Ľuďom v núdzi efektívne pomáhajú rôzne charitné organizácie, ktoré zastrešuje Slovenská katolícka charita. Všetci ľudia v núdzi a ich pozemskí spasitelia hovoria, že najhoršia je nevšímavosť a nezáujem okolia. Často sa od tých, ktorí práve siahajú na svoje dno, odvracajú aj najbližší… Smutné. Často na zbláznenie. Pápež František povedal: „Charita je tlčúce srdce kresťana. Tak ako človek nemôže žiť bez tlkotu srdca, nemôže byť kresťanom bez charity.“ Prinášame vám príbeh z Komunitného centra Sečovce z Arcidiecéznej charity Košice.

Janette Fedorková

S Rómami pracuje od roku 2005. „Žila som na strednom Slovensku, kde som bola nezamestnaná. Využila som príležitosť v rozbiehajúcich sa projektoch komunitných centier. Keď sme sa presťahovali k rodičom do Sečoviec, zhodou okolností sa tu uvoľnilo miesto terénneho sociálneho pracovníka. V roku 2016 ma rehoľná sestrička Bernardeta nahovorila, aby som šla pracovať do komunitného centra. Po čase som sa stala vedúcou.“

Rómska komunita patrí k zaostalejším a náročnejším. „Niektorí sa ma pýtajú či som normálna, keď s nimi pracujem. Je to podľa nich k ničomu. Je to beh na dlhú trať. S tým nič neurobíme. Deťom sa z osady Habeš nechce. Máme problém ich dostať do škôl. Sú na seba naviazaní. Keď sa niekto nájde, kto chce odísť, vyčlenia ho z komunity. V meste máme inú rómsku komunitu, ktorá nie je taká uzavretá a od tých z Habeša sa dištancujú.“

Róma do zamestnania zvyčajne nikto nechce a im samým sa do roboty tiež veľmi nechce. „Rada pracujem s deťmi, ktoré dokážu opätovať lásku veľmi srdečne. Žiaľ, keď vyrastú, vrátia sa do spoločnosti, z ktorej k nám prichádzajú. Teší ma, ak sa nám niečo podarí. Päť detí z osady navštevuje umeleckú školu v meste. Škola si tiež pochvaľuje, že odkedy pracujeme s Rómami, tak sa im zlepšila dochádzka. Zázrak s nimi neurobíme, preto sú pre nás aj malé úspechy cenné.“

Pokračovanie na ďalšej strane...