Tomáš Kubuš

Iránsky Teherán nie je staré či starobylé mesto, hoci Perzia má svoje korene ďaleko pred naším letopočtom. Nepamätá si ani karavány Hodvábnej cesty, pretože keď ju križovali obchodníci, na jeho mieste stál Rey, ktorý dnes megalomanský Teherán pohltil do svojich útrob. Dejiny Teheránu ako dôležitého hráča sa začínajú písať až koncom 18.&nbsp;storočia, keď si ho za svoje hlavné mesto zvolila perzská dynastia Kadžarovcov. Ani oni zrejme netušili, že z&nbsp;Teheránu časom vyrastie obrovitánsky organizmus, v&nbsp;ktorom sa uvaria dejiny celej krajiny a&nbsp;tie ju zmenia na nepoznanie. Máloktoré iránske mesto je také rozdelené ako Teherán. Jeho južná časť je chudobnejšia, ošumelá, posiata nekonečnými bazármi, je naplnená hlukom, motorkami, davmi ľudí, počuť tu zvolávanie na modlitby a&nbsp;viac žien sa zahaľuje do čiernych čádorov. Severný Teherán je akoby opakom.

Je najväčším a zároveň hlavným mestom Iránu. Na jeho ploche o rozlohe 730 km2 žije 8,7 milióna obyvateľov, spolu s metropolitnou oblasťou 13,3 milióna (údaj z roku 2016). Nachádzajú sa tu viaceré univerzity, múzeá a pamätihodnosti, svoje zastúpenie majú aj domáce a zahraničné inštitúcie. Južnú časť mesta zaberajú historické štvrte s množstvom pamiatok a pôvodných budov, v severnej časti dominujú moderné architektonické prvky. V Teheráne sú dve letiská, verejnú dopravu zabezpečujú autobusy a metro a dokonca trolejbusy československej výroby.

Teherán

Jeho široké ulice posiate stromami zdobí architektúra s&nbsp;európskymi črtami, dievčatám z&nbsp;vlasov padajú hodvábne šatky, ľudia sa stretávajú v&nbsp;kaviarničkách pri kvalitnej káve, kúpite si tu značkové oblečenie či luxusné hodinky a&nbsp;je tu príjemnejšia klíma, pretože je bližšie k&nbsp;zasneženým horám Alborzu. Teherán rozdeľuje neviditeľná čiara, ktorá mení všetko od zmýšľania cez náboženstvo až po postavenie v&nbsp;spoločnosti. Ten rozdiel vás bude šokovať. Spojnicou týchto svetov je bulvár Vali Asr (kedysi známy ako bulvár Pahlaví). Má úctyhodných 17 kilometrov a&nbsp;kedysi sa o&nbsp;ňom dokonca hovorilo ako o&nbsp;najdlhšej ulici sveta. O&nbsp;pár rokov oslávi sté výročie a&nbsp;ak je len jedna ulica, po ktorej by ste sa mali v&nbsp;Teheráne prejsť, potom je to práve toto miesto. Vykročíte v&nbsp;južnom Teheráne a&nbsp;skončíte na severe, na námestí Tadžriš o&nbsp;500 výškových metrov vyššie, udivení z&nbsp;toho, ako sa pred vašimi očami mesto každým krokom mení.

Srdcom severného Teheránu je námestie Tadžriš. Nie je to príjemné námestie, kde si sadnete s&nbsp;priateľmi a&nbsp;sledujete jeho pulz. Ide skôr o&nbsp;obrovský kruhový objazd, ktorý v&nbsp;sebe spája ulice naplnené životom. Neďaleko odtiaľto leží komplex palácov Sa´dabad. Ich meno zrejme nepovie nič, no ak spomenieme, že práve tieto paláce patrili poslednej perzskej dynastii Pahlaví, už sa rozsvieti kontrolka. Reza Šáh aj so svojím synom Mohammadom Rezom boli poslednými dvomi kráľmi Perzie, neskôr Iránu. Oblasť bývalého loveckého revíru pod horami Alborzu si vybrali za svoju rezidenciu a&nbsp;ich stopy tu cítiť dodnes. Mohammada Rezu Pahlavího strhla lavína islamskej revolúcie v&nbsp;roku 1979. Krajina sa z&nbsp;monarchie „za noc“ stala islamskou konzervatívnou krajinou postavenou na odlišných hodnotách a&nbsp;Irán sa navždy zmenil. Väčšinu spomienok po dynastii Pahlaví z&nbsp;Teheránu jednoducho vymazali, zmizli sochy, ulice sa premenovali na islamské heslá či revolučné postavy a&nbsp;svet noblesy 20. storočia lusknutím prstov vyprchal. Nie však tu v&nbsp;palácoch, ktoré tu dodnes stoja, a&nbsp;preto je to jedno z&nbsp;najzaujímavejších miest, na aké v&nbsp;Teheráne natrafíte.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Symbolom komplexu je dnes Biely palác, bývalá oficiálna rezidencia posledného perzského šáha. Na prvý dojem pripomína americký Biely dom a&nbsp;podobnosť tu nie je vôbec náhodná. Je zasadený v&nbsp;krásnom prostredí obklopený lesmi a&nbsp;neďaleko sa na horizonte dvíha Točal, jeden z&nbsp;pahorkov Alborzu. Pred palácom stoja obrovské bronzové vojenské čižmy. „To je jediné, čo tu zostalo po soche Rezu Šáha,“ povie Fatima, keď si všimne, ako torzo sledujem. „Sochu strhli, ale keďže sú topánky v&nbsp;našej kultúre nečisté, tie tu nechali,“ usmeje sa. Fatima patrí ku generácii mladých Iráncov, revolúciu si pamätá len z&nbsp;rozprávania rodičov  a&nbsp;vládu šáha má zidealizovanú cez spomienky starých rodičov. Aj preto by uvítala, keby sa monarchia vrátila. Navštíviť Biely palác je ako ocitnúť sa v&nbsp;časovej kapsule. Cítiť tu luxus šáhovej doby, miestnosti zdobia vzácne koberce, krištáľové lustre z&nbsp;Československa, keramika, dary od kráľovských rodín či prezidentov, nechýba tu ani prvý televízor v&nbsp;Iráne, nábytok alebo obrazy.

Iránci sa po revolúcii mohli prejsť komnatami paláca, aby videli, v&nbsp;akej márnivosti si žila vládnuca vrstva. Komplex Sa´dabad má dnes viac ako 300 hektárov a&nbsp;medzi stromami tu nájdete aj ďalšie palácové budovy, múzeá či Zelený palác, obľúbenú rezidenciu Rezu Šáha. Za bránou palácového parku začína opäť život, ktorý vás pritiahne k&nbsp;námestiu Tadžriš. Na jeho okraji sa ako maják dvíha prekrásna svätyňa Imamzadeh Saleh s&nbsp;nádhernou cibuľkovou tyrkysovou kupolou a&nbsp;dvomi minaretmi. Mnohí prúdia k&nbsp;jej nádvoriu, stratia sa v&nbsp;jej útrobách, ale ešte viac ľudí pritiahne známy bazár Tadžriš pretkaný uličkami plnými tovaru. Pred bránou vládne jemný chaos. Na jar sa tu predávajú nezrelé mandle, zelenina, kyslé ringloty, na jeseň zase sladké datle a&nbsp;obrovské granátové jablká. Stačí len prísť, kúpiť si čaj od pouličného predavača a&nbsp;nechať sa vtiahnuť do deja.

Najrýchlejším spojením medzi severným a&nbsp;južným Teheránom je moderné metro. Počas dňa je takmer 10-miliónová metropola známa neskutočnými zápchami a&nbsp;aj „desaťminútová cesta“ trvá hodinu. S&nbsp;nezvládnutou dopravou, starými autami, tisíckami motoriek kráča ruka v&nbsp;ruke smog a&nbsp;ten je najmä počas leta takmer vražedný. Ak ste tu v&nbsp;najhorúcejších dňoch, doslova cítite, ako vám smog nahlodáva dýchacie cesty a&nbsp;občas vás rozbolí hlava. Metro je jasná voľba nielen pre dopravu, ale aj pre ľudí. Nastúpite do vagóna a&nbsp;onedlho sa spustí predaj tovaru potulných predajcov. Domáci sa usmievajú a&nbsp;neraz sa stane, že celú cestu metrom sa s&nbsp;niekým zhovárate, pretože sú tu ľudia príjemní aj zvedaví. Dav ľudí sa vyleje z&nbsp;metra na Námestie imáma Chomejního. Je srdcom južného Teheránu. Kým na severe vládol aký-taký pokoj, tu vás zhltne kakofónia zvukov. Trúbenie, škrípanie bŕzd, silnejšie trúbenie a&nbsp;ruch mesta. Ulice sú posiate žltými či zelenými taxíkmi, na rohoch stoja motorkári, ktorým môžete zaplatiť pár drobných a&nbsp;vezmú vás ako taxi. Niekedy niet inej možnosti, pretože v&nbsp;zapchatom meste sa autom nikam nedostanete. Nasadnete na motorku, no o&nbsp;chvíľku to oľutujete, pretože sa zo šoféra vykľuje šialený samovrah. Cesta sa odvíja na chodníku, odrazu ste v&nbsp;protismere, následne stočíte do tmavej úzkej uličky, v&nbsp;ktorej vytrúbite chodcov, ešte raz strihnete protismer, následne krížom cez križovatku a&nbsp;ste v&nbsp;cieli.

Palác Golestán, odkiaľ vládla perzská dynastia Kadžarovcov počas celého 19. storočia, je najvzácnejšou pamiatkou južného Teheránu. Stojí oproti známemu bazáru a&nbsp;podobne ako paláce na severe, aj toto je oáza ticha a&nbsp;pokoja. Niekde v&nbsp;týchto končinách sa začali písať dejiny Teheránu ešte v&nbsp;16. storočí, keď si tu Tahmasp Šáh dal postaviť malý lovecký palác. Z&nbsp;neho sa neskôr stala neveľká citadela. Teherán stále neexistoval, ale svoje korene pomaličky zapúšťal. Až Kadžarovci tieto korene polievali a&nbsp;vypestovali zo semienka životaschopný strom. Golestánsky palác je dnes pod patronátom UNESCO, pretože v&nbsp;dynamickom Teheráne je vzácnym historickým skvostom. Za vodnou fontánou sa dvíha najdôležitejší spomedzi palácov. Vo výklenku medzi stĺpmi sa vyníma vzácny mramorový trón a&nbsp;celý priestor vypĺňajú tisíce malých zrkadielok, aby sa znásobila krása a&nbsp;rozprávkovosť priestoru.

Za rohom leží obľúbené miesto šáha Násira ad-Dína, najvýraznejšieho kráľa Kadžarovcov, ktorý sníval o&nbsp;tom, že by sa Perzia mohla prepliesť s&nbsp;Európou a&nbsp;že by dokázal krajinu posunúť ďalej modernizáciou. Predbehol svoju dobu a&nbsp;až neskôr to zhmotnila posledná dynastia Pahlaví. Dnu v&nbsp;paláci je hala, kde prebiehali korunovácie. Aj posledný perzský šáh či jeho otec dostali korunu priamo tu v&nbsp;Golestáne. Hala dýcha atmosférou miesta, kde sa tvorili dejiny a&nbsp;kde sa prelína tradícia Perzie s&nbsp;viktoriánskou Britániou. O&nbsp;kúsok vedľa sa dvíhajú veže badghíry, ktoré dokázali perfektne zásobovať miestnosti vánkom aj počas horúcich dní a&nbsp;dokonca tu stál aj hárem. Orientálne príbehy totiž neobišli ani Kadžarovcov. Dnes je park s&nbsp;palácom príjemným miestom, kde nájdete vždy viac domácich než turistov. Tí sem prídu, posedia si na lavičkách v&nbsp;záhrade pod stromami, zhovárajú sa, prechádzajú sa alebo skončia v&nbsp;milej čajovni.

Z&nbsp;paláca stačí spraviť len pár desiatok krokov a&nbsp;odrazu ste v&nbsp;teheránskom labyrinte zvanom Bazar-e Bozorg, teda Veľký bazár. Je to unikátne miesto a&nbsp;objavíte s&nbsp;ním ďalší zo svetov Teheránu. Pred vstupom sa motajú hlúčiky mužov, šmelinári, veksláci vykrikujúci kurzy dolára a&nbsp;rialu a&nbsp;davy ľudí. Ako sa dá pomedzi nich vôbec prejsť? Nerozmýšľate dlho, nemáte na to čas, rieka ľudí vás strhne a&nbsp;ste v&nbsp;orientálnom svete. Teheránsky bazár je najväčším bazárom celého Iránu. Je taký veľký, že ak by ste vzali všetky jeho ulice či uličky a&nbsp;vystreli by ste ich do jednej čiary, tá by merala viac než 10 kilometrov. Zo všetkých strán na vás útočí tovar od výmyslu sveta. Predavači zvolávajú, chvália ho, vyspevujú, ale nie sú dotieraví ako na káhirskom trhu či v&nbsp;Marrákeši. Ak chcete, zastavíte sa, a&nbsp;ak nie, nikto vás nebude ťahať za rukáv.

Nad hlavami sa namiesto neba rozprestreli kupoly a&nbsp;sem-tam sa bazárová ulica dostane na miesto, kde kedysi stál karavanseráj, akési prekladisko tovaru, kde sa mohli obchodníci zložiť aj na noc. Bazár nie je len supermarket plný vecí, ale je živou štvrťou, kde sa ukrývajú aj menšie svätyne či významné mešity, žijú tu ľudia, sú tu banky, zmenárne, studničky s&nbsp;vodou, reštaurácie, podniky s&nbsp;jedlom, čajovne, to všetko je zakliate v&nbsp;akomsi mikrosvete. „Salam alejkum, sadni si na čaj,“ vyzve ma Hamid, predavač kobercov. Niektoré ulice predávajú len tie. Krásne vznešené perzské koberce z&nbsp;hodvábu či nomádske vlnené koberce plné abstraktných vzorov. „Nie, nemusíš si nič kúpiť, len si s&nbsp;nami vypi čaj,“ smeje sa. Hamid má ďaleko po šesťdesiatke a&nbsp;celý život prežil tu v&nbsp;bazári. „Môj otec aj starý otec  predávali koberce, a&nbsp;tak som ani nerozmýšľal, že by som robil niečo iné,“ vysvetľuje.

Muž s&nbsp;táckou a&nbsp;tuctom malých pohárikov prinesie silný čierny čaj a&nbsp;z&nbsp;misky si každý vezme do dlaní niekoľko neforemných kociek cukru. Hamid si ho vezme medzi zuby a&nbsp;čaj filtruje cez cukor. Netreba žiadnu lyžičku, len sa vám cukor rýchlo rozpustí, a&nbsp;tak ho zjete viac, než keby ste si ho rozmiešali. Nad hlavou v&nbsp;obchode visí portrét ajatolláha Chomejního, muža, ktorý Irán nadobro zmenil na náboženskú krajinu. Bazár je konzervatívne miesto a&nbsp;aj tu sa zrodili myšlienky revolúcie. Posledný šáh videl v&nbsp;bazároch čosi spiatočnícke, a&nbsp;preto ignoroval ich silu, no tá sa zhmotnila, ľudia z&nbsp;bazára sa pridali k&nbsp;davom a&nbsp;režim padol. „Nepoviem, že sa nám žije lepšie. Ekonomika padá príliš rýchlo, náš rial oslabuje, o&nbsp;pár rokov tu môžu byť problémy, ale čaj chutí stále dobre, nie?“ smeje sa. Po hodinách v&nbsp;bazárových uličkách napokon zistíte, že toto miesto je o&nbsp;ľuďoch. Presne ako celý Irán.

Teherán sa okrem palácov či bazárov môže popýšiť aj svojimi múzeami. Málokto by hádal, že ich hlavné mesto skrýva hneď niekoľko, a&nbsp;nie hocijakých. Z&nbsp;Námestia imáma Chomejního to nie je ďaleko k&nbsp;Múzeu histórie aj Múzeu islamského umenia. V&nbsp;bývalej egyptskej ambasáde je dnes Múzeum keramiky a&nbsp;skla, ale najvzácnejšie múzeum leží v&nbsp;centre na Ferdúsiho ulici v&nbsp;budove štátnej banky. Nachádza sa pod zemou a&nbsp;skrýva poklady také cenné, že by sa na pomyselné cenovky nezmestila ani ich suma. Ak vojdete dnu, oči sa rozutekajú po šperkoch, korunovačných klenotoch, skočia na Páví trón a&nbsp;napokon sa zastavia na najväčšom ružovom diamante sveta Noor-ul- -Ain. Špecialitou je aj diamant Daria-i-Noor, jeden z&nbsp;najväčších na svete so 182 karátmi. Pochádza dokonca z&nbsp;toho istého miesta ako svetoznámy Koh-i-Noor! Nabažení nevyčísliteľnou krásou ste vonku na ulici a&nbsp;ak sa vyberiete na sever k&nbsp;zastávke metra Taleqani, čoskoro ste na zvláštnom, až bizarnom mieste.

Na rohu ulice si všimnete nápis „Down with USA“ a&nbsp;to znamená, že stojíte priamo pred bývalou americkou ambasádou. Dnes ju príznačne prezývajú „Hniezdo špionáže“ a&nbsp;spája sa s&nbsp;príbehmi z&nbsp;revolučného obdobia, keď sa tu odohrávala rukojemnícka dráma, ktorá vošla do dejín. „Revolúciou sa vzťah Ameriky a&nbsp;Iránu skončil, rozpadol na prach a&nbsp;odvtedy si režimy nevedia prísť na meno. S&nbsp;Američanmi problém nemáme, tých máme radi a&nbsp;dokonca sem chodia aj ako turisti,“ spomeniem si na slová taxikára Alího. Steny bývalej ambasády roky zdobili maľby, ktoré sa stali symbolom. Socha slobody s&nbsp;tvárou smrtky, izraelská ruka držiaca v&nbsp;pazúroch svet či portrét ajatolláha Chomejního s&nbsp;revolučnými heslami. Za ambasádou je príjemný park plný ľudí. Dostal prezývku „Park umelcov“. Stretávajú sa tu básnici, spisovatelia, herci, režiséri, študenti a&nbsp;milovníci života. Na stole rozvoniava čaj so škoricou. Sedí sa tu do noci, hlúčiky študentov si nahlas čítajú perzskú poéziu, sŕkajú ovocné džúsy, zamilované páry si tu našli svoj kúsok súkromia a&nbsp;pri stole v&nbsp;rohu záhrady hrajú muži v&nbsp;oblekoch dámu. Ľudský aspekt Teheránu, ktorý sa prepletá jeho svetmi, si na tomto mieste zamilujete. Napokon mu odpustíte, že nevyniká históriou ani krásou a&nbsp;nemá ani najslávnejšie miesta. Má však zaujímavú dušu a&nbsp;tá bude tým pravým teheránskym magnetom.

Spleť svetov: Teherán v sebe ukrýva poklady nevyčísliteľnej hodnoty

Tomáš Kubuš

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Spleť svetov: Teherán v sebe ukrýva poklady nevyčísliteľnej hodnoty

Tomáš Kubuš

Súvisiace články

Islamskí surfisti: Na najdlhšej pláži sveta v Bangladéši sa zabávajú aj moslimovia

Chávezov experiment: V zdecimovanej VENEZUELE ako-tak prežívajú len vidiečania a Indiáni

Ostrov bohov: V tropickom indonézskom raji stále nájdete miesta, ktoré budete mať sami pre seba

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás