Mária Mišovičová

<ul>
<li>posilňuje imunitný systém</li>
<li>pôsobí protizápalovo</li>
<li>pomáha pri liečbe vírusových ochorení</li>
<li>podporuje trávenie</li>
<li>pôsobí upokojujúco na nervovú sústavu</li>
<li>zmierňuje migrénu</li>
</ul>

Účinky medu:

Naši prapredkovia ho vyberali z&nbsp;hniezd divých včiel a&nbsp;bol súčasťou ich potravy, ešte skôr než sa naučili zasiať prvé obilie. Najstarším dôkazom o&nbsp;používaní medu je archeologický objav v&nbsp;meste Eilos v&nbsp;západnom Švédsku. Podľa vedcov tento nález pochádza spred deväťtisíc rokov a&nbsp;boli na ňom odtlačky zubov dieťaťa, ktoré si na ňom pochutnávalo. To, ako sa včelám odoberal, vidno na skalnej kresbe v&nbsp;Pavúčej jaskyni v&nbsp;Arane v&nbsp;španielskej Valencii, ktorá je podľa údajov archeológov z&nbsp;roku 1911 stará 15- až 20-tisíc rokov.

Prvé dôkazy o&nbsp;chove včiel pochádzajú z&nbsp;Egypta. Egyptskí včelári ich chovali v&nbsp;hlinených úľoch vajcovitého tvaru. Ukladali ich v&nbsp;radoch na seba. Vonkajšie boli prázdne a&nbsp;tvorili izolačnú vrstvu proti teplu. Takéto včelnice neraz obsahovali až päťsto úľov. Najviac sa včelárstvom zaoberali v&nbsp;Dolnom Egypte. Aby si včelári predĺžili sezónu zberu medu, v&nbsp;októbri presťahovali úle po Níle na sever. Vo februári sa potom vybrali do oblasti dnešnej Káhiry, kde ho predávali. Veľké množstvo medu spotrebovali pri bohoslužbách i&nbsp;egyptskí kňazi. Bol aj súčasťou pohrebného kultu, používali ho na balzamovanie mŕtvych alebo ho vkladali zosnulým faraónom do hrobu. V&nbsp;pyramídach archeológovia našli skryštalizovaný med starý tritisíc rokov, ktorý bol stále jedlý.

V&nbsp;starovekom Egypte bol med vzácny a&nbsp;nezvyčajne drahý a&nbsp;určený len privilegovaným vrstvám. Med nebol len súčasťou jedál a&nbsp;nápojov. Včelie produkty sa používali na rôzne účely. Veľkú úlohu zohrávali v&nbsp;medicíne. Asi pred 3&nbsp;500 rokmi učenci napísali knihu o&nbsp;príprave liekov na všetky časti ľudského tela. Med ako liek uvádzajú v&nbsp;mnohých receptoch. Kráľovná Kleopatra si z&nbsp;neho dávala robiť pleťovú masku, aby si čo najdlhšie uchovala krásu. Bol to aj symbol plodnosti a&nbsp;obľúbený svadobný dar. Egypťania dokonca verili, že pôsobí ako afrodiziakum. Podľa starej legendy boli presvedčení, že včely sú živé slzy boha slnka Ra a&nbsp;spájajú kráľovský príbytok s&nbsp;príbytkom boha.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

V&nbsp;starovekom Grécku bol med podľa mytológie pokrmom bohov. Samotného Dia, najvyššieho zo starogréckych bohov, vraj jeho sestry nymfy ako dieťa odchovali na mede a&nbsp;mlieku. Neskôr ho podľa legendy použil proti svojmu otcovi Kronovi. Kronos sa obával, že niektoré z&nbsp;jeho šiestich detí ho zbaví vlády, tak ako to on spravil svojmu otcovi. Preto päť z&nbsp;nich hneď po narodení zhltol, šieste, Dia, matka Reia ukryla a&nbsp;Kronovi dala prehltnúť kameň zabalený do tenkej bielej látky. Keď Zeus dospel, podal otcovi med z&nbsp;rododendronu, ktorý vyvoláva vracanie. Kronos vyvrátil všetkých päť potomkov a&nbsp;tí sa potom pod Diovým vedením pustili do boja proti otcovi. Porazili ho a&nbsp;Zeus sa stal pánom sveta. Toľko báj.

No med z&nbsp;rododendronu pontského skutočne existoval, bol toxický a&nbsp;v&nbsp;dejinách zohral svoju úlohu. Najvýznamnejší grécky lekár Hippokratés, najväčší reformátor starovekej medicíny, med veľmi obľuboval, jedol ho denne a&nbsp;ako liek ho používal pri mnohých ochoreniach. Jeden z&nbsp;mýtov hovorí, že po uložení jeho ostatkov do zeme sa na hrobe usadil roj včiel, ktorý produkoval zvláštny med na liečenie detských chorôb. Slávny grécky filozof a&nbsp;učenec Aristoteles rozoberal vo svojich spisoch prácu včiel a&nbsp;význam medu. Med jedol i&nbsp;boh vína Dionýzos či boh obchodu Hermes, o&nbsp;jeho blahodarných účinkoch písal vo svojom epose Ilias a&nbsp;Odysea básnik Homér. A&nbsp;Gréci, podobne ako Egypťania, kvôli uchovaniu mŕtvych tiel do pohrebu využívali na balzamovanie med. Keď macedónsky kráľ Alexander Veľký zomrel v&nbsp;Babylone, ďaleko od domova, uložili ho do zlatej truhly plnej medu a&nbsp;tak sa vydal na svoju poslednú zemskú púť do rodnej vlasti.

Aj rímskych učencov fascinoval svet včiel a&nbsp;ich produkty. Vo svojich dielach písal o&nbsp;chove včiel Vergílius, med a&nbsp;jeho účinky na ľudí ospevoval Ovídius. Rímski rybári poznali aj praktické využitie medu: čerstvo ulovené ryby nakladali do suda s&nbsp;medom, aby sa pri prevoze, napríklad na trh, nepokazili. Starí Rimania už v&nbsp;roku 2000 pred naším letopočtom mali úle, ktoré mohli podľa veľkosti včelích rodín zmenšovať alebo zväčšovať. Rovnako ako Egypťania, aj Rimania prevážali na lodiach včelstvá do krajov s&nbsp;kvetenou bohatou na nektár, keď sa v&nbsp;niektorom kraji vyskytli menšie znášky.<br>Med hral významnú úlohu v&nbsp;živote mnohých národov. Vikingovia ho používali na fyzické posilnenie počas bojových výprav. Zručnými včelármi boli Mayovia a&nbsp;mali i&nbsp;vlastných včelích bohov. Dvakrát do roka im usporadúvali oslavy: po prvý raz v&nbsp;októbri, keď sa modlili za vysoké výnosy medu. Ceremóniu ukončili nekontrolovaným pitím medoviny. Druhý sviatok sa konal v&nbsp;decembri, vtedy si udobrovali bohov a&nbsp;prosili o&nbsp;bohaté zakvitnutie lúk, čo by znamenalo dostatok pastvy pre včely.

V islamských krajinách sa med spomínal aj v Koráne. Jedna z jeho kapitol je venovaná včelám. Pri opise raja čakajú veriacich moslimov rieky medu. Aj budhisti verili, že po smrti nájdu v nebi medové rieky, zlaté stromy, spev a večnú hudbu. Hinduistom v Rgvéde, zbierke náboženských hymnov, predstavovali bájny druhý svet s kozmickými riekami plnými medu a mlieka. V ajurvéde, klasickom indickom lekárstve, sa zasa uvádzalo, že pomocou diéty pozostávajúcej z medu a mlieka si môže človek predĺžiť vek na päťsto a viac rokov. Opisoval sa v nej aj liek, ktorý údajne zachovával mladosť a ktorého hlavnou zložkou bol med. Z dávnoveku sa našli i čínske zápisky, podľa ktorých sa v tejto krajine používal med a vosk na liečebné účely. Včely chovali aj naši slovanskí predkovia. Na poliach siali najmä proso. V mažiari ho rozdrvili na múku, pridali do nej mlieko a takúto kašu si osladili medom. Vyrábali z neho i medovinu, ktorou sa hojne občerstvovali. V novovekej histórii sa traduje, že aj Edmund Hillary mal pri výstupe na Mount Everest v batohu značné zásoby medu.

Včely a&nbsp;ich produkty sa tešili aj priazni kresťanov. Chovali ich najmä v&nbsp;kláštoroch pre vosk, ktorý mnísi potrebovali vo veľkých množstvách na výrobu sviec. V&nbsp;stredoveku sa sviečky okrem chrámov používali len v&nbsp;bohatých rodinách, boli viac-menej luxusom. O&nbsp;tom, aké významné postavenie mali včely v&nbsp;tomto období, svedčí i&nbsp;to, že krádež úľa sa trestala smrťou. Kresťanským patrónom včelárov bol milánsky biskup Ambróz, neskôr vyhlásený za svätého. Podľa legendy ho matka dala spať do kolísky v&nbsp;záhrade. Susedovi včelárovi uletel roj a&nbsp;náhodou sa usadil na kolíske i&nbsp;na spiacom bábätku. Niekoľko včiel mu vraj vložilo do úst kvapky medu a&nbsp;potom všetky odleteli bez toho, že by ho niektorá poštípala. Ovplyvnený touto príhodou sa v&nbsp;dospelosti stal patrónom včelárov. Jeho podobizeň je takmer vždy zobrazená s&nbsp;úľom a&nbsp;svoje životné krédo si zostavil podľa vlastností včiel: pracovitosť, svedomitosť a&nbsp;súdržnosť.

Najviac propagátorov chovu včiel bolo medzi kňazmi a&nbsp;mníchmi. Za zakladateľa európskeho včelárstva sa považuje poľský kňaz Jan Dzierzon, ktorý patril medzi najväčších svetových včelárov druhej polovice 19. storočia. Propagoval a&nbsp;zavádzal do chovu všetko nové, čo sa v&nbsp;tejto oblasti objavilo. Rovnakým novátorom u&nbsp;nás bol kňaz a&nbsp;spisovateľ Juraj Fándly. Mal záľubu vo včelárení a&nbsp;svoje poznanie zachytil v&nbsp;knihe O&nbsp;úhoroch ai včelách rozmlúváňí mezi úradskíma a&nbsp;richtárom. Vlastnými vedomosťami chcel pomôcť pospolitému ľudu a&nbsp;zároveň ho vzdelávať. Čo je však pri týchto pracovitých tvoroch zaujímavé a&nbsp;čo dlho nedalo vedcom spávať, je reprodukcia včiel. Videli, že majú potomstvo, no boli presvedčení, že napriek tomu si zachovávajú panenstvo. Do rozmnožovania včiel vniesol svetlo až spomínaný poľský kňaz Jan Dzierzon. Vo svojich článkoch opísal dôležitú úlohu včelej kráľovnej pri reprodukcii i&nbsp;proces párenia, čím poodhalil dovtedy tabuizovanú tému.

Včela ako symbol odvahy a&nbsp;statočnosti sa používala aj v&nbsp;bojoch. Rímski vojaci mali na štítoch zobrazenú útočiacu včelu, ktorá im mala dodávať odvahu. Niekedy sa roje používali ako bodavé strely, inokedy bol pascou med. Stalo sa to i&nbsp;v&nbsp;1. storočí pred naším letopočtom rímskej armáde pod vedením generála Pompea Veľkého. Asi tisíc vojakov sa chystalo zaútočiť na mesto Heptakometes v&nbsp;Malej Ázii. Jeho obyvatelia však v&nbsp;úzkom priesmyku ukryli rododendronový med a&nbsp;vojaci, zvyknutí lúpiť a&nbsp;rabovať, si ho hneď prisvojili. Pustili sa doň, netrvalo dlho a&nbsp;takmer všetci do jedného mali tráviace problémy, ktoré im zabránili v&nbsp;útočnom postupe. Obrancovia mesta to využili, napadli Rimanov a&nbsp;porazili ich. Tento toxický med ako zbraň použila aj ruská kňažná Oľga v&nbsp;1.&nbsp;storočí nášho letopočtu. Aby pomstila smrť manžela Olega a&nbsp;syna Igora, ponúkla smútiacim medovinu z&nbsp;rododendronového medu. Počkala, kým ich nápoj omámi, a&nbsp;potom asi päťtisíc hostí, ktorí boli za smrť jej blízkych zodpovední, so svojimi prívržencami pobila.

Anglický kráľ Richard I. katapultom vrhal roje včiel do Saracénov počas tretej križiackej výpravy. V&nbsp;americkej občianskej vojne v&nbsp;19.&nbsp;storočí Južania používali proti Severanom úle, ktoré rozostavili na poliach a&nbsp;delostrelci zo zálohy ich rozstreľovali. Neraz sa im pomocou rozzúrených včiel podarilo postup protivníka zastaviť. V&nbsp;prvej svetovej vojne vrhali úle ako zbraň do nepriateľa obe strany konfliktu. Včely sa nevyužívali len v&nbsp;bojoch, ale aj na osobnú ochranu. Rímsky básnik Vergílius si pred vojakmi zachránil cennosti tak, že ich ukryl do úľa. Nikto z&nbsp;vojakov nenabral odvahu priblížiť sa k&nbsp;včelám. Ani súčasnosť na tento medonosný hmyz nezabúda. Vo vojenskom priemysle včely využívajú ako detekciu na letiskách alebo na hľadanie nevybuchnutých mín. V&nbsp;roku 1984 boli súčasťou posádky kozmickej lode včely, ktoré v&nbsp;bezváhovom stave vystavali plást.

Zázrak zvaný med: Tekutý elixír bol po stáročia liekom i zbraňou

Mária Mišovičová

Plus TV

Režisér Zdeněk Troška si zaspomínal na Helenu Růžičkovú.

Miro Jaroš bude pokračovať v tom, čo jeho mama začala.

Eva pomáha jednorodičom: Niekedy majú iba 5 eur na deň a stoja pred prázdnou chladničkou

Výber pre vás

Zázrak zvaný med: Tekutý elixír bol po stáročia liekom i zbraňou

Mária Mišovičová

Súvisiace články

VINNETOU a OLD SHATTERHAND boli pokrvní bratia. Aký vzťah mali ich hereckí predstavitelia?

Miloval najväčšiu francúzsku šansoniérku všetkých dôb: Manžel ÉDITH PIAF nikdy nič neľutoval

Exotická tanečnica, dvanásťnásobná matka a špiónka: JOSEPHINE BAKEROVÁ ovplyvnila svet žien

Plus TV

Režisér Zdeněk Troška si zaspomínal na Helenu Růžičkovú.

Miro Jaroš bude pokračovať v tom, čo jeho mama začala.

Eva pomáha jednorodičom: Niekedy majú iba 5 eur na deň a stoja pred prázdnou chladničkou

Výber pre vás