Arabské pomenovanie Al-Andalus pôvodne používali moslimovia (Mauri) ako označenie celého Pyrenejského polostrova. Pravdepodobný preklad tohto slova je „Krajina Vandalov“. V&nbsp;11.&nbsp;storočí, keď kresťania začali dobýjať polostrov späť, sa menom Andalúzia označovala iba oblasť pod maurskou nadvládou, a&nbsp;tak sa toto označenie natrvalo zaužívalo aj pre dnešný región. Mauri dobyli Pyrenejský polostrov v&nbsp;roku 711. Andalúzske územie sa tak stalo hlavným politickým centrom rôznych moslimských štátov. V&nbsp;roku 929 sa polostrov stal súčasťou nezávislého umajjovského kalifátu Córdoba. Po rozpade tohto španielskeho moslimského štátu na začiatku 11.&nbsp;storočia sa Andalúzia rozdelila na niekoľko malých taifských kráľovstiev, z&nbsp;ktorých najväčšími boli Malaga, Sevilla a&nbsp;Córdoba.

Tieto kniežatstvá, ktoré medzi sebou neustále bojovali, sa v&nbsp;11.&nbsp;storočí opäť stali cieľom maurskej invázie zo severnej Afriky. Berberská dynastia Almohádovcov stratila moc v&nbsp;južnom Španielsku až po porážke kresťanskými vojskami v&nbsp;bitke pri Las Navas de Tolosa v&nbsp;roku 1212. Drobné moslimské štáty, ktoré sa po porážke utvorili, už nedokázali vyvinúť jednotný odpor proti kresťanskému znovudobytiu. Do roku 1251 Ferdinand&nbsp;III. Kastílsky dobyl takmer celú Andalúziu okrem maurského kráľovstva Granada. Toho sa v&nbsp;roku 1492 zmocnili katolícki monarchovia Ferdinand&nbsp;II. a&nbsp;Izabela&nbsp;I., a&nbsp;tak sa celá Andalúzia začlenila do kresťanského kráľovstva zvaného Kastília.

Andalúzia (španielsky Andalucía) je autonómne spoločenstvo a historický región Španielska, ktorý zahŕňa osem provincií (Huelva, Cádiz, Sevilla, Málaga, Granada, Córdoba, Jaén, Almería). Je najjužnejším regiónom, ktorého hranice zo severovýchodu obmýva Stredozemné more a juhozápad kopíruje pobrežie Atlantického oceána. Andalúzia má najrozmanitejšiu vegetáciu a topografiu v celom Španielsku. Je to územie plné kontrastov od vysokých alpských oblastí s borovicovými lesmi, cez suché a neúrodné púšte až po úrodnú pôdu, na ktorej sa pestujú tropické plodiny. S Andalúziou sa spájajú chute lahodného vína, kvalitného brandy, ktorého domovinou je oblasť Jerez a panenského olivového oleja. 

Andalúzia

Andalúzia v&nbsp;časoch maurskej nadvlády výrazne prosperovala – ekonomicky i&nbsp;kultúrne. Poľnohospodárstvo, baníctvo a&nbsp;priemysel prekvitali a&nbsp;región mal významné obchodné styky so severnou Afrikou. Niektoré z&nbsp;plodín pestovaných v&nbsp;modernej Andalúzii (napríklad mandle a&nbsp;marhule) priviezli Arabi. Aj veľká časť zavlažovacieho systému pochádza z&nbsp;maurského obdobia. V&nbsp;oblasti kultúry vznikla nezameniteľná zmes prvkov španielskych kresťanov, berberských a&nbsp;arabských moslimov a&nbsp;židov. Významné mestá ako Granada, Córdoba či Sevilla sa stali vychýrenými centrami maurskej architektúry, vedy a&nbsp;vzdelávania. V&nbsp;tomto období vybudovali palác Alhambra v&nbsp;Granade, ktorý je perlou celej Andalúzie.

Do Granady vyrážame z madridského letiska na požičanom aute. Čaká nás 430 kilometrov po diaľnici pomerne vysušenou krajinou. Na jednom úseku cesty pozorujeme v pozadí obrovské kúdele dymu, nad ktorými prelietajú vrtuľníky a snažia sa uhasiť rozmáhajúci sa požiar. Do Granady prichádzame v podvečerných hodinách a ihneď vyrážame do centra mesta. Obzeráme si obchodíky plné farieb v starobylej maurskej štvrti Albaicín na severovýchode mesta.

Je to najstaršia časť Granady s úzkymi dláždenými chodníkmi a domami v maurskom štýle. Albaicín na juhu ohraničuje rieka Darro. Kráčame spleťou uličiek a schodísk čoraz vyššie, až sa nám na druhej strane rieky začína otvárať prekrásny panoramatický výhľad na kopec, na ktorom sa pýši Alhambra. V tichosti obdivujeme slávny palácový komplex a v predstavách sa prenášame do čias dávno minulých. V roku 1994 UNESCO vyhlásilo Albaicín za svetové dedičstvo ako rozšírenie monumentálneho komplexu Alhambra a Generalife.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Granada je hlavné mesto rovnomennej provincie a&nbsp;v&nbsp;preklade znamená „Granátové jablko“. To je znázornené aj v&nbsp;erbe mesta. Názov mesta môže byť odvodený aj od maurského slova, ktoré ho označuje ako „Kopec cudzincov“. Leží na brehoch rieky Genil na severozápadných svahoch pohoria Sierra Nevada. Granada patrí k&nbsp;lokalitám, ktoré priťahujú nespočetné množstvo turistov, a&nbsp;to vďaka pozoruhodným architektonickým a&nbsp;kultúrnym pamiatkam. Je plná renesančných, barokových a&nbsp;neoklasicistických chrámov, palácov, kláštorov a&nbsp;iných významných budov.

Alhambra je monumentálny komplex pozostávajúci zo súboru palácov, záhrad a&nbsp;pevností. Bola sídlom maurských monarchov a&nbsp;neskôr sa stala kastílskym kráľovským sídlom. Jej názov sa voľne prekladá ako „Červený hrad“ a&nbsp;pravdepodobne je odvodený od červenej farby hliny, z&nbsp;ktorej sú postavené vonkajšie steny tohto sídla. Alhambru postavili na vrchole kopca al-Sabika na ľavom brehu rieky Darro. Má strategickú polohu s&nbsp;výhľadom na celé mesto Granada. Jedinečnosť Alhambry spočíva v&nbsp;interiéroch Nasrovských palácov, ktorých výzdoba sa považuje za vrchol andalúzskeho umenia. Najväčší rozmach zažila v&nbsp;13.&nbsp;storočí za vlády Ibn al-Ahmara, zakladateľa nasrovskej dynastie, a&nbsp;jeho nástupcov. Po vyhnaní Maurov z&nbsp;Pyrenejského polostrova bola veľká časť interiéru zničená, prestavaná alebo odstránená.

Pomalým tempom sa dláždenými ulicami mesta dostávame k&nbsp;stúpaniu na Alhambru. Ovlažujeme sa v&nbsp;priľahlých prameňoch, ktoré lemujú cestu nahor. Stredoveký komplex sa skladá z&nbsp;troch častí. Prvá je najstaršia časť Alcazaba, za ňou nasleduje Palacio de Generalife, dom záhradného architekta a&nbsp;jeho záhrady, a&nbsp;napokon bohato zdobené arabské Palacios Nazaríes. Konečne vstupujeme do Alcazaby, ktorá v&nbsp;minulosti slúžila ako pevnosť a&nbsp;z&nbsp;ktorej sú najkrajšie výhľady na mesto pod nami. Vystavali ju na izolovanom výbežku a&nbsp;zostali z&nbsp;nej už len vonkajšie múry, veže a&nbsp;hradby.

Počet vstupeniek do Nasrovských palácov je obmedzený a&nbsp;viaže sa na presný čas vstupu, ktorý máme o&nbsp;14.00. Ešte pred ním si prezeráme staré kúpele a&nbsp;uhladenú záhradu, v&nbsp;ktorej nachádzame príjemný tieň na odpočinok. Tento honosný komplex tvorí Palác Comares, Leví dvor a&nbsp;prístavba Mexuar, ktorú využívali katolícki panovníci počas pobytu v&nbsp;Granade.

Všade pozorujeme nádhernú maurskú architektúru a&nbsp;elegantnú detailnú výzdobu, ktorá nás sprevádza nádvoriami, komnatami, kúpeľmi či letnými záhradami. Z&nbsp;Nasrovských palácov sa presúvame ďalej na východ k&nbsp;Cerro del Sol. V&nbsp;tejto časti sa nachádza Generalife, najčastejšie prekladané ako „Architektov dom“. Túto časť vystavali začiatkom 14.&nbsp;storočia ako miesto odpočinku pre nasrovských panovníkov. Je plná krásnych, udržiavaných záhrad s&nbsp;fontánami, bludiskami, pestrofarebnými kvetinami a&nbsp;so stromami, ktoré obklopujú budovy s&nbsp;úchvatnou architektúrou. Alhambru a&nbsp;Generalife UNESCO v&nbsp;roku 1984 vyhlásilo za svetové dedičstvo.

Pueblos blancos (biele dediny) sú mestá a&nbsp;väčšie dediny v&nbsp;severnej časti provincií Cádiz a&nbsp;Malaga v&nbsp;Andalúzii. Takzvaná cesta bielymi dedinami je turistická trasa, ktorá návštevníka prevedie obcami s&nbsp;malebnými bielymi domčekmi. Tie majú fasády natreté bielym vápnom, aby odrážali teplo počas horúcich dní. Pre Pueblos Blancos sú charakteristické aj červené alebo hnedé šindľové strechy, ktoré tak dotvárajú neopakovateľnú atmosféru. Z&nbsp;veľkolepej Granady naše kroky vedú priamo do jednej z&nbsp;najkrajších bielych dediniek, typických pre Andalúziu. Jej meno je Frigiliana. Táto malebná  dedinka leží v&nbsp;provincii Malaga v&nbsp;kopcoch medzi pohorím Sierra de Almijara a&nbsp;Stredozemným morom.

Hneď po príchode si pochutnávame na káve v&nbsp;malej kaviarničke a&nbsp;nasávame miestnu pohodovú atmosféru. Následne sa vyberáme na potulky pôvabnými bielymi uličkami, ktoré lemujú obchodíky s&nbsp;ručne vyrábanými predmetmi a&nbsp;s&nbsp;jedlom. Na konci augusta sa tu koná Festival de las tres culturas (Festival troch kultúr), ktorý oslavuje koexistenciu kresťanských, moslimských a&nbsp;židovských tradícií. Frigiliana je preto vyzdobená mnohými farebnými vlajkami, ktoré nám vejú nad hlavami, keď prechádzame kľukatou dedinkou a&nbsp;nespočetným množstvom schodov. Zákutia Frigiliany a&nbsp;výhľady z&nbsp;nej vyrážajú dych a&nbsp;nám sa ani nechce odísť. Pokojná atmosféra tohto miesta s&nbsp;jemným závanom mora nás pohltila a&nbsp;určite sa sem ešte vrátime.

Presúvame sa do ďalšej cieľovej stanice, ktorou je Malaga, prístavné mesto a&nbsp;zároveň hlavné mesto rovnomennej provincie v&nbsp;južnom Španielsku. Mesto leží na pobreží Stredozemného mora uprostred Slnečného pobrežia (Costa del Sol).

Založili ho Feničania a&nbsp;postupom času ho dobýjali Rimania, Vizigóti, Mauri, až napokon pripadlo katolíckym panovníkom. Mesto najviac rozkvitalo práve počas maurskej nadvlády a&nbsp;z&nbsp;Malagy sa tak stalo jedno z&nbsp;najdôležitejších miest v&nbsp;Andalúzii. Ide o&nbsp;jeden z&nbsp;kľúčových španielskych stredomorských prístavov. Medzi hlavné vývozné artikle patrí železná ruda, sušené ovocie, mandle, olivový olej, citrusy, olivy, konzervované ančovičky a&nbsp;sladké víno. Dováža sa hlavne ropa, kukurica, chemikálie, železo a&nbsp;oceľ.

Skoro ráno sa vydávame na prechádzku k&nbsp;majáku na konci prístavného móla, kde sa zároveň začína pláž, a&nbsp;nasávame stredomorskú atmosféru. Odtiaľ kráčame do centra mesta. Jeho dominantou je vrch Gibralfaro, na ktorom sa nachádzajú niektoré z&nbsp;hlavných pamiatok Malagy. Práve tam absolvujeme prehliadku Alcazaby, nádhernej pevnosti v&nbsp;maurskom štýle s&nbsp;mnohými nádvoriami a&nbsp;so zachovanými stavbami. Nachádzajú sa tu i&nbsp;zrúcaniny rímskeho amfiteátra (Teatro Romano de Malaga) a&nbsp;archeologické múzeum.

Z&nbsp;Alcazaby sa musíme vrátiť dolu do mesta, aby sme vystúpili na Castillo Gibralfaro, hrad, z&nbsp;ktorého sa nám naskytá úchvatný panoramatický výhľad na mesto rozpínajúce sa pod nami. Vidíme býčiu arénu La Malaguetu, lodný prístav, radnicu, mestský park či katedrálu. Súčasťou hradu je zaujímavá expozícia španielskych zbraní z&nbsp;15.&nbsp;až 20.&nbsp;storočia. Po prehliadke v&nbsp;horúcom počasí si konečne sadáme a&nbsp;pochutnávame si na káve v&nbsp;príjemnom tieni na vrchu Gibralfaro nad mestom.

Oddýchnutí sa vydávame na potulky do centra Malagy. Dominantu mesta tvorí katedrála, ktorú miestni nazývajú La Manquita („Jednoruká dáma“), pretože druhú vežu pre nedostatok financií nedostavali. Obchádzame i&nbsp;rodný dom Pabla Picassa, ktorý sa nachádza na Plaza de la Merced číslo 16. Dnes je tu múzeum venované jeho umeleckým dielam, ktoré darovala jeho rodina. Príjemný tieň nachádzame v&nbsp;rozsiahlom mestskom parku, ktorý sa tiahne pozdĺž celého prístavu. Odtiaľ sa vydávame k&nbsp;poslednej zastávke, ktorou je mestská pláž La Malagueta. Tu nachádzame zaslúžený relax po dni plnom historických krás mesta.

<strong>TEXT A FOTO: ANNAMÁRIA DRGOŇA RAKOVSKÁ</strong>

V objatí Alhambry: Andalúzia okorenená európskou, arabskou aj africkou kultúrou

Výber pre vás

V objatí Alhambry: Andalúzia okorenená európskou, arabskou aj africkou kultúrou

Súvisiace články

Spleť svetov: Teherán v sebe ukrýva poklady nevyčísliteľnej hodnoty

Vianočný LONDÝN: Horúce víno s výhľadom na vysvietený Tower Bridge či London Eye

Perla v púšti: Uzbecká Chiva ako niekdajšia ríša mocných chánov, harémov a obchodu s ľuďmi

Výber pre vás