Veľmi ťažké osudy, ktoré sa väčšine z nás vyhli. Niekto sa do trápenia rovno narodí, inému ho prinesie život či vlastná neopatrnosť. Obozretnosti nikdy nie je dosť. Nájsť pomoc a spriaznenú dušu v najhoršom môže byť zlomový okamih.
Ľuďom v núdzi efektívne pomáhajú rôzne charitné organizácie, ktoré zastrešuje Slovenská katolícka charita. Všetci ľudia v núdzi a ich pozemskí spasitelia hovoria, že najhoršia je nevšímavosť a nezáujem okolia. Často sa od tých, ktorí práve siahajú na svoje dno, odvracajú aj najbližší… Smutné. Často na zbláznenie. Pápež František povedal: „Charita je tlčúce srdce kresťana. Tak ako človek nemôže žiť bez tlkotu srdca, nemôže byť kresťanom bez charity.“ Prinášame vám príbeh z domova sociálnych služieb a Rehabilitačného strediska Samária.
Karol Vlasák
Starajú sa najmä o ľudí s duševnými chorobami. Robia to už štvrťstoročie. Karol vyštudoval sociálnu prácu a je tu tretí rok vedúci. Pred tým pracoval v charite ako terénny pracovník pre ľudí v núdzi. Ambulantnou formou sa v súčasnosti v Samárii starajú o 24 klientov. „Stretávať našich klientov mení aj môj život. Každý jeden osud ma zasahuje. Sú to veľmi silné diagnózy a prejavy duševných chorôb. Často sa rodina a priatelia od takýchto ľudí odvracajú. Som rád, že v tomto zariadení môžu nájsť zázemie.“
Dôležité je nájsť si životný režim a kontakt s realitou aj pomocou cvičení a sociálnou rehabilitáciou. „Tu ľudia opäť nachádzajú sieť priateľov a známych. Spoločnosť by mala mať citlivejšie srdcia a oči. Náš prvý pohľad na ľudí s hendikepom nie je veľmi priaznivý. Je dôležité hovoriť o duševnom zdraví s ľuďmi, ktorí majú skúsenosti. Mnohí sa boja o tom hovoriť, lebo si myslia, že budú za to odsúdení alebo stigmatizovaní a to nie je správne. Títo ľudia nie sú príťaž. Spoločnosť vyvíja na človeka tlak zo všetkých strán a chýba nám pohoda.“ Karol si želá, aby sa ľudia naučili načúvať si navzájom.
Pokračovanie na ďalšej strane...