Vladimír Kampf

O&nbsp;prales sa stačí starať tak, že sa doň netreba starať. Stačí sa pozerať. Nejdem brojiť proti lesníkom. Veľmi dobre chápem, že drevo je pre človeka v&nbsp;mnohom nenahraditeľný materiál. Okrem toho by popri mnohých ďalších možnostiach využitia mohlo drevo ekologicky nahradiť plasty, ktoré sú prírode oveľa vzdialenejšie. Drevená skrinka mi je bližšia než plastová debnička. Peter Wohlleben ma presvedčil, že s&nbsp;drevom je to podobné ako so zvieratami. Niektoré chováme na jatky a&nbsp;iným sa snažíme zabezpečiť čo najprírodnejšie životné podmienky v&nbsp;divočine. Hospodársky les je v&nbsp;tomto prípade bitúnok a&nbsp;prales divočina. Na Slovensku máme zatiaľ identifikovaných viac než 120&nbsp;rôznych pralesných území s&nbsp;výmerou nad 20&nbsp;hektárov.



      <div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="7b260198-fe9e-456e-8fd9-ff3cc418a58e">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Drevenice s príbehmi: Akoby ľudia odtiaľto iba na chvíľu odbehli</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>

Potešil som sa, keď som spolu s odborníkmi zo Štátnej ochrany prírody SR a Národného parku Veľká Fatra mal možnosť navštíviť pralesy v okolí Smrekovice nad Ružomberkom. <em>„Turistický chodník stredom pralesa Jánošíkova kolkáreň vedie už veľmi dlho. Vľavo aj vpravo sú porasty, ktoré zostali bez ľudského zásahu alebo do ktorých človek zasiahol len minimálne,“</em> vysvetľuje mi na úvod Mária Apfelová, zoologička Správy Národného parku Veľká Fatra. Neďaleko Jánošíkovej kolkárne je pralesný zvyšok Malá Smrekovica. Je ťažšie dostupný v&nbsp;strmých svahoch a&nbsp;vedie ním len poľovnícky chodník. <em>„O&nbsp;niekoľko kilometrov ďalej máme nedávno vyhlásený prales a&nbsp;rezerváciu Smrekovica, ktorá má podobný charakter ako Jánošíkova kolkáreň. Obe územia sú domovom hlucháňov.“</em>

Cestou pred nami vyletelo niekoľko sliepok hlucháňa. <em>„Na to, aby hlucháne niekde prežívali a&nbsp;prosperovali, potrebujú vhodné podmienky. Základom sú dostatočne veľké nevyťažené lesy s&nbsp;čučoriedkami. V&nbsp;Národnom parku Veľká Fatra je najživotaschopnejšia populácia práve tu. Hlucháne u&nbsp;nás zostali po poslednej ľadovej dobe a&nbsp;majú veľmi špecifické nároky, aby mohli žiť a&nbsp;vychovávať mláďatá. Dôležité sú pre ne dostatočne veľké lesy, v&nbsp;ktorých nachádzajú ochranu pred nebezpečenstvom, útočisko pred zimou, potravu a&nbsp;úkryty, les v&nbsp;rôznych jeho štádiách vývoja s&nbsp;odumretým drevom. O&nbsp;hlucháňoch hovoríme, že sú dáždnikovým druhom. To znamená, že ak im biotop ponúka vhodné miesto na život, je natoľko kvalitný, že uspokojí nároky všetkých ostatných citlivých druhov, ktoré obývajú podobné prostredie. Ak ochránime hlucháne, zvezie sa s&nbsp;nimi množstvo ďalších živočíchov.“</em>

Medzi druhmi pod dáždnikom sú aj veľké šelmy: rysy, vlky, medvede. „<em>Patrí sem aj početná skupina sov od nášho najmenšieho kuvička vrabčieho až po veľké sovy dlhochvosté, ďatle, spevavce, hmyz viazaný na rozkladajúce sa drevo a množstvo ďalších druhov či skupín organizmov,“</em> vysvetľuje zoologička. V&nbsp;pralese rastie množstvo rôznych druhov rastlín na malom priestore. <em>„Podstatná je aj široká škála húb a&nbsp;baktérií, ktoré zabezpečujú komunikáciu medzi rastlinami, rozkladajú odumreté telá stromov a&nbsp;v&nbsp;ekosystéme majú množstvo ďalších funkcií.“</em>

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Prales je ideálne prispôsobený miestu, na ktorom rastie. Ovplyvňuje ho klíma, geologické podložie, pôda, množstvo zrážok, nadmorská výška a ďalšie prírodné podmienky. Vyvíja sa vlastným tempom, bez zásahov človeka. Finálne štádiá lesa striedajú menšie plochy bez lesa, pionierske dreviny ako jarabina či breza, rýchlo obsadzujúce miesta po odumretých stromoch, a ostatné prechodné štádiá lesa vrátane mladín. V&nbsp;nemeckom Národnom parku Bavorský les sa už pol storočia snažia dať lesu čo najväčšiu slobodu. <em>„Naše pralesy už pralesmi sú alebo majú takú porastovú štruktúru, v&nbsp;ktorej autoregulačné procesy fungujú a&nbsp;smerujú k&nbsp;pralesom. Keby sme teraz vyhlásili nejaký hospodársky les s&nbsp;pôvodnými drevinami za prísne chránené územie, časom by z&nbsp;neho bol prales. Keby sme takto nechali bez zasahovania nepôvodnú smrekovú monokultúru, o&nbsp;stovky rokov by sme tam možno žiadne smreky nenašli a&nbsp;bola by tam pestrá zmes drevín, ktoré na danom stanovišti majú prirodzene rásť. Na našom území je to väčšinou buk, jedľa, javor a&nbsp;ďalšie dreviny,“</em> vysvetľuje pracovník Štátnej ochrany prírody SR Henrich Mičko z&nbsp;oddelenia ochrany lesných ekosystémov.

Ani pohroma v Tatrách, keď vietor zničil hlavne smrekové lesy s nevhodnou porastovou štruktúrou a oslabené drevokaznými hubami, nebola pre prírodu definitívna katastrofa. Skôr naopak, začal sa proces ozdravovania. Tragédia to bola v očiach ľudí. Keby sme nezasahovali, postupne by sa uplatnila zmes pôvodných drevín. Keď dáme lesu pokoj, je len otázka času, kedy sa dostane do rovnováhy s&nbsp;prostredím. „<em>V&nbsp;našich pralesoch zaberajú rôzne vývojové štádiá lesa zvyčajne menšie plochy, ktoré sa postupom času striedajú. Je to ich prirodzený vývojový cyklus. Zdravý prales sa teda sám obnovuje na týchto menších plôškach. Niektoré stromy dožívajú alebo ich vyvráti vietor. Pod nimi sa zmladzuje nová generácia. Les tak dokáže pretrvávať večne, ak sa radikálne nezmenia podmienky pro­stredia,</em>“ dodáva Henrich Mičko.

Rozumne a opatrne hospodáriť je v pralese nežiaduce a nemysliteľné, to by sme ho už nemohli nazývať pralesom.<em> „Lesy chránime preto, aby sme ich zachovali nielen pre ľudí, ale hlavne pre ne samotné, aby sme im nechali priestor na slobodný život. Prales je vhodné miesto na vedeckú činnosť, aby sme výsledky výskumov zohľadňovali a využívali aj v obhospodarovaných lesoch.“</em> Prirodzený les rastie pomaly. V&nbsp;hospodárskom lese jeho rast urýchľujeme, stromy rastú husto vedľa seba, súperia o&nbsp;svetlo, rastú nahor veľmi rýchlo. Rubný vek stromov v&nbsp;hospodárskych lesoch je často už len sto rokov.

V&nbsp;tomto veku sa v&nbsp;porovnaní s&nbsp;človekom stromy akoby len pred chvíľou dožili dospelosti. <em>„Stromy v&nbsp;hospodárskom lese sú pestované nahusto, aby kmene ostali hladké, bez konárov kvôli kvalitnejšiemu drevu bez hrčí. Preštíhlené kmene s&nbsp;korunou len v&nbsp;hornej časti sú však nestabilné a&nbsp;ľahko podliehajú poškodeniu vetrom, snehom, drevokazným hmyzom a&nbsp;drevokaznými hubami. Aby sme mali dosť poznatkov a&nbsp;zachovali druhové a&nbsp;genetické bohatstvo, ktoré dokážeme využiť aj pri hospodárení, mali by sme mať na Slovensku väčšiu výmeru pralesov než v&nbsp;súčasnosti. V&nbsp;pralese určuje príroda, kto prežije.“</em>

Stromy sa dokážu vzhľadom a geneticky prispôsobovať podmienkam prostredia. Pri zemi je konkurencia vždy najväčšia. Každá rastlina sa snaží dostať čo najrýchlejšie čo najvyššie v súperení o svetlo. Veľa rastlín sa zachytáva na rozkladajúcich sa kmeňoch, aby ich štartová poloha bola čo najvýhodnejšia. Materský strom pomáha detičkám pod sebou. V&nbsp;horúčavách im tieni, zvyšuje vzdušnú vlhkosť a&nbsp;počas nedostatku sa koreňovým systémom za pomoci húb dokážu vzájomne podporiť a&nbsp;zásobovať živinami či vodou, alebo aj rôznymi informáciami dôležitými pre les. To v&nbsp;hospodárskom lese neexistuje alebo existuje len čiastočne. Tam medzi sebou stromy ťažšie komunikujú pomocou akejsi podzemnej siete, ktorú im zabezpečujú hubové vlákna a&nbsp;korienky, pretože sadenice majú kratšie korene. Sú to samostatné jedince v&nbsp;rovnakom veku bez rodičov. O&nbsp;niečo lepšie sú na tom hospodárske porasty s&nbsp;prirodzenou obnovou a&nbsp;výberkové lesy, kde časť dospelých stromov ostáva a&nbsp;poskytuje ochranu mladým stromčekom. Aj toto nás učia pralesy.

Prečo sa lesníci a&nbsp;ochranári nechápu? Mária Apfelová hovorí, že sú za tým dve často až protichodné zákonné normy.<em> „Tie lesnícke sú zamerané na maximalizáciu vyťaženej drevnej hmoty, jej dobrú technickú kvalitu a&nbsp;zisk z&nbsp;nej. Ochrana prírody má za cieľ ochranu kriticky ohrozených druhov a&nbsp;ich biotopov, ochranu biodiverzity a&nbsp;rôznych prírodných ekosystémov. Jednoducho nie je možné, aby na jednom území v&nbsp;rovnakom čase platili dva také rozdielne prístupy. Nie je udržateľné, aby na jednom území boli dvaja správcovia. Jeden, ktorý má za úlohu maximalizovať zisk, a&nbsp;druhý, ktorý má za prioritu ochranu prírody. Už máme jedno rozhodnutie súdu, ktorý rozhodol, že v&nbsp;chránených územiach a&nbsp;národných parkoch je ochrana prírody nadradená nad inými činnosťami. Mnohé z&nbsp;dnes chránených území však v&nbsp;minulosti začali chrániť samotní lesníci, ktorí si uvedomili ich jedinečnosť a&nbsp;význam. Je nutné urobiť aj ďalšie legislatívne kroky na to, aby sme mali ako spoločnosť jasno vo využívaní území udržateľným spôsobom a&nbsp;aby sme zároveň vyčlenili priestor, ktorý ochránime pred sebou. Preto je dôležitá reforma ochrany prírody a&nbsp;získanie správy územia národných parkov, kde by mala byť rozhodujúca reálna ochrana prírody, nielen tá papierová.“</em>

Biologicky hodnotný strom zväčša nie je vhodný na iné vy­užitie ako na palivové drevo alebo výrobu vlákniny. „<em>V spoločnosti existuje aj obava z požiarov v chránených územiach, ale keď sa pozriete do štatistík, väčšinu spôsobuje činnosť človeka – spaľovanie haluziny alebo keď nezodpovední turisti nevhodne zaobchádzajú s ohňom. Z prírodných príčin v našich lesoch horí málo. Zvyčajne je to po zásahu bleskom.“</em> Prales ako vrcholové štádium vývoja lesného ekosystému je pre všetky svoje biologické zložky, ako aj celkovo pre krajinu a&nbsp;krajinný ráz nenahraditeľná, najdôležitejšia a&nbsp;najcennejšia vegetačná formácia v&nbsp;zložitom prepojení s&nbsp;okolitým prostredím, ako aj so samotnými ľuďmi.

Príroda určí, kto prežije: V slovenských lesoch súperia lesnícke a ochranárske zákony

Výber pre vás

Príroda určí, kto prežije: V slovenských lesoch súperia lesnícke a ochranárske zákony

Súvisiace články

Prehovorila o znásilnení: JASMÍNA HOUDEK brala po traume drogy, dnes učí ženy brániť sa

Exotika na skok: Na rakúskom brehu rieky Moravy sa budete cítiť ako v inom svete

Najromantickejší fejk: So samotným príbehom Romeo a Júlia neprišiel ako prvý Shakespeare

Výber pre vás