Vladimír Kampf

Na to, aby sa o&nbsp;Pečeňadoch rozšírilo, že sú na počet obyvateľov najbohatšou obcou na Slovensku, stačilo, aby im kedysi v&nbsp;humnách vyrástli dominantné chladiace veže Atómových elektrární Jaslovské Bohunice. Rozvoj obce nastal až po páde vlády komunistov, keď dedina mohla sama hospodáriť s&nbsp;prostriedkami, ktoré vďaka vežiam za humnami získala. Administratívne budovy atómových elektrární stoja aj na pečeňadských pozemkoch. Z&nbsp;daní z&nbsp;nehnuteľností majú najvyšší príjem v&nbsp;obecnom rozpočte.

Pritom zo symbolických chladiacich veží žiadne dane zo zákona nie sú. Vďaka týmto finančným prostriedkom a&nbsp;ochote vedenia obce zveľaďovať ju vyzerajú Pečeňady tak, ako vyzerajú. Sú vynovené, v&nbsp;obci nevidieť žiadny elektrický stĺp s&nbsp;drôtmi. Všetky inžinierske siete sú uložené v&nbsp;zemi. Vynovené cesty, spoločenské priestory, cyklistické chodníky, štadión, tenisové kurty, a&nbsp;aby toho nebolo málo, v&nbsp;pláne majú aj akvapark. Pečeňady špatí len niekoľko chátrajúcich, majetkovo neusporiadaných rodinných domov a&nbsp;rozpadávajúce sa budovy poľnohospodárskeho družstva. V&nbsp;Pečeňadoch už ľuďom ani nie je čo sľúbiť. Bezplatné používanie internetu, káblovky, kanalizácie plus ďalšie výhody už majú.

Prvá písomná zmienka: Osada villa Bissenorum (Byssenorum; v preklade dedina Pečenehov) sa spomína už v roku 1208. Zásadný význam pre rozvoj obce mala šľachtičná Ľudovíta Uzovičová-Blundellová. Ako poslankyňa uhorského snemu sa v roku 1898 rozhodla zlúčiť Pečeňady so susednou obcou Peťová. Uprostred obce dala postaviť kostol, hneď vedľa vyrástol kláštor, do ktorého pozvala rádové sestry svätého kríža z Moravy. Starali sa o výchovu detí, pomáhali a vzdelávali obyvateľov.
&nbsp;
Lokalizácia: Obec sa nachádza na dolnom Považí v&nbsp;severnej časti Podunajskej pahorkatiny.
&nbsp;
Počet obyvateľov: 562 (stav k 31. 12. 2018)
&nbsp;
Miera evidovanej nezamestnanosti v okrese Trnava za december 2019: 2,40&nbsp;%

Pečeňady

Zástupkyňa starostu Mária Baďurová (64) pracuje pre obec od roku 1994. Najprv ako poslankyňa, neskôr aj zástupkyňa šéfa obce. So starostom Ladislavom Boháčikom „ťahajú“ už siedme volebné obdobie. Dedina možno dráždi ostatné obce na Slovensku výhodami, ktoré dokáže občanom poskytnúť vďaka vybudovanej infraštruktúre a&nbsp;čulému ruchu. „Nemyslite si, že tých peňazí máme toľko, že nevieme, čo s&nbsp;nimi robiť. Ale vďaka nim sa nám podarilo urobiť všetko to, čo na našej obci teraz obdivujete,“ hovorí zástupkyňa starostu.

Terajší návštevník obce už, samozrejme, nevidí to, ako obec pred pár rokmi vyzerala. „Obec sme zmenili od podlahy. Keď sme v&nbsp;roku 1994 nastúpili ako noví poslanci, prvá veľká investičná akcia bola plynofikácia. Vtedy to bola priorita pre všetkých našich obyvateľov. Paradoxom možno je, že dnes na kúrenie znova zháňajú drevo. Ale to, čím bude kto kúriť, je, samozrejme, jeho osobné rozhodnutie,“ hovorí s&nbsp;úsmevom Mária Baďurová. Po prvej veľkej akcii prichádzali ďalšie: obecná kanalizácia, čistiareň odpadových vôd, nová infraštruktúra miestnych komunikácií, pri ktorej všetky inžinierske siete uložili do zeme.

„Rozkopávok bolo v obci neskutočne veľa. Takéto sťažené podmienky museli obyvatelia vydržať, nevznikli žiadne veľké problémy, najmä s&nbsp;parkovaním osobných motorových vozidiel. Za to patrí všetkých obyvateľom naše úprimné poďakovanie. Plány na rozvoj obce sa postupne rodili na zasadnutiach obecného zastupiteľstva. K&nbsp;ich úspešnej realizácii možno prispelo aj to, že sme malá obec a&nbsp;investičné akcie takýchto rozmerov sa dajú zvládnuť ľahšie než napríklad v&nbsp;iných veľkých obciach,“ vysvetľuje M.&nbsp;Baďurová.

Obecný úrad trápi vzhľad niektorých budov, na ktoré však nemá dosah. Sú to najmä niektoré staré rodinné domy alebo rozpadávajúce sa budovy v&nbsp;areáli poľnohospodárskeho družstva. „Spolupráca s&nbsp;miestnym detským domovom je na veľmi dobrej úrovni. Deti sú súčasťou obce a&nbsp;sme radi, keď sa aktívne zapájajú do života v&nbsp;rámci rôznych kultúrnych a&nbsp;spoločenských podujatí.“ Novinkou v&nbsp;budovateľských snahách Pečeniad je stavba akvaparku s&nbsp;termálnym vrtom v&nbsp;športovom areáli v&nbsp;susedstve terajšieho Relax centra.

„Čo našej obci ešte chýba? Možno by každý obyvateľ povedal niečo iné. Napríklad máme zlé autobusové spojenie do okolitých miest. Sme okrajová obec okresov Trnava, Piešťany a&nbsp;Hlohovec. Obyvatelia dochádzajú do zamestnania väčšinou vlastnými autami, preto je tento problém veľmi ťažko riešiteľný,“ vysvetľuje zástupkyňa starostu. Ako predsedníčka kultúrnej komisie považuje za najväčší prínos pre obec pripomínanie jej histórie. V&nbsp;roku 1996 pri príležitosti 780. výročia prvej písomnej zmienky obec dostala vlastné obecné symboly.

V&nbsp;roku 2016 na okrúhle 800. výročie písomnej zmienky vydali publikáciu autorov Ľubomíra Bosáka a&nbsp;Patrika Kýšku – hodnotnú monografiu obce Pečeňady v&nbsp;súradniciach dejín. „Je to veľký dar pre súčasných obyvateľov Pečeniad, ale i&nbsp;pre ďalšie generácie. Za to, že v&nbsp;obci stojí kostol, kaštieľ i&nbsp;budova bývalého kláštora sestier svätého kríža, vďačíme miestnej šľachtičnej – pani Ľudovíte Uzovičovej-Blundellovej.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Kultúrny dom v&nbsp;Pečeňadoch je zrekonštruovaný, zmodernizovaný, zväčšený... Len málokedy zíva prázdnotou. Samozrejmosťou je detský karneval na začiatku roka počas fašiangového obdobia. O&nbsp;občerstvenie sa v&nbsp;„kulturáku“ stará vedúci miestnej reštaurácie a&nbsp;oddaný zakladateľ nového futbalového klubu Roman Tomša (41). V&nbsp;roku 2011 sa futbalisti prebrali k&nbsp;životu a&nbsp;založili Športový klub 2011 Pečeňady. Hoci sa futbal v&nbsp;obci hrá už 90 rokov, po malej prestávke hráči začali znova od základov z&nbsp;8.&nbsp;ligy.

Postupne sa dostali o&nbsp;ligu vyššie a&nbsp;minulý rok postúpili do 6.&nbsp;ligy. Roman Tomša rozbiehal futbal v&nbsp;obci s&nbsp;Ing. Marošom Šulanom, súčasným pokladníkom klubu. „Neskôr sa k&nbsp;nám pridal Klaudius Adámek, ktorý je predseda, a&nbsp;ja som tajomník. V&nbsp;malej dedine máme malý výber hráčov, preto sa tešíme z&nbsp;každého úspechu. Keby aj hrali všetci, ktorí môžu, nebude nás asi nikdy dosť. Pri postupe do siedmej ligy sme potrebovali založiť mládežnícke družstvo. Vtedy sme museli zapojiť všetky deti z&nbsp;dediny, chlapcov aj dievčatá, ktoré mali primeraný vek,“ spomína s&nbsp;úsmevom.

„Futbal hrali viac-menej z&nbsp;povinnosti, ale neskôr sa tento šport stal ich srdcovou záležitosťou. Ako funkcionári máme veľkú radosť z&nbsp;toho, že obecný futbal je na vzostupe. Po jesennej časti sú naše deti prvé v&nbsp;svojej lige, bez prehry.“ Darí sa aj reštaurácii, ktorú má R. Tomša už desiaty rok v&nbsp;nájme od obce.

„Počas pracovných dní robíme ‚menučka‘. Dôchodcom v&nbsp;Pečeňadoch v&nbsp;súlade s&nbsp;rozhodnutím obecného zastupiteľstva dotuje obedy obec. Za jeden obed penzisti zaplatia jedno euro. Tým, ktorí nemôžu alebo už nevládzu prísť do reštaurácie, obedy rozvážame. Obedy vozíme aj do atómových elektrární. V&nbsp;dome kultúry bývajú rôzne akcie, ako sú svadby či rodinné oslavy. Našťastie je ich dosť. V&nbsp;máji či septembri by sme potrebovali aj desať víkendov. Nesťažujeme sa.“

Miestne organizácie sa striedajú v&nbsp;organizovaní obecných podujatí. Najväčšia kultúrna akcia je podujatie s&nbsp;názvom Pečeňadské hudobné leto. V&nbsp;rámci neho v&nbsp;júni vystupujú v&nbsp;parku pri kostole počas piatich nedieľ dychové hudby nielen zo Slovenska, ale aj z&nbsp;Čiech a&nbsp;Moravy. V&nbsp;januári býva v&nbsp;parku pri kostole stretnutie pri betleheme. Členovia všetkých organizácií sa pri tejto akcii každý rok striedajú vo varení vianočného punču. Naozaj ako kdesi v&nbsp;Rakúsku...

„Naša najchutnejšia akcia je vždy na konci augusta, keď na miestnom ihrisku organizujeme súťaž vo varení guláša. Na celodennej súťaži s&nbsp;názvom Gulášmajster Pečeňady sa štandardne zúčastňuje aj dvadsať tímov. Sú tam pripravené rôzne atrakcie pre deti, pre ktoré je to zároveň rozlúčka s&nbsp;prázdninami,“ vyzdvihuje R. Tomša najvýznamnejšie akcie.

Podľa Romana Tomšu sú podmienky v&nbsp;dedine vynikajúco nastavené a&nbsp;každý, kto chce priložiť ruku k&nbsp;spoločnému dielu, je vítaný. „Naším problémom je možno to, že obyvatelia Pečeniad slabšie využívajú ponúkané služby. Predsa len sme malá obec, a&nbsp;preto aj my v&nbsp;reštaurácii musíme hľadať odbyt za humnami a&nbsp;snažíme sa k&nbsp;nám prilákať aj ľudí z&nbsp;iných obcí.“

Taká bohatá dedina a&nbsp;mariáš tu hrajú o&nbsp;drobné! Na živote a&nbsp;ruchu v&nbsp;obci sa podieľa niekoľko združení. Mariáš je záležitosť poľovníkov. Organizujú ho v&nbsp;hasičsko-poľovníckom dome. Nechýba pri ňom poľovnícky guláš. Organizácie turnajov sa ujal poľovný hospodár Pavol Zemko (58). V&nbsp;Pečeňadoch tento rok pripravili už desiaty ročník.

„Stretávanie pri kartách sa začalo na podnet dôchodcov. Podpichli ma, aby som pre nich usporiadal mariášový turnaj. Vtedy prišlo zo desať účastníkov. Zhodou okolností prvý ročník vyhrala moja manželka. Začínali sme v&nbsp;miestnej krčme. Keď dôchodcovia zostarli, prevzali sme súťaž pod hlavičku poľovníckeho združenia. V&nbsp;súčasnosti sem prichádza vyše tridsať hráčov z&nbsp;okolia.“ Srnčí guláš uvarili poľovníci za&nbsp;vlastné. Sú jedni z&nbsp;najlepších v&nbsp;okrese. V&nbsp;Pečeňadoch sa vraj nemajú dobre len ľudia, ale aj zvieratá.

„Udržiavame bohaté kmeňové stavy. Každý rok kupujeme tristo mladých bažantov, ktoré vychovávame a&nbsp;potom púšťame do voľnej prírody. Staráme sa o&nbsp;ne s&nbsp;mojím synom. Vo voľnej prírode máme aj jarabice. To tu má len málokto. V lete k&nbsp;nám prichádzajú aj diviaky.“ Pavol Zemko pracuje v&nbsp;atómových elektrárňach ako údržbár generátora. V&nbsp;Pečeňadoch mu nič nechýba. Želá si len to, aby všetko pokračovalo tak, ako to je. „Ľudia, ktorí riadia Pečeňady sú na správnom mieste. Len nech to takto ide ďalej. Zveľadili dedinu. Od pádu komunizmu len budujeme obec, ktorá bola odsúdená na zánik.“

Deti organizátora mariášového turnaja sú úspešní reprezentanti v&nbsp;streľbe. Strieľať sa naučili práve v&nbsp;pečeňadských revíroch. Do revírov chodí so psami aj Adam Bartovič (24), elektromechanik zamestnaný na železnici. Poľovníctvo a&nbsp;poľovnícke psy sú jeho koníčkom odmala. „Mám rád stavače. Venujem sa im od pätnástich rokov, keď som si zaobstaral prvého. V&nbsp;tom čase som ešte nebol poľovník, ale už som bol členom nášho združenia. Vtedy som ani netušil, ako psy cvičiť. Skúsenejší mi poradili.

S&nbsp;prvou maďarskou vyžlou som dosiahol prvé úspechy. Urobil som s&nbsp;ňou skúšky a&nbsp;mohol som ísť na poľovačky na bažanty a&nbsp;zajace. Mala aj farbiarske skúšky na dohľadávanie srnčej zveri.“ V&nbsp;roku 2013 si po ďalších skúsenostiach s&nbsp;cvičením psov zaobstaral sučku nemeckého krátkosrstého stavača, ktorý patrí medzi najprešľachtenejšie a&nbsp;najvšestrannejšie plemená. „Počas dvojdňových skúšok na poli, vo vode, v&nbsp;lese absolvovala 32 disciplín.

„Dostal som ocenenie pre najmladšieho vodiča. Založil som chovateľskú stanicu Z&nbsp;pečeňadských rovín. Po úspechoch som dostal podporu od obce. Odchoval som už tri vrhy. Z&nbsp;prvého som si nechal psíka Azora z&nbsp;pečeňadskych rovín, s&nbsp;ktorým som absolvoval šestnásť vrcholových skúšok, získali sme popredné umiestnenia. Mojím najväčším úspechom je druhé miesto spomedzi všestranných stavačov na svetovej úrovni na súťaži v&nbsp;Českej republike.“ Adam Bartovič je spokojný, že obec podporuje nielen dôchodcov, ale nezabúda ani na šikovných mladých ľudí.

Medzi kartármi reprezentoval Pečeňady aj samotný starosta Ladislav Boháčik (64). Pri kartách žartom odpovedal na otázku, čo ho priviedlo do komunálnej politiky: „Mladícka nerozvážnosť.“ Rodák z&nbsp;Veľkých Kostolian, ktorý v&nbsp;minulom roku po štyroch desaťročiach ukončil učiteľskú kariéru v&nbsp;hudobnej škole, bol vždy úväzkový starosta. „Aj ním zostanem. Pokiaľ som vo funkcii, nebudem svoje rozhodnutie rušiť pre peniaze. Starostom som 26 rokov. Ale k&nbsp;spoločenskému životu som mal vzťah už v&nbsp;mladosti, keď som založil kapelu. Pracovať s&nbsp;ľuďmi ma vždy bavilo. Dvadsaťjeden rokov sme mali tanečnú kapelu, popri ktorej som učil v&nbsp;hudobnej škole. Alebo naopak? Popri učení som mal tanečnú kapelu,“ smeje sa.

Ak to všetko zráta, má odrobených takmer päť desaťročí a&nbsp;krúti hlavou nad tým, ako niekto počas života nemôže odrobiť ani len päť rokov. „Keď som prišiel do Sociálnej poisťovne, aby som si vybavil dôchodok, pani po nahliadnutí do predložených dokladov iba skonštatovala, že také niečo ešte nevidela.“ Do starostovania išiel preto, lebo sa otvárali nové možnosti, na ktoré si trúfal. „Možno boli ešte lepšie než dnes. Dnes je kopa direktívy a&nbsp;papierovania. K&nbsp;tomu kopa duplicity na rôznych úradoch. Idú teraz reformovať samosprávu na podnet primátorov veľkých miest. Pri tejto reforme by sa však nemalo zabúdať ani na obce a&nbsp;vypočuť aj ich hlas. Nasilu by sa nemalo robiť nič. Hovorí sa – hlas ľudu je hlas Boží.“

V&nbsp;Pečeňadoch sa podľa starostu mnohé veci darili preto, lebo ľudia boli trpezliví a&nbsp;ústretoví „Boli sme zániková dedina. Bola tu strašná túžba po tom, aby sa aspoň niečo urobilo. Nebol tu ani len kúsok normálnej cesty. Za všetkými vážnymi rozhodnutiami bola vždy dobrá vôľa a&nbsp;ochota poslancov. Ani predvolebné rozbroje a&nbsp;túžba po moci to nedokázali zastaviť. Všetko zlé je na niečo dobré. Aspoň som zistil, kto to s&nbsp;obcou myslí dobre a&nbsp;kto myslí hlavne na svoj prospech. Keď je podpora dobrých ľudí, dajú sa zvládnuť aj tie najväčšie problémy.

Podľa starostu treba peniaze premieňať na užitočné veci, ktoré budú obci prinášať osoh a&nbsp;zisky aj v ďalších desaťročiach. „Do bánk sa ich ukladať neoplatí. Treba, aby si ich ľudia užili. Preto sa snažíme každý rok do niečoho investovať. Plány máme ešte veľké a&nbsp;verím, že sa nám ich spoločne podarí aj realizovať.“

<h3>Ing. Róbert Tománek (44), obecný kronikár, správca webu a predseda záhradkárov</h3>
&nbsp;
„Pracujem na vyraďovaní odstavenej atómovej elektrárne V-1 ako špecialista na rádioaktívne odpady. Je to najväčší zamestnávateľ v okolí. V obci bola vždy primeraná a zdravá obava z&nbsp;činnosti elektrární. Veľa ľudí od nás v&nbsp;atómke pracuje, sú to odborníci na pravom mieste, detailne poznajú zverenú technológiu a&nbsp;odbornými vedomosťami v&nbsp;danej problematike eliminujú riziko na minimum.
&nbsp;
Máme tu spoľahlivé elektrárne i&nbsp;spracovateľské technológie rádioaktívnych odpadov. V&nbsp;dedine mi po posledných komunálnych voľbách chýba ľudská spolupatričnosť, dobrota a pokora. Z materiálnej stránky sa už naozaj nemáme na čo sťažovať.
&nbsp;
Život nám však komplikujú narušené medziľudské vzťahy. Pred voľbami sa obec rozdelila na dva tábory a kampaň bola ťažká, divoká a často nepríjemná. Jej dôsledkom je, žiaľ, pretrvávajúca nevraživosť a nedôvera medzi obyvateľmi. A to všetko pre nešťastnú vidinu bohatstva.“

V najbohatšej obci na Slovensku už ľuďom nie je čo sľubovať. Ako sa v nej žije?

Výber pre vás

V najbohatšej obci na Slovensku už ľuďom nie je čo sľubovať. Ako sa v nej žije?

Súvisiace články

Rozospievaná a roztancovaná: Detva je neodmysliteľne spojená s folklórom. Ako sa v nej žije?

Na Slovensku sú až tri obce s názvom Lúčky: Ako sa žije pod bielou perinou?

Folklór na výslní? Dýcha na nás na každom rohu, niektoré súbory však bojujú o prežitie. Prečo?

Výber pre vás