by k nemu mohli viesť, má

Súvisiace články

Hrad na inzerát: Nedobrovoľným hosťom tu bol aj gróf Móric Beňovský

Obec, kde to žije: Nájdete tu tradičný mlyn s netradičnou kuchyňou a prívetivých obyvateľov

Metropola Goralov: Len dve mestá na Slovensku sú menšie než centrum Zamaguria

Výber pre vás