<p>Slovné spojenie „ostrov Svätý Tomáš“ u&nbsp;mnohých ľudí evokuje myšlienky na ostrovný raj v&nbsp;Karibiku. Každému sa hneď vybavia krásne pláže, luxusné vily, pohodová atmosféra a&nbsp;najmä davy turistov, ktorí sem prichádzajú prevažne na obrovských výletných lodiach z&nbsp;USA. Nie, toto miesto si nejdeme predstavovať. Namiesto hojne navštevovanej destinácie v&nbsp;strednej časti Ameriky sme zamierili k&nbsp;oveľa menej známemu menovcovi, nachádzajúcemu sa v&nbsp;centrálnej Afrike neďaleko pobrežia Kamerunu, Gabonu či Rovníkovej Guiney. Celý názov tohto ostrovného štátu znie Svätý Tomáš a&nbsp;Princov ostrov.</p>

Ako už samotný názov napovie, krajina sa skladá z dvoch ostrovov v Guinejskom zálive, a to z ostrova Svätý Tomáš (takzvaný hlavný ostrov) a Princovho ostrova. Po Seychelách ide o druhú najmenšiu krajinu Afriky v počte obyvateľov, žije tu len niečo vyše 200-tisíc ľudí. Od africkej pevniny oddeľuje ostrovy 300 kilometrov vodnej plochy Atlantického oceánu. Ako nezávislý štát patrí Svätý Tomáš a Princov ostrov ku krajinám najmenej navštevovaným turistami. Údaje spred vypuknutia pandémie covidu-19 hovoria, že do roku 2019 krajinu navštívilo len 34 900 zahraničných turistov, čo bol dovtedy rekord.

Svätý Tomáš a Princov ostrov

<h3>Zhoda mien čisto náhodná</h3>
<p>Zhoda názvu hlavného ostrova Svätý Tomáš s jeho karibským „súrodencom“ je čisto náhodná. Kým ten prvý objavil a&nbsp;pomenoval počas svojej druhej plavby do Nového sveta v&nbsp;roku 1493 Krištof Kolumbus, tomuto miestu dali názov hneď dvaja objavitelia pochádzajúci z&nbsp;Portugalska, a&nbsp;to João de Santarém a&nbsp;Pêro Escobar. Dorazili sem presne 21. decembra 1471, čo bol v&nbsp;kresťanskom kalendári deň svätého Tomáša (apoštola). Táto dvojica objavila o&nbsp;pár dní neskôr ďalší ostrov, ktorý rovnako podľa kalendára v&nbsp;deň objavu pomenovala podľa svätého Antona. Takto sa volal len do roku 1502, keď ho premenovali na Princov ostrov na počesť portugalského princa, ktorý dostal ostrov pod svoju správu. Odvtedy sa už názov Svätý Tomáš a&nbsp;Princov ostrov nezmenil.</p>

<h3>Ruka portugalských kolonizátorov</h3>
<p>Keďže ostrovy objavili Portugalci, je pochopiteľné, že ich začlenili pod svoju správu v&nbsp;rámci koloniálnej ríše. Vtedajšie Konžské kráľovstvo v&nbsp;Afrike bolo neďaleko, čo znamenalo takmer neobmedzené zdroje černošských otrokov. Klíma ostrovov vhodná na pestovanie cukrovej trstiny predurčovala toto miesto na výkon nútenej práce v&nbsp;prospech koloniálnej mocnosti. Správy nad územím sa chopil kapitán Álvaro Caminha v&nbsp;roku 1493 priamo z&nbsp;poverenia vtedajšieho kráľa Jána II. Portugalského a&nbsp;ostrovy premenil na jednu veľkú cukrovú plantáž. Okrem otrokov z&nbsp;pevninskej Afriky sa tu začali usádzať európski osadníci, prevažne z&nbsp;Portugalska. V&nbsp;16.&nbsp;storočí na ostrove Svätý Tomáš vybudovali prvú katedrálu i&nbsp;pevnosť, ktorá dnes slúži ako národné múzeum. Tento ostrovný štát ostal pod portugalskou koloniálnou nadvládou (dvakrát nakrátko vystriedanou Holanďanmi) až do vyhlásenia nezávislosti 12. júla 1975. Dôvodom, prečo boli tieto ostrovy pre vtedajšie mocnosti také vzácne, bola okrem produkcie cukrovej trstiny a&nbsp;neskôr kakaa strategická poloha. Išlo o&nbsp;skvelé miesto na zásobovanie vtedajších zaoceánskych plavieb do Indie a&nbsp;ďalších ďalekých destinácií.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Konečne nezávislosť</h3>
<p>Od 50. rokov minulého storočia sa naprieč Afrikou vytvárali rôzne skupiny bojujúce za nezávislosť svojich štátov od kolonizátorov, ani ostrovný štát Svätý Tomáš a&nbsp;Princov ostrov nebol výnimkou. V&nbsp;roku 1960 sa oficiálne sformoval Výbor za oslobodenie Svätého Tomáša a&nbsp;Princovho ostrova. Išlo o&nbsp;nacionalistickú skupinu bojujúcu za zvrhnutie moci portugalských kolonizátorov v&nbsp;krajine. V&nbsp;roku 1961 sa pridala k&nbsp;ďalším skupinám na čiernom kontinente. Sformovala sa nová vláda, ktorá sa mala v&nbsp;prípade prevratu na ostrovoch chopiť moci v&nbsp;krajine. Jej dočasné útočisko bolo v&nbsp;exile v&nbsp;neďalekom Gabone. Za prípadného prezidenta krajiny bol zvolený Manuel Pinto da Costa, ktorý bol aj vodcom tejto exilovej skupiny rebelov. V&nbsp;roku 1972 sa z&nbsp;týchto exulantov sformovala nová skupina, ktorá sa nazvala Hnutím za oslobodenie Svätého Tomáša a&nbsp;Princovho ostrova. Príležitosti sa ujala v&nbsp;roku 1974, keď v&nbsp;Portugalsku prebiehala takzvaná klinčeková revolúcia. Bolo tak dohodnuté postupné prebratie suverenity z&nbsp;portugalských rúk. K&nbsp;odovzdaniu krajiny prišlo 12.&nbsp;júla 1975, odkedy sa datuje vznik nezávislého štátu. Prezidentom sa stal vopred zvolený Manuel Pinto da Costa, ktorý krajine vládol až do roku 1991. Opätovne ho zvolili za prezidenta v&nbsp;rokoch 2011 až 2016, keď ho v&nbsp;úrade vystriedal vtedajší premiér Evaristo Carvalho. Ten stojí na čele krajiny dodnes.</p>

<h3>More ako veľká špajza</h3>
<p>Za roky nezávislosti štát prešiel viacerými reformami, pričom ako jeden z&nbsp;vôbec prvých v&nbsp;Afrike nastolil demokratické reformy a&nbsp;povolil sformovanie opozície ako protiváhy vládnucej strany. Krajina bola vždy silno agrikultúrne orientovaná, čo jej ostalo i&nbsp;po odchode Portugalcov. Najznámejšou pestovanou plodinou je dnes kakao, ktoré tvorí až 95&nbsp;percent exportu krajiny. Ďalšími exportnými plodinami sú kokosové a&nbsp;palmové jadrá na výrobu palmového oleja a&nbsp;káva. Zvláštnosťou je, že štát nie je schopný vyprodukovať potrebné množstvo bežných poľnohospodárskych plodín určených na nasýtenie svojich obyvateľov, ktoré musí vo veľkom importovať. Odhady z&nbsp;roku 1997 hovoria o&nbsp;tom, že až 90 percent základných potravín musia do krajiny dovážať zo zahraničia. V&nbsp;posledných rokoch sa však vláda pomocou rôznych grantov (i&nbsp;z&nbsp;Európskej únie) snaží tento stav zvrátiť a&nbsp;pomalými krokmi sa jej to darí. V&nbsp;každom prípade domáce obyvateľstvo hladom netrpí, za čo krajina vďačí svojej polohe – obkolesuje ju more. To ponúka dosť morských plodov na nasýtenie všetkých. Práve tieto dary z&nbsp;oceánu tvoria základ domácej kuchyne a&nbsp;všetci ostrovania ich milujú.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Úkaz ako z&nbsp;inej planéty</h3>
<p>Pre našinca môže byť ťažké predstaviť si, ako vyzerá ostrovná krajina v&nbsp;centrálnej Afrike a&nbsp;čo všetko svojim návštevníkom ponúka. Už len samotný názov Svätý Tomáš a&nbsp;Princov ostrov znie tak trocha tajomne, zároveň majestátne a&nbsp;presne také sú aj krásy tohto miesta. Najvyšší vrchol neaktívnej štítovej sopky Pico de São Tomé sa týči do úctyhodných 2 024 metrov nad morom, pričom od základne na dne Atlantiku hora dosahuje výšku viac ako päťtisíc metrov. Okolie hory obklopuje nepriechodná džungľa.</p>
<p>Zaujímavejší je však vrchol Pico Cão Grande. Aj keď nie je zďaleka taký vysoký (meria len 663 metrov), svojou podobou osamotenej skalnatej veže a&nbsp;polohou uprostred palmového hája pôsobí na návštevníkov ako z&nbsp;inej planéty. Presne toto miesto chce mať každý návštevník ostrova Svätý Tomáš na fotografii z&nbsp;dovolenky. Pohľad na samotnú skalu je priam úchvatný. Vyliezť na ňu je extrémne náročné vzhľadom na podmienky, ktoré tu vládnu. Steny masívu sú totiž pre vysokú vlhkosť veľmi šmykľavé a&nbsp;porastené machom, výstup komplikujú aj časté hmly. V&nbsp;okolitom tropickom pralese, ktorý treba zdolať ako prvý, číha na dobrodruhov aj množstvo jedovatých hadov. Pre tieto úskalia sa Pico Cão Grande nepodarilo zdolať portugalským horolezcom, ktorí sa o&nbsp;to pokúšali ako prví v&nbsp;roku 1975. Úspešní boli až Japonci o&nbsp;šestnásť rokov neskôr.</p>

<h3>Žiadny stánok, ležadlo ani slnečník</h3>
<p>Keďže ide o&nbsp;ostrovnú tropickú krajinu, mnohí by mohli očakávať, že práve tu nájdu nádherné pláže. Svätý Tomáš a&nbsp;Princov ostrov túto predstavu naozaj spĺňa. Oba ostrovy ponúkajú nádherné panenské pláže, ktorých krásu neprebíja žiadna radová výstavba a&nbsp;devastujúce účinky predimenzovanej kapacity cestovného ruchu. Návštevník tu nájde jedny z&nbsp;najkrajších pláží našej planéty s&nbsp;priezračne čistou vodou, jemným pieskom a&nbsp;nádhernými palmami. Práve tu sa dajú nájsť zákutia, kde človek dokáže dokonale splynúť s&nbsp;prírodou. Niektoré pláže sú však ukryté v&nbsp;divočine a&nbsp;bez poriadneho auta s pohonom 4 x 4 a&nbsp;šoférskych schopností sa k nim jednoducho nedá dostať. Nemožno tu očakávať žiaden stánok s&nbsp;občerstvením, obchod, ležadlo či slnečník. Tieto ostrovy ponúkajú absolútny zážitok z&nbsp;nedotknutej, panenskej prírody. Často budete i&nbsp;celý deň jedinými turistami na pláži.</p>
<p>Tropický charakter krajiny sa podpísal pod jej celkový vzhľad, všadeprítomný prales zafarbuje krajinu do zelenej farby. Poloha pri mori ju predurčuje na to, aby bola gurmánskym lákadlom pre všetkých milovníkov darov mora. Okrem spomínaných morských plodov je druhou najznámejšou potravinou na ostrovoch banán. Oba ostrovy lemujú nespočetné množstvá banánovníkov, pričom fritovaný banán nakrájaný na kolieska sa podáva ku každému jedlu. K&nbsp;uvoľnenej atmosfére života na ostrovoch prispievajú významnou mierou aj domáci. Kriminalita je nízka a&nbsp;turista tu má pocit bezpečia.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Nikto nemá s&nbsp;ničím problém</h3>
<p>Mentalitu domáceho obyvateľstva zrejme najviac vystihuje príhoda, ktorá sa nám stala hneď po prílete do krajiny. Za tmy sme zastali pred letiskovou halou, rozhliadli sme sa na všetky strany a&nbsp;skonštatovali sme, že tu absolútne nič nie je. „Čo ideme teraz robiť?“ pýtame sa, keď sa zrazu odniekiaľ vynoril jeden domáci. Keď zbadal našu bezradnosť, po krátkej konverzácii nám za poplatok ponúkol svoje auto, nech si po ostrove pobeháme, koľko len chceme. Podali sme si ruky a&nbsp;vzápätí sme už držali kľúče od „nášho“ auta. Domáci nám ho prenajal na pár dní bez toho, aby sa čo i&nbsp;len opýtal, ako sa voláme! Je priam neuveriteľné, že takýto spôsob „obchodovania“ na dobré slovo ešte niekde na svete funguje. Po pár dňoch sme s&nbsp;autom prišli na letisko v&nbsp;presný čas a&nbsp;vrátili sme ho aj s&nbsp;platbou, ako sme sa dohodli. Mrzí nás iba to, že sme sa ani nespýtali na meno toho dobrého človeka. Bez jeho vozidla by sme totiž nemali najmenšiu šancu ostrov preskúmať. Verejná doprava tu neexistuje, a&nbsp;hoci na dlhšie trasy možno využiť zdieľané taxíky, tie jazdia nepravidelne, sú v&nbsp;zlom technickom stave a&nbsp;vždy preplnené.</p>

<h3>Pomalší než v&nbsp;spomalenom filme</h3>
<p>V&nbsp;podobnom duchu sa nesie život naprieč celou krajinou. Sadnúť si do reštaurácie a&nbsp;spraviť si z&nbsp;toho nechtiac celodenný program nie je žiadna rarita, keďže na ostrovoch sa nikto neponáhľa. Podľa slov Margarity, portugalskej osadníčky, ktorá sem prišla pred šestnástimi rokmi a&nbsp;dnes podniká s&nbsp;malou reštauráciou v&nbsp;hlavnom meste, domáci vôbec nemajú vyvinutý zmysel pre zodpovednosť a&nbsp;dochvíľnosť. Nie sú pružní a&nbsp;flexibilní a&nbsp;aj spomalený film je vraj oproti nim dvakrát rýchlejší. Margarita to pripisuje tomu, že domáci netrpia hladom. Stačí vojsť po kolená do mora a&nbsp;už sa z&nbsp;neho dá vyťahovať jedlo. Tí lenivejší si niečo pod zub natrhajú už cestou k&nbsp;moru, keďže banány rastú na ostrovoch naozaj všade. Pohoda a&nbsp;pokoj, ktoré z&nbsp;domácich vyžarujú, by sa dali takpovediac krájať.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Prekvapenie v&nbsp;lietadle</h3>
<p>Práve pre mentalitu domácich dnes krajina nie je sebestačná. Gro vlastnej potravinovej spotreby sa musí dovážať, keďže maškrtné jazýčky túžia aj po niečom inom, než sú ryby a&nbsp;banány. Turistu zaskočí aj to, že národného leteckého prepravcu v&nbsp;krajine zabezpečuje kompletná ukrajinská flotila vrátane posádky. Na jediný vnútroštátny let medzi ostrovmi Svätý Tomáš a&nbsp;Princov ostrov sa využíva malé vrtuľové lietadlo polepené ukrajinskými nápismi. Pilot aj letuška sú z&nbsp;Ukrajiny. U&nbsp;našincov to vzbudí až úsmev na tvári, keď nastúpia do lietadla a&nbsp;môžu použiť slovenčinu, keďže letuška narodená nie tak ďaleko od našich hraníc nám celkom dobre rozumie. Veľkým problémom krajiny je cestná infraštruktúra – asfaltové cesty sú v&nbsp;mnohých častiach ostrovov ešte len vo výstavbe a&nbsp;značne to komplikuje presuny. Masovejší rozvoj turizmu brzdia aj obmedzené ubytovacie či stravovacie kapacity. Sú miesta, z&nbsp;ktorých sa musíte po niekoľkých hodinách jazdy autom jednoducho vrátiť, lebo tam nemáte kde prespať. Aj vďaka týmto nedostatkom je však táto krajina pre návštevníkov nesmierne zaujímavá a&nbsp;jedinečná.</p>

<h3>Stopy Alberta Einsteina</h3>
<p>Len málokto by čakal, že tento odľahlý a&nbsp;neprebádaný kút sveta bude navždy spätý so známym astrofyzikom Albertom Einsteinom. Práve na Princovom ostrove totiž došlo k&nbsp;prvému potvrdeniu Einsteinovej teórie relativity. Známemu britskému astrofyzikovi sirovi Arthurovi Stanleymu Eddingtonovi sa to podarilo 29.&nbsp;mája 1919 počas fotografovania hviezd pri zatmení slnka. Za miesto svojho experimentu si vybral plantáž Roça Sundy na severozápade ostrova. Dnes na tomto mieste pripomína túto veľkú udalosť už len malý monument a&nbsp;plaketa s&nbsp;opísaním priebehu úspešného experimentu. Pôvodná kakaová plantáž sa premenila na luxusný hotel, ktorý počas koronakrízy zíval prázdnotou.</p>

Najmenej navštevovaná krajina sveta je rajom, ktorý ponúka až neuveriteľné paradoxy

Výber pre vás

Najmenej navštevovaná krajina sveta je rajom, ktorý ponúka až neuveriteľné paradoxy

Súvisiace články

Po stopách hollywoodskych hviezd: Najľudnatejší štát USA preslávil reklamný nápis

V Alpskom štýle: Rakúsky Schladming pre turistických fajnšmekrov aj adrenalínových šialencov

Príbehy, z ktorých mrazí: Navštívili sme niekdajšiu baštu Islamského štátu

Výber pre vás