Asi tu nežila, asi sa to tu ani nestalo, napriek tomu do dvora domu Kapuletovcov, Júliiných rodičov, prúdia davy. Keď sa pocestný dočká v rade, vo dvore môže siahnuť na prsia Júliinej sochy a zaradiť sa do ďalšieho radu do domu. Cestou treba, samozrejme, zaplatiť. Potom sa dá užiť si chvíľočku na vymyslenom Júliinom balkóne. Nejaké dlhšie užívanie si pohľadu zhora personál netoleruje. Porozhliadnuť sa, zasniť a po polminúte odchod. Vnútri už čakajú ďalší. Kto raz z balkóna odíde, vrátiť sa nemôže. Jedine, že by zasa zaplatil vstupné. Vedie z neho jednosmerná cesta. Mimochodom, v čase, keď sme boli súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie, bola Verona päť desaťročí aj naša. Vtedy boli naše aj Benátky. Súčasťou Talianska je Verona od roku 1866.

Novonájdený príbeh

William Shakespeare urobil z Romea a Júlie divadelnú veršovanú tragédiu s piatimi dejstvami, v ktorej sa rýmy striedajú. Jeden má svojho nasledovníka až po druhom. Hovorí sa tomu rýmovanie ABAB. Rodiny dvoch zaľúbených ľudkov brojili proti sebe, nikto už ani nevedel, kedy sa ich nenávisť začala. Mladí zaľúbenci sa rozhodli zobrať sa. Museli pri tom prekonávať veľa prekážok, čo dodalo deju dynamiku. Postavy pretkané citmi. Rozum často akoby bol kdesi mimo. Tragédia vyvrcholila, keď si hrdinovia siahli na život. Fakt, skvelý divadelný kus, lenže… Nielenže balkón je vymyslený, ale ani so samotným príbehom neprišiel ako prvý Shakespeare. Romeo a Júlia sa stali najromantickejším klenotom svetového písomníctva.

Tragédia sa údajne odohrala pred siedmimi storočiami. Ale prvý raz ju pravdepodobne preslávil taliansky spisovateľ a historik Luigi Da Porto v renesančnej poviedke Novonájdený príbeh dvoch vznešených milencov. Nazval ich Romeo a Júlia. Poviedka vyšla až po jeho smrti v roku 1529. Novonájdený v názve znamená, že ho musel niekde nájsť… Je možné, že príbeh, ktorý spísal, sa naozaj odohral v jeho rodnej Vicenze, necelých 60 kilometrov západne od Verony, alebo sa nechal inšpirovať rozprávkou od Masuccia Salernitana s názvom Mariotto e Ganozza. A možno je v tom skrytý aj Portov príbeh nešťastnej lásky k mladučkej dievčinke a neprajnosti rodičov. Presne to už dnes nevie nikto.

Aby to bolo ešte komplikovanejšie, všetky tieto diela možno čerpali z príbehu o Pýramovi a Thisbé, ďalšej dvojice nešťastných milencov z Ovídiových Metamorfóz. Pýramos a Thisbé žili vedľa seba už v starovekom Babylone. Ich rodičia im zakázali stretávať sa pre rodinné zvady. Podarilo sa im komunikovať cez štrbiny v stene medzi rodinnými statkami. Aj ďalšie pokračovanie príbehu má veľa spoločného s príbehom z Verony.

Pokračovanie na ďalšej strane...