Vladimír Kampf

Prvý projekt, do ktorého sa pustili, bol ešte mimo súčasného divadla. „Malého princa sme si vyskúšali s&nbsp;vtedajším vedúcim kultúrneho strediska Peťom Kvardom, bývalým tanečníkom SĽUK-u. Popritom sme sa začali zaoberať myšlienkou, že by v&nbsp;Bernolákove mohlo byť ochotnícke divadlo,“ spomína Štefánia Ábelová, jedna z&nbsp;režisérskej dvojice teátra.

Malý princ bolo detské predstavenie, v&nbsp;ktorom si zahralo veľa malých hercov. „Choreografiu, zvuk, texty piesní, všetko mali pod kontrolou profesionáli. Peťo Kvarda chcel prísť s&nbsp;novinkou, preto sa pustil do práce s&nbsp;deťmi. Pre deti zo základnej umeleckej školy to bolo veľké vyvrcholenie ich snáh. Po Malom princovi mal Peter pokušenie pripraviť niečo s&nbsp;dospelými,“ dodáva druhý z&nbsp;režisérskeho dua Juraj Ďorko.

Peter Kvarda so Štefániou Ábelovou sa pustili do náboru hercov a&nbsp;založenia divadla. Štefánia má doteraz v&nbsp;divadle na starosti scénografiu a&nbsp;dramaturgiu. Mimo divadla je akademická maliarka, ktorá učila na strednej scénografickej škole. „Zvyšok ansámbla sme čistí amatéri,“ smeje sa Juraj, ktorý pracuje v&nbsp;Policajnom zbore. Kedysi kontroloval pasy na hraničnom priechode v&nbsp;Bergu, dnes je policajný právnik. V&nbsp;súčasnosti súbor tvorí desiatka čistých amatérov, z&nbsp;ktorých má jedna herečka herecké základy zo základnej umeleckej školy. „Sme nadšenci. Peťo nám stvoril slogan: Úsmev v&nbsp;tvári diváka do divadla priláka! Toho sa držíme už trinásty rok.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Po prvých úspechoch v&nbsp;Bernolákove prešlo divadlo menšou krízou generačnej obmeny. Niekto odišiel, iný prišiel. Ani obecný úrad v&nbsp;tom čase nemal veľa pochopenia pre ochotnícke divadlo. „Obec sa rozrastá, nároky občianskych združení sú čoraz vyššie a&nbsp;je ich viac. Tlak na kultúrny dom silnel. Každý si totiž myslel, že by mal byť oproti ostatným zvýhodnený. Bolo treba urobiť poriadok, zohľadniť možnosti kultúrneho domu a&nbsp;dať všetkým rovnakú možnosť.“

Kým mnohé obce vlastné divadlo všemožne podporujú a&nbsp;môžu si požičať spoločenské priestory kedykoľvek, v&nbsp;obci pri Bratislave je hustejšie. Kultúrny dom je vyťažený naplno. „Odkedy sú vzťahy upratané, znova fungujeme. Náš repertoár tvoria komédie. Vážne témy a&nbsp;hlboké odkazy nechávame na profesionálov. Naším súčasným ťahákom je hra Jááánošííík – Správa o&nbsp;hrdinovi alebo hra na hrdinu od Stanislava Štepku. Máme s&nbsp;ním skvelé vzťahy na diaľku. Povedal, že bude rád, ak mu z&nbsp;každého predstavenia doručíme nejaké ,videjko‘. Píšeme si a&nbsp;vždy má možnosť prísť si nás pozrieť naživo,“ hovorí Juraj. „Žiaľ, zvyčajne hráme v&nbsp;rovnakých termínoch na rôznych miestach po Slovensku. Ale vieme, že nám na diaľku drží palce.“

V&nbsp;Bernolákove začínali s&nbsp;piatimi predstaveniami ročne, dnes sa amatérsky súbor prepracoval k&nbsp;desiatim predstaveniam. „Desať predstavení pre nás znamená na jeden termín zladiť desať ľudí, z&nbsp;toho sedem hercov, ktorí majú vlastné zamestnanie a&nbsp;kopu pracovných a&nbsp;domácich povinností. Nie sme iba divadelníci, sme skutoční priatelia, ktorí si pomáhajú aj v&nbsp;súkromí. Tento koníček je najlepšou psychohygienou súčasnej ťažkej doby,“ mieni Juraj Ďorko.

Úsmev v tvári diváka do divadla priláka! Slogan, ktorého sa už trinásty rok držia v Bernolákove

Výber pre vás

Úsmev v tvári diváka do divadla priláka! Slogan, ktorého sa už trinásty rok držia v Bernolákove

Súvisiace články

Druhá šanca? Rodičia sa BIANKY zriekli hneď po narodení: Všetko sa zmenilo, keď...

Janette o svojej práci s Rómami: Niektorí sa ma pýtajú, či som normálna, keď s nimi pracujem...

Maniodepresia dostala Mareka na úplne dno: V kom našiel najväčšiu oporu?

Výber pre vás