Mária Mišovičová

Nadväzovalo na symboliku z&nbsp;Biblie – na narodenie Ježiša, ktorý bol darom Boha ľudstvu. Pri príležitosti jeho príchodu na svet si ľudia v&nbsp;17.&nbsp;storočí začali dávať drobné darčeky. Boli skôr symbolické a&nbsp;mali duchovný ráz. Tento zvyk sa neskôr preniesol aj do našich končín a&nbsp;rovnako bol zameraný duchovne: za vianočný darček sa považovali vinše, piesne koledníkov alebo hry betlehemcov. Ako odmenu, dar, dostali vinšovníci koláče, ovocie alebo drobný peniaz. V&nbsp;hmotnej podobe sa dary začali dávať, až keď sa v&nbsp;rodinách na vianočné sviatky udomácnil stromček, koncom 18.&nbsp;a&nbsp;začiatkom 19.&nbsp;storočia. Obdarúvali sa najmä deti, a&nbsp;čo si našli pod stromčekom, to záviselo od finančných možností rodiny.

Na Slovensku, v Rakúsku, Česku a Maďarsku je to Ježiško, Santa Claus nosí darčeky v Austrálii, USA, v Spojenom kráľovstve. Vo Francúzsku prichádza Père Noël, v Taliansku Bobbo Natale alebo čarodejnica Befana, v Rusku nosí dary Dedo Mráz, v Japonsku Santa-san, v Dánsku Julemanden a v Sýrii Baba Noel.

Kto rozdáva vianočné darčeky

<h3>Od mandarínky po brilianty</h3>
V šľachtickom a meštianskom prostredí sa tešili zväčša z luxusných hračiek, ako boli porcelánové bábiky, domčeky pre ne, hojdacie koníky či cínoví vojačikovia. V 19. storočí najmä v lepšie situovaných stredných vrstvách k hračkám pribudli knihy, skladačky, karty, stolové hry zamerané na vzdelávanie a logické myslenie. Mestský repertoár hračiek bol iný než na vidieku. V roľníckych a remeselníckych domácnostiach si deti našli pod stromčekom najmä <a href="https://hrajka.sk/hracky" target="_blank" rel="noopener">hračky z dreva</a> – koníky, vtáčiky, ovečky, rôznych panáčikov, kolísky pre bábiky, drevený vozík, sánky. Postarali sa o ne zručné ruky otcov ratolestí. <a href="https://www.kidmania.sk/eshop/hracky-podla-veku/c-339.xhtml" target="_blank" rel="noopener">Hračky pre deti</a> ako vedľajší produkt vyrábali aj hrnčiari, medovnikári, košikári. Úspech mali najmä tie z&nbsp;hliny, napríklad figúrky zvierat alebo miniatúrny kuchynský riad, taký, aký sa bežne používal na vidieku. Vianočné <a href="https://www.uzasnedarceky.sk/darceky-pre-deti/" target="_blank" rel="noopener">darčeky pre deti</a> rodičia kupovali aj na jarmokoch počas pútí alebo hodov. Napríklad rôzne tvary medovníkov – od domčekov cez koníky až po postavičky.
Osobitnú kapitolu tvorili bábiky. Ich výroba bola doménou žien, šili ich z&nbsp;handričiek a&nbsp;podľa fantázie dotvárali tvár a&nbsp;vlasy. Alebo ich uplietli zo slamy či šúpolia. Deti okrem hračky dostali aj oblečenie zhotovené doma: vlnené čiapky, šály, rukavice, pančuchy, dievčatá šaty, chlapci košele, nohavice. Mužom sa dával zvyčajne tabak, ojedinele topánky, ženám šatka, vlniak, prípadne krpce, mladým devám stužky do vlasov, látka, napríklad brokát na sviatočný živôtik. Opäť podľa solventnosti rodiny.

Počas vianočného obdobia obchodníci ponúkali aj exotické ovocie, bolo však veľmi drahé. Určené bolo najmä pre majetných. Chudobnejší ho kúpili iba výnimočne, napríklad jednu mandarínku, z&nbsp;ktorej sa vo viacdetnej rodine ušlo ratolestiam po jednom mesiačiku. Pokiaľ šlo o&nbsp;darčeky pre vyššie vrstvy, kde peniaze nehrali žiadnu úlohu, mali neobmedzený výber. Napríklad v&nbsp;roku 1904 si bohatí klienti mohli z&nbsp;katalógu obchodného domu vo Viedni objednať brilianty, norkový kožuch alebo jemnú dámsku bielizeň, výber luxusného tovaru bol naozaj široký. V&nbsp;20.&nbsp;storočí sa medzi vianočnými darmi objavili bicykle, kolobežky, rádiá, lyže, korčule, tenisové rakety. U&nbsp;detí to však začiatkom tohto storočia vyhrali na celej čiare plyšové medvedíky. Z&nbsp;centra záujmu tak odsunuli rôzne stavebnice, detské hudobné nástroje či iné mechanické hračky.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Plyšový hit</h3>
V&nbsp;roku 1910 sa stal hitom medvedík Teddy. K&nbsp;jeho vzniku sa viaže niekoľko historiek, každá sa však spája s&nbsp;americkým prezidentom Theodorom Rooseveltom. Na jeseň 1902 rokoval v&nbsp;štáte Mississippi a&nbsp;po oficialitách pre neho hostitelia pripravili poľovačku na medvede. Každý z&nbsp;účastníkov ulovil aspoň jedného, prezident také šťastie nemal. Preto sa ostatní bez jeho vedomia dohodli, že mu nejakého chytia. Do pasce sa dostalo medvieďa. Priviazali ho&nbsp;o&nbsp;strom, a&nbsp;zavolali prezidenta, aby ho zastrelil. Ten to rázne odmietol so slovami: „Ušetrite ho, to by bolo nešportové zabiť takéto bezbranné zviera.“
Príhoda z&nbsp;poľovačky sa začala šíriť medzi verejnosťou a&nbsp;o&nbsp;krátky čas sa v&nbsp;denníku Washington Post objavila karikatúra prezidenta s&nbsp;puškou, ako sa odvracia od čierneho medvedíka. Obrázok v&nbsp;novinách zaujal manželov Michtomovcov, majiteľov cukrárne, ktorí sa venovali aj vypchávaniu plyšových zvieratiek. Dostali vynikajúci nápad – vyrobiť medvedíka ako hračku. Spolu s&nbsp;novinovým článkom ho umiestnili do výkladu svojej cukrárne v&nbsp;newyorskom Brooklyne a&nbsp;zrazu pred ich obchodom stáli každý deň húfy zvedavcov. Upútal ich plyšový medvedík, záujem zákazníkov bol obrovský. Hračku manželia nazvali Teddy bear – po prezidentovi, od ktorého získali povolenie používať jeho krstné meno. Veľmi rýchlo sa stala obľúbenou v&nbsp;celých Spojených štátoch, následne sa záujem o&nbsp;medvedíka preniesol aj do Európy.

Tu však približne v&nbsp;tom istom čase začala plyšového medveďa vyrábať aj spoločnosť Steiff, ktorej majiteľkou bola Margarete Steiffová, životaschopná žena pripútaná na invalidný vozík. Toto pôvodne zdravé dieťa, pochádzajúce z&nbsp;nemeckého mestečka Giengen, prekonalo ako jedenapolročné detskú mozgovú obrnu. Margarete ochrnula na dolnú polovicu tela a&nbsp;čiastočne na pravú ruku. Rodičia boli nešťastní, pre svoju dcéru nevideli žiadnu budúcnosť. Margarete bola napriek hendikepu mimoriadne manuálne zručná, veľmi pekne vyšívala, háčkovala a&nbsp;najmä šila. Odolala počiatočným protestom rodičov, vyučila sa za krajčírku a&nbsp;bola vynikajúca. Z&nbsp;jej krajčírskej dielne sa postupne stala malá továreň a&nbsp;šila odevy z&nbsp;plsti. K&nbsp;jednej vianočnej kolekcii ušila zo zvyškov látok aj ihelničky v&nbsp;podobe sloníkov. Podarovala ich priateľom a&nbsp;ich deti boli unesené, bolo to pre ne čosi nové, sloníky sa stali obľúbenou hračkou. A&nbsp;tak Margarete popri odevoch začala šiť rôzne zvieratá z&nbsp;plsti.
Jej hračky boli vyhľadávané, preto v&nbsp;roku 1880 založila firmu Steiff a&nbsp;venovala sa už len výrobe hračiek. Na nápad vytvoriť medvedíka prišiel jej 16-ročný synovec Richard, študent umeleckej školy. V&nbsp;stuttgartskej zoologickej záhrade podľa živej predlohy nakreslil medveďa a&nbsp;podobného začali vyrábať ako hračku. Spočiatku nepohyblivého 55-centimetrového plyšového medvedíka v&nbsp;roku 1902 vylepšili tak, že hýbal končatinami. O&nbsp;rok neskôr zožal veľkú slávu na lipskom veľtrhu, nasledujúci rok si podmanil USA, postupne získal celosvetovú slávu. Len v&nbsp;roku 1907 sa vyrobilo takmer 980-tisíc medvedíkov. Margarete Steiffová zomrela v&nbsp;roku 1909 na zápal pľúc, mala 61 rokov, jej spoločnosť funguje dodnes, už 140 rokov, a&nbsp;medvedík patrí aj v&nbsp;súčasnosti k&nbsp;najobľúbenejším klasickým hračkám.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Scrabble a&nbsp;barbie</h3>
Medzi prvé veľmi obľúbené stolové hry patrí človeče, nehnevaj sa. Na prelome rokov 1907/1908 ju vymyslel Nemec Josef Friedrich Schmidt. Inšpiroval sa pôvodnou indickou hrou pačísí a&nbsp;anglickou hrou ludo. Od roku 1914 sa začala vyrábať sériovo, pri jej hraní stále platia rovnaké pravidlá ako na začiatku. Vo vianočnom čase žala veľký úspech medzi deťmi i&nbsp;dospelými, dokonca v&nbsp;dobových novinách z&nbsp;roku 1882 je informácia, že v&nbsp;Čechách a&nbsp;na Morave sa predávala ako „rozmarná hra pre veselé kruhy dám a&nbsp;pánov“.
V&nbsp;detskom svete sa stretla s&nbsp;úspechom aj hra monopoly. Od jej vzniku v&nbsp;roku 1935 sa jej predalo vyše 250 miliónov kusov a&nbsp;hrala ju viac ako miliarda ľudí. Veľmi často bola aj pod vianočným stromčekom. Charles Darrow, tvorca tejto stolovej hry, vychádzal z&nbsp;podobnej, nazvanej Larlod’s&nbsp;game, len do nej vniesol niekoľko svojich nápadov. Spočiatku nepochodil, jeho hru predajcovia odmietali, považovali ju za náročnú a&nbsp;herný čas za neprimerane dlhý. Pôvodne nafarbenú látku pripevnenú na drevenej doske s&nbsp;ručne písanými kartičkami sa rozhodol podporiť bohatý bankár J. P. Morgan a&nbsp;v&nbsp;roku 1935 prišiel úspech. Monopoly z&nbsp;večera do rána obleteli a&nbsp;dobyli svet. Princíp hry je od jej vzniku až do súčasnosti rovnaký: investuj, kupuj, predávaj, zbohatni a&nbsp;súperov priveď na mizinu. V&nbsp;čase druhej svetovej vojny údajne britská tajná služba pašovala pre zajatcov v&nbsp;škatuliach z&nbsp;hry veci potrebné na útek zo zajatia.

Podobný úspech zaznamenala ďalšia spoločenská hra – scrabble. V&nbsp;období veľkej hospodárskej krízy zasiahla Spojené štáty nezamestnanosť a&nbsp;bez práce sa ocitol aj architekt a&nbsp;amatérsky maliar Alfred Butts. Aby jeho rodina prežila, stavil na svoju vynaliezavosť. Nemal rád hry, pri ktorých hráči používajú kocku. Pri nich stačilo len šťastie a&nbsp;žiadne vedomosti. Prišiel s&nbsp;niečím, čo si vyžadovalo šťastie, ale aj schopnosti zúčastnených. To niečo bolo scrabble, hra so slovami a&nbsp;s&nbsp;písmenami. V&nbsp;roku 1933 požiadal o&nbsp;patent, ale nedostal ho. Hru začal vyrábať sám, na kolene, rozdával alebo ju predával len známym. Neustále ju vylepšoval, no aj tak úspech zaznamenal až takmer po dvadsiatich rokoch. A&nbsp;ten bol fenomenálny, nastal celosvetový scrabblový ošiaľ a&nbsp;Alfredovi Buttsovi zabezpečil do konca života blahobyt.
Zbohatla aj Ruth Handlerová, ktorá stála za vznikom bábiky barbie. Azda každé dievčatko ju túžilo dostať na Vianoce. Prvýkrát sa objavila v&nbsp;marci 1959 na veľtrhu hračiek v&nbsp;New Yorku. Obchodníkov neoslovila, merala 28 centimetrov, mala črty dospelej ženy, čo ich odrádzalo, no Ruth nechcela vytvoriť batoľa, čo bol dovtedajší trend. Všimla si totiž, že jej dcéra ignoruje takéto bábiky a&nbsp;s&nbsp;kamarátkami napodobňujú svet dospelých. Tak vytvorila vlastnú verziu a&nbsp;dala jej meno po dcére. Prvá barbie sa predstavila v&nbsp;čierno-bielych plavkách, no v&nbsp;dvoch variantoch: ako brunetka i&nbsp;blondína.
Mala veľmi peknú, súmernú a&nbsp;ohybnú postavu a&nbsp;na trhu s&nbsp;hračkami nastal zlom – zrazu bol o&nbsp;ňu enormný záujem. Bábika zastupovala rôzne povolania: bola letuška, ošetrovateľka, pilotka, chirurgička, mala podobu britskej modelky Twiggy aj nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Dnes ju dostať vo verziách pre viac ako 200 povolaní. Podľa obdobia striedala šaty, účesy, doplnky, v&nbsp;roku 1961 sa po jej boku objavil priateľ. Ten dostal meno po synovi Hendlerovcov Kenovi. Za vyše 60 rokov existencie bábiky sa jej predala viac ako miliarda, dnes sa predáva každoročne vo vyše 150 krajinách takmer 58 miliónov bábik.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Miliónová Rubikova kocka</h3>
V&nbsp;80. rokoch 20.&nbsp;storočia zažila v&nbsp;mnohých krajinách úspech Rubikova kocka, pôvodne nazvaná Kúzelná kocka. Na trhu sa objavila v&nbsp;roku 1978 a&nbsp;jej tvorcom bol maďarský architekt Ernő Rubik. Prvý prototyp kocky, úplne bez farieb, mu ako pomôcka pomáhal už v&nbsp;roku 1974, aby jeho študenti na umeleckej vysokej škole lepšie pochopili trojrozmerný svet. Po troch rokoch sa hlavolam konečne dostal do výroby a&nbsp;bez akejkoľvek reklamy uchvátil celé Maďarsko.
Svetovú senzáciu kocka spôsobila po tom, ako sa jej výroby a&nbsp;distribúcie ujala jedna americká hračkárska firma, ktorú na ňu upozornili dvaja Rubikovi priatelia emigranti. Princíp kocky spočíva v&nbsp;čo najrýchlejšom poskladaní 54 farebných štvorčekov tak, aby vzniklo šesť rovnako farebných stien. Niekomu to môže trvať hodiny, ľudský rekord bol päť a&nbsp;pol sekundy, robotovi postavenému z&nbsp;lega a&nbsp;ovládanému smartfónom sa to podarilo za tri a&nbsp;štvrť sekundy. Aj takmer po 40 rokoch kocka patrí k&nbsp;najpopulárnejším hlavolamom, Ernőovi Rubikovi priniesla bohatstvo a&nbsp;slávu a&nbsp;ako jeden z&nbsp;prvých za vtedajšou železnou oponou mal na účte milióny dolárov.

K&nbsp;technickým úspechom v&nbsp;polovici 80. rokov a&nbsp;na začiatku 90.&nbsp;rokov patrila počítačová hra tetris. Vznikla v&nbsp;bývalom Sovietskom zväze na počítači, ktorý mal menšiu pamäť než dnešná kalkulačka. Jej autorom je počítačový inžinier Alexej Pažinov z&nbsp;moskovskej akadémie vied. Chcel zistiť výkonnosť jedného typu počítača a&nbsp;trochu sa pritom aj zabaviť. Tak si zvolil jednoduché puzzle a&nbsp;netušil, že vytvorí najúspešnejšiu počítačovú hru všetkých čias. Zakrátko si ju stiahlo takmer pol miliardy ľudí.
Táto logická hra pozostáva z&nbsp;geometrických tvarov padajúcich zhora na hracie pole. Hráč ich musí v&nbsp;krátkom časovom slede usporiadať tak, aby vyplnili všetky medzery. Názov tetris pochádza z&nbsp;gréckeho slova tetra (štyri) a&nbsp;tenis, čo bol Pažinovov obľúbený šport. Hru charakterizoval ako tvorivú bez strieľania a&nbsp;ničenia, rozvíjajúcu ducha, čo v&nbsp;ľuďoch vyvoláva dobrý pocit. Spočiatku sa rozšírila vo východnej Európe, na vrchol slávy sa dostala v&nbsp;roku 1988 po prechode na hraciu konzolu. Doteraz sa z&nbsp;nej predalo vyše 70 miliónov kusov.

Rubikova kocka, barbie, plyšový medvedík či tetris... Ako vznikli obľúbené hračky?

Výber pre vás

Rubikova kocka, barbie, plyšový medvedík či tetris... Ako vznikli obľúbené hračky?

Súvisiace články

Zvieratá pred súdom: Sviňu prepustili, slona obesili, medveď dostal doživotie...

Zázrak zvaný med: Tekutý elixír bol po stáročia liekom i zbraňou

Pokora i strach: Aké predstavy mali naši predkovia o dušiach mŕtvych?

Výber pre vás