Niektoré z tradícií, ktoré sa aj dnes spájajú s dušičkovým obdobím, majú svoje korene v predkresťanskom období. Pred príchodom kresťanstva mali takmer všetky národy rituály, ktorými oslavovali mŕtvych a snažili sa nakloniť si ich priazeň. Najmä v období jarnej a jesennej rovnodennosti. V tom čase živí očakávali od zosnulých pomoc, napríklad pri zabezpečovaní úrody. Rastliny a stromy ľudia považovali za prostredníkov medzi týmito dvomi svetmi. Preto pri hroboch sadili stromy, dávali na hroby vetvičky alebo do nich zapichovali tenké konáriky.

Možno by nás dnes poriadne prekvapili aj ďalšie podoby uctievania mŕtvych z pohanského obdobia. U viacerých národov rituály nemali príliš smútočný charakter. Príbuzní či priatelia nebožtíka jeho smrť oslavovali podobne ako život. Pri hrobe hodovali, popíjali, dokonca tancovali. Spomínali veselé príhody z jeho života, útržky vzájomných stretnutí, ktoré na nich zapôsobili. Zosnulému ďakovali za pomoc a dobré skutky, ak niektorý z pozostalých cítil, že mŕtvemu ukrivdil, poprosil ho o odpustenie. Aby ho ochránili od zlých duchov, zinscenovali s nimi pri hrobe symbolickú bitku s maskami na tvárach. Tradície starostlivosti o mŕtvych sa v slovanských a indoeurópskych národoch zakorenili tak pevne, že prešli aj do kresťanských obradov. Kresťanstvo dalo kultu mŕtvych predkov nový rozmer.

Sviatok všetkých svätých

Tento sviatok má kresťanský základ a prvé zmienky o ňom sa spomínajú v 4. storočí. Vo svojich poznámkach ho zachytil svätý Efrém Sýrsky, teológ, básnik a učiteľ cirkvi. Zápisky o jeho slávení našli odborníci aj v úvahách svätého Jána Zlatoústeho, cirkevného otca. Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát oficiálne slávil 13. mája 609 počas pontifikátu pápeža Bonifáca IV. Bol zasvätený Panne Márii a svätým mučeníkom, ktorí sa nespomínali v kalendári, ako aj prvým kresťanom pochovaným v rímskych katakombách. Zahŕňal všetkých, ktorí pre vieru trpeli alebo obetovali život.

Neskôr pápež Gregor III. zmenil dátum venovaný sláveniu všetkých svätých na 1. november. V tento deň v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne na znak úcty svätým zosnulým posvätil kaplnku. Ďalší pápež Gregor IV. sviatok definitívne presunul na tento dátum a rozšíril ho na celú cirkev. Zaujímavé boli niektoré zo slovenských zvykov, ktoré sa v tento deň dodržiavali. V mnohých mestách či obciach sa napríklad pieklo pečivo v tvare hnátov, ktoré sa prekladali krížom cez seba. Volali ich kosti svätých. V predvečer tohto významného dňa sa začínali prípravy na ďalšie slávenie – nasledujúci 2. november patril spomienke na zosnulých, Dušičkám.

Článok pokračuje na následujúcej strane.