Cesta do Chorvátska nemusí byť žiadna nuda a nemusí trvať ani nekonečne dlho. K prvým zastávkam, ktoré stoja za to, sú to zo Slovenska len necelé tri hodinky. Gurmánstvo Jadranu sa začína hneď prekročením hraníc a ich dejiny sa tiež píšu práve v tejto časti krajiny. 

Nikomu azda netreba hovoriť, že hlavným mestom Chorvátska je Záhreb. Ale nebolo to tak stále. V polovici 18. storočia kraľoval jadranskej krajine Varaždín. V súčasnosti päťdesiattisícové mesto zhruba tridsať kilometrov za maďarskými hranicami sa po dvadsiatich rokoch od svojho založenia stalo slobodným kráľovským mestom. Mimochodom, ako prvým v Chorvátsku.

Varaždín
Je mesto v severnom Chorvátsku blízko hraníc s Maďarskom i Slovinskom. Na jeho ploche s rozlohou 59,45 km² žije okolo 50-tisíc obyvateľov. Varaždín sa nachádza v širokej rovinatej krajine s riekou Drávou, jej prítokmi a lužnými lesmi. Okolie mesta je husto osídlené viacerými ďalšími väčšími i menšími sídlami – napríklad Čakovec, Prelog, Ludbreg a ďalšie.

Požiar všetko zmenil

To je však len začiatok, prečo je Varaždín taký výnimočný. Za zmienku určite stojí aj fakt, že od roku 1767 sa do mesta sústredila ešte vyššia pozornosť ako dovtedy. Dôvodom bol fakt, že na desať rokov sa samospráva stala hlavným mestom. Odtiaľto sa riadilo skutočne všetko. No len dovtedy, kým nevypukol v meste požiar. Išlo o naozaj veľkú pohromu. Vtedajší vládni predstavitelia preto rozhodli, že dôležité úrady sa dočasne presťahujú do 87 kilometrov vzdialeného Záhrebu. Realita je taká, že tam zostali dodnes a tak mesto, ktoré kedysi prekvitalo aj v riadení štátu, momentálne rozvíja cestovný ruch a snaží sa takto prilákať čo najviac kún do mestskej kasy. Varaždín síce stratil titul hlavnej metropoly, no z krásy mu to rozhodne neubralo. Práve naopak. Za tých pár rokov, kým bol metropolou, v ňom stihli vybudovať toľko barokových kostolov a šľachtických palácov, že ho pre množstvo pamiatok volajú aj „Malá Viedeň“.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MALEBNÉHO KRAJA NEĎALEKO SLOVENSKÝCH HRANÍC NÁJDETE V GALÉRII

Pod dozorom z kostolnej veže

Umelecký duch sa nesie každou uličkou. Miestni kováči, drevári, obuvníci i výrobcovia suvenírov pracujú vo svojich dielňach, do ktorých možno nahliadnuť a priučiť sa remeslu. Výrobca lokálnych dukátov každému záujemcovi vyrazí mincu pre šťastie. Vraj keď si ju dáte do peňaženky, nebudete ľutovať. Peniaze sa vám z nej nebudú tak rýchle kotúľať a tie ďalšie zas prídu rýchlejšie.
Ale ešte na chvíľku späť k ohňovej pohrome, ktorá Varaždínčanov poriadne poznačila. Z generácie na generáciu sa v každej rodine posúvajú informácie z tejto doby, aby ešte aj dnes narábali obyvatelia s ohňom opatrne. Po tragédii dokonca určitý čas radní páni zakazovali obyvateľom zapaľovať ohne po deviatej hodine večer. A tie, ktoré už horeli, museli uhasiť. Dodržiavanie nariadenia sledovala pozorným okom požiarna hliadka z kostolnej veže. Všetci previnilci boli, samozrejme, potrestaní.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia