Tomáš Kubuš

Nie všetko sa v&nbsp;krajine obmývanej vlnami Atlantiku točí len okolo Lisabonu, Porta alebo ostrovnej Madeiry. Ukrýva v&nbsp;sebe toľko neznámej krásy, že sa oplatí vyraziť na cestu len kvôli nej a&nbsp;užiť si atmosféru miest, ktoré nepraskajú vo švíkoch pod náporom turistov.

<p>Krajina s&nbsp;dlhým tvarom Portugalská republika leží v&nbsp;juhozápadnom cípe európskeho kontinentu v&nbsp;západnej časti Pyrenejského polostrova. Jej jediným susedom je Španielsko, západné a&nbsp;južné brehy obmývajú vody Atlantického oceánu. Na ploche 92&nbsp;212&nbsp;km² žije asi 10,3 milióna obyvateľov. Ide o&nbsp;jeden z&nbsp;najstarších európskych štátov. Krajina sa delí na osemnásť dištriktov, tvoria ju aj dva autonómne regióny Azory a&nbsp;Madeira. Ide o&nbsp;štát so zásobami nerastných surovín, najdôležitejšie priemyselné centrá sú Lisabon a&nbsp;Porto. V&nbsp;poľnohospodárstve prevažuje rastlinná produkcia. Portugalsko je najväčším producentom korku na svete. Dôležitý je aj cestovný ruch, krajinu ročne navštívi asi 20&nbsp;miliónov turistov.</p>

Portugalsko

Známe portugalské mesto Porto, nasiaknuté sladkým vínom a&nbsp;krásnymi panorámami s&nbsp;riekou Douro, je skvelý bod na výlety spojené s&nbsp;objavovaním menej navštevovaných miest. Z&nbsp;okázalej železničnej stanice Sao Bento, obloženej bielo-modrými obkladačkami zvanými azulejos, odchádza vlak do malebného mesta Guimarães, ktoré figuruje aj na zozname UNESCO. Za jeho neznámym menom sa skrýva mimoriadne dôležité miesto v&nbsp;portugalských dejinách, pretože práve tu sa zrodila portugalská kultúra a&nbsp;identita.

Podľa histórie je Guimarães aj miestom, kde prišiel na svet Alfonso Henriques. Ten vošiel do dejín ako Alfonso I., známy aj ako „O&nbsp;Conquistador“, a&nbsp;stal sa prvým portugalským kráľom. To preto má pre Portugalcov obrovský význam a&nbsp;pre turistu sa stane miestom s&nbsp;príjemnou patinou veľkých príbehov rozlievajúcich sa v&nbsp;jeho úzkych kamenných uličkách. Ranný Guimarães sa prebúdza len veľmi pomaly, nikto sa akosi nikam neponáhľa. Kaviarnička Clarinha na okraji námestia stojí na svojom mieste už od roku 1953 a&nbsp;ukrýva v&nbsp;sebe niekoľko duší. Čašník z&nbsp;Brazílie má už od rána dobrú náladu, miestnosťou sa ozývajú príjemné piesne a&nbsp;na stole pristanú koláčiky pastéis de nata, ktoré preslávili Portugalsko ďaleko za jeho hranicami. K&nbsp;tomu maličkú kávu carioca s&nbsp;cukrom a&nbsp;Guimarães začína postupne ožívať.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MENEJ ZNÁMYCH PORTUGALSKÝCH MIEST NÁJDETE V GALÉRII

Staré mesto pretkané uličkami a&nbsp;nenápadnými námestiami zláka každého. Nie je vôbec veľké, no aj tak by ste v&nbsp;ňom vedeli stráviť niekoľko príjemných hodín. Nad hlavami rastú staré fasády domov a&nbsp;pred nimi sa objavia stoličky a&nbsp;stoly čakajúce na obed, aby sa opäť zaplnili jedlom a&nbsp;hlasmi ľudí. Ranné ticho sa tu krásne mieša s&nbsp;jemným vánkom, no podvečer či večer by ste sa tu ocitli vo víre života. Túlajte sa dovtedy, kým nenatrafíte na kostol Nossa Senhora do Oliveira v&nbsp;srdci starého mesta. Najzaujímavejším miestom Guimarãesa je pahorok, na ktorom sa týči okázalý Palác vojvodov z&nbsp;Braganzy, zapísaný v&nbsp;UNESCO. Postavili ho v&nbsp;roku 1420 a&nbsp;dnes je z&nbsp;neho múzeum. Vonku pred jeho mohutnými stenami rastú voňavé bylinky v&nbsp;malej záhrade a&nbsp;nad strechou sa týči niekoľko zvláštnych komínov. Palác je naplnený tapisériami, dobovým nábytkom, keramikou či portrétmi. Jeden z&nbsp;nich patrí aj Kataríne z&nbsp;Braganzy, ktorú vydali do Anglicka za Karola II. Stuarta a&nbsp;vďaka ktorej Briti získali ako veno aj indický Bombaj.

Neďaleko paláca sa na pahorku dvíha kamenná pevnosť. Je zvláštna. Pôsobí mohutne a&nbsp;zároveň je maličká, akoby sa chcela ukryť do dlaní. Boli časy, keď išlo o&nbsp;mimoriadne dôležitý hrad chrániaci tieto oblasti pred útokmi Maurov, ale dnes žije zo svojej zašlej slávy. Jeho nádvorie či interiér sú prázdne, akoby bez duše. Môžete vyjsť niekoľko schodov, prejsť sa okolo hradieb a&nbsp;vychutnať výhľad, ale nebude to najkrajšia pevnosť vášho života.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Neďaleko Guimarãesa a&nbsp;stále aj na dosah od Porta môžete objaviť historické mesto Braga s&nbsp;dejinami siahajúcimi až k&nbsp;Rimanom, ktoré patrí medzi najväčšie portugalské mestá. Žije tam okolo 200-tisíc obyvateľov. Na prvý pohľad sa vôbec nezdá, že by mala Braga historickú patinu, no opak je pravda. Stačí kráčať k&nbsp;starému mestu a&nbsp;jej príbeh sa začne odvíjať pred očami. Rimania toto mesto volali Bracara Augusta, pretože ho založili za vlády božského cisára Augusta, a&nbsp;ešte stále tam natrafíte na niekoľko ruín pamätajúcich si Rímsku ríšu. Neskôr si tam Vizigóti spravili jedno zo svojich dôležitých centier a&nbsp;napokon mu vládli aj Maurovia. Braga nikdy netvorila veľké dejiny, zato rástla do krásy. Ulice sa odrazu zastavia pri krásnom Palacio do Raio s&nbsp;nádhernou fasádou ozdobenou bielo-modrými obkladačkami azulejos. Tie sú takou výraznou črtou portugalskej architektúry, že pri pohľade na ne hneď viete, v&nbsp;ktorej krajine ste sa ocitli.

Palác z&nbsp;18. storočia je najkrajší svojho druhu v&nbsp;celom meste a&nbsp;je obľúbený aj u&nbsp;fotografov. Len o&nbsp;ulicu ďalej stojí kostol Santa Cruz, od ktorého sa rozbieha pešia zóna zarezávajúca sa hlbšie a&nbsp;hlbšie do starého centra. Ľudia sú vonku, užívajú si jemné slnečné lúče na terasách podnikov, tešia sa zo života, priateľov, rodiny a&nbsp;je ťažké si predstaviť, že ešte pred rokom to tu všetko zívalo desivou prázdnotou. Ak chcete, zastavte sa tu na kávu s&nbsp;výhľadom na námestie, no ak máte energie na rozdávanie, pokračujte o&nbsp;kúsok ďalej, kde sa dvíha z&nbsp;uličky kostol Igreja da Lapa. V&nbsp;jej blízkosti nájdete aj stredovekú vežu Torre de menagem a&nbsp;ani sa nenazdáte a&nbsp;ste na hlavnej nákupnej ulici Bragy.

Štvrť mesta neďaleko krásnej záhrady Jardim de Santa Barbara a&nbsp;vedľa Arcibiskupského paláca v&nbsp;sebe mieša rozpaky. Na jednej strane sa Braga ukáže ako nádherné miesto a&nbsp;na druhej strane ju zdobia zvláštne a&nbsp;zbytočné budovy, ktoré mali byť akýmsi nádychom moderny. Pôsobia ako päsť na oko. Našťastie to nie je prípad celého mesta, len jednej maličkej časti. Medzi najdôležitejšie pamiatky patrí katedrála Sé de Braga. Je plná detailov, dnu vám spravia prehliadku, a&nbsp;keď si čítate o&nbsp;jej histórii, akoby ste čítali o&nbsp;histórii celého mesta.

Hlad nás napokon zavedie do jedného z&nbsp;malých podnikov na okraji námestia. Skúste portugalské cachorro v&nbsp;omáčke molho de francesinha. Na tanieri dostanete jedlo pripomínajúce bagetu (hoci o&nbsp;cachorre sa hovorí ako o&nbsp;portugalskom hotdogu), na ktorú položili syr tak, aby sa roztiekol, a&nbsp;napokon to všetko poliali omáčkou s&nbsp;rajčinovým nádychom. Vnútri je jemne pikantná klobáska aj šunka so syrom, no v&nbsp;ústach budete cítiť plejádu chutí. Ešte posledné potulky Bragou a&nbsp;pred tým, než odídete, dajte si v&nbsp;malom podniku kalíštek čerešňového likéru ginjinha.

Zopár kilometrov za Bragou leží jedno z&nbsp;najznámejších pútnických miest celého Portugalska. Kým Fatima je neohroziteľnou jednotkou, tu objavíte unikátny kostol Bom Jesus do Monte, tróniaci na vysokom pahorku s&nbsp;dokonalým výhľadom. Vďaka schodisku, ktoré k&nbsp;nemu vedie a&nbsp;ktoré sa škriabe hore na pahorok, patrí medzi najfotografovanejšie miesta krajiny. Pre mnohých je dokonca Bom Jesus do Monte takou ikonou Portugalska ako mosty v&nbsp;Porte alebo Belémska veža v&nbsp;Lisabone. Miesto, kde dnes leží vzácny kostol, bolo už stáročia pred ním obľúbeným miestom pútnikov, pretože tam stálo niekoľko menších kaplniek, neskôr menších kostolíkov či svätostánkov. 

Až v&nbsp;18.&nbsp;storočí sa rozhodli, že mu vdýchnu dušu monumentality a&nbsp;ozdobia ho krížovou cestou, kde by sa každý rok pripomínali udalosti z&nbsp;Jeruzalema. Za roky tu vzniklo schodisko prepletené fontánami, barokovými nuansami či sochami a&nbsp;v&nbsp;19.&nbsp;storočí sa tu objavila zubačka. Tú môžete vidieť ešte aj dnes, no najväčším zážitkom je kráčať týmito schodmi, aby ste mohli naplno vychutnať ich krásu. Najkrajší pohľad na vás čaká na vrchole schodiska. Odrazu pred sebou vidíte kostol Bom Jesus do Monte ozdobený dvomi zvonicami. Naokolo je perfektne upravená záhrada a&nbsp;kopa oddychujúcich ľudí. Oddýchnite si v&nbsp;kaviarničke s&nbsp;výhľadom na Bragu rozliatu v&nbsp;údolí, ktorá sa zastaví až pri vzdialených pahorkoch. Kostol Bom Jesus nezostáva svojej povesti fotogenického miesta nič dlžný.

K&nbsp;najunikátnejším mestám Portugalska patrí Tomar prepletený tajomnými príbehmi templárov. Práve im mesto vďačí za to, čím je dnes, a&nbsp;nechať si ujsť jeho atmosféru by bola veľká škoda. Na prvý pohľad vyzerá Tomar ako mnohé iné portugalské mestečká. Nie je veľké, nikto sa nikam neponáh­ľa a&nbsp;séria ulíc sa zbieha do centra mesta. Odrazu vás staré mesto zaujme krásnymi fasádami staručkých budov, kostolnými vežami, námestiami a&nbsp;priamo nad ním tróni kamenná pevnosť. Podľa legendy templári vybrali toto miesto ako symbol toho, že aj Tomar sa rozprestiera medzi siedmimi pahorkami podobne ako Jeruzalem alebo Rím.

Hlavná ulica raziaca si cestu stredom starého mesta je tepna nesúca na svojich pleciach život. Kaviarničky, staré kino, obchody, občas natrafíte na suveníry, neskôr zase na reštauráciu a&nbsp;kde-tu nenápadný vstup do jedného z&nbsp;hotelov. Ráno ožíva len pozvoľna, no po sieste sa otvoria podniky a&nbsp;s&nbsp;prichádzajúcim večerom ju zaplnia hlasy, smiech a&nbsp;ten neodmysliteľný hluk symbolizujúci radosť zo života. Je krásne byť tam celý deň a&nbsp;na vlastnej koži vnímať zmeny jednej ulice. Tá sa zastaví na monumentálnom námestí vykladanom geometrickými vzormi, z&nbsp;ktorého sa pozerá socha Gualdima Paisa. Ten v&nbsp;roku 1160 položil základ mesta a&nbsp;stal sa jeho otcom.

Námestie zdobí staručký kostol s&nbsp;kamennou zvonicou, radnica mesta, kaviarnička či dokonca stredoveká reštaurácia. Sem-tam sa objaví kŕdeľ holubov, pretože vedia, že sa vždy na lavičke niekto zľutuje a&nbsp;začne ich kŕmiť. Najpríťažlivejšie miesto Tomaru leží na pahorku priamo nad námestím. Stačí zopár schodov, niekoľko minút stúpania nahor a&nbsp;pred očami sa vyrysuje kamenná hradba skrývajúca poklad. Predstavuje ho obrovský komplex Convento de Cristo, starý niekoľko storočí. Za obrovskou hradbou sa otvorí nádvorie s&nbsp;pomarančovníkmi a&nbsp;práve tam za nimi stojí hlavná kláštorná stavba. Templári koketovali s&nbsp;týmto miestom už od roku 1118 a&nbsp;už koncom 12. storočia museli všetkým dokázať, že tu nie sú len na okrasu. Vtedy sa im podarilo odolať útoku kalifa Abú Jusúfa al-Mansúra, ktorý si tu po mnohých úspechoch vylámal zuby. V&nbsp;13. storočí sa kláštor s&nbsp;pevnosťou zmenil na hlavné sídlo templárov a&nbsp;jeho legenda rástla do výšin. Tá koniec koncov láka dodnes a&nbsp;mnohí návštevníci mesta prichádzajú najmä kvôli nej. Tu v&nbsp;záhrade je ticho prevoňané stromami či kvetmi a&nbsp;človek má chuť si tu na chvíľku sadnúť, kým sa vydá do kamenných chodieb kláštora.

Hlavný svätostánok má zaoblený pôdorys. To preto, lebo mnohé dôležité templárske kostoly vychádzajú z&nbsp;jeruzalemských pamiatok, akými sú Chrám Božieho hrobu či Skalný chrám na Chrámovej hore. Kam sa pozriete, tam uvidíte zašifrovaný odkaz, v&nbsp;tomto boli templári geniálni. Kláštor je mozaikou niekoľkých svetov. Nádherne zdobená brána posiata tými najmenšími reliéfmi ostane na svojom mieste a&nbsp;vy sa ocitnete v&nbsp;jemnom prítmí vedúcom k&nbsp;skrytým nádvoriam. Raz vás zaujmú farebné obkladačky utekajúce po stenách, inokedy prepychovo zdobené stropy plné malieb a&nbsp;po pár krokoch zase uznanlivo pokývate hlavou nad nekonečnými kláštornými chodbami. Srdcom kláštora je unikátna kaplnka posiata maľbami, kamennými stĺpmi, sochami a&nbsp;oltárikmi. Pri prvom pohľade na hradby nad Tomarom by nikomu nenapadlo, že vnútri nájde takúto nádhernú miestnosť. Medzi najkrajšie patria výhľady na telo kostola prezdobené symbolmi krížov alebo erbmi, ktoré nahlodáva vlhkosť z&nbsp;občasných dažďov.

Dnes je toto miesto dokonalou oázou pokoja a&nbsp;rajský vzhľad mu dodávajú aj výhľady na okolité pahorky či na záhrady. Templári sa zo svojho kláštora netešili veľmi dlho, pretože ich v&nbsp;marci v&nbsp;roku 1319 portugalský kráľ Denis rozpustil. Spravil to šikovne a&nbsp;skonfiškoval im majetky, ktorých hodnota bola veľmi ťažko vyčísliteľná. O&nbsp;pár desaťročí sa však transformovali na Vojenský rád Krista a&nbsp;kláštor v&nbsp;Tomare sa opäť stal ich sídlom. V&nbsp;starom meste sa do ulíc vkradne podvečer a&nbsp;to znamená, že podniky lákajú na svoje dobroty v&nbsp;podobe grilovaného mäsa či sladkého portského vína.

Počuli ste niekedy o&nbsp;mieste menom Batalha? Jeho meno v&nbsp;sebe nemá punc Lisabonu či Porta, no presne to je ono! Batalha by bola nenápadným mestečkom v&nbsp;strednej časti Portugalska, keby v&nbsp;nej nestál jeden z&nbsp;najkrajších kláštorov krajiny. Ospalé námestíčko je v&nbsp;čase začínajúcej siesty vyprázdnené a&nbsp;len v&nbsp;niektorých podnikoch ešte sedia ľudia pri polievke z&nbsp;čerstvej zeleniny alebo pohári miestneho domáceho vína. Najrušnejšie je na rozľahlom nádvorí prechádzajúcom k&nbsp;stenám krásneho kláštora. Z&nbsp;jeho tela sa dvíha niekoľko tuctov zašpicatených vežičiek a&nbsp;zopár mohutných veží. Tie pôsobia, akoby z&nbsp;nich niekto odpílil vrcholky a&nbsp;nechal ich len tak, no aj táto zaujímavá architektonická črta kláštoru pristane. Trvalo takmer 130 rokov, kým z&nbsp;kameňov vybudovali kláštor, ktorý prežil do dnešných dní. Portugalský kráľ Ján&nbsp;I. venoval stavbu Panne Márii za to, že stála na ich strane v&nbsp;bitke pri Aljubarrote, kde sa mu podarilo poraziť kráľovstvo španielskej Kastílie. Za vstupom do kláštora sa otvorí obrovský prázdny priestor vyplnený tichom. Z&nbsp;úzkych gotických okien mieria dnu slnečné lúče a&nbsp;osvetľujú nehybné kamenné sarkofágy. Klenby vypĺňajú malé detaily a&nbsp;rovnaká dekorácia sa objavuje na stenách.

Zopár ľudí sedí mlčky v&nbsp;laviciach a&nbsp;uprene hľadí na oltár v&nbsp;apside. Najobletovanejším miestom je kaplnka kráľa pomenovaná Capela do Fundador. Stojí v&nbsp;nej obrovský sarkofág kráľa Jána&nbsp;I. a&nbsp;jeho manželky anglického pôvodu Filipy z&nbsp;Lancasteru. Po ich tvárach kráčajú lúče svetla sfarbené do pastelových odtieňov. Aj po toľkých stáročiach majú manželia na tvárach svoje nehybné kamenné úsmevy. Kto dovidí až na vrchol hrobky, zbadá obe postavy ležiace vedľa seba, ako sa dotýkajú rukami. Milé a&nbsp;dojemné gesto ich naveky spojilo. Stredom kláštora prechádza útulná záhradka s&nbsp;upravenými živými plotmi a&nbsp;ružami. Každé okno pripomína samostatné umelecké dielo. Skupinky turistov nadšene kráčajú záhradou a&nbsp;zastavujú sa pri každej architektonickej za­ujímavosti. V&nbsp;rohu je dokonca fontána, ktorá počas sparných letných dní osviežuje celé okolie. Krížová chodba je ponorená v&nbsp;šere, ale aj tak to každého ťahá medzi kvety a&nbsp;stromy. Akoby tu uprostred kláštora vyrástla lúka plná farebnej radosti.

Za neznámou krásou: Prešli sme historické skvosty Portugalska, ktoré neobliehajú davy turistov

Výber pre vás

Za neznámou krásou: Prešli sme historické skvosty Portugalska, ktoré neobliehajú davy turistov

Súvisiace články

Pri zákusku sa spieva: Ani nie tri hodiny cesty a chorvátske gurmánske radovánky sa môže začať

Panama, to nie je len prístav: Láka aj Portobelo, hlavné mesto rytmov kongy

​Unikátny kúsok sveta: Maurícius fascinuje nielen vzácnou známkou či vyhynutým vtákom dodom

Výber pre vás

Unikátny kúsok sveta: Maurícius fascinuje nielen vzácnou známkou či vyhynutým vtákom dodom