Mária Mišovičová

Pred jej očami sa odohral jeden z&nbsp;najznámejších atentátov 20. storočia. „John! John! Počuješ ma? Milujem ťa, John!“ kričala Jackie.

Hlavu svojho manžela mala položenú v&nbsp;lone a&nbsp;rukou mu tlačila na temeno, aby v&nbsp;nej udržala mozog, ako vysvetľovala neskôr.

Zavraždením jej manžela 22.&nbsp;novembra 1963 sa skončil rozprávkový príbeh 46-ročného prezidenta Johna Kennedyho a&nbsp;jeho 34-ročnej manželky, jednej z&nbsp;najslávnejších žien modernej doby.

Stala sa obdivovanou legendou. Nielen pre smrť svojho muža, ale pre všetko, čo spolu prežili: Kennedyho zdravotné problémy, smrť syna Patricka, potrat, predčasný pôrod a&nbsp;neustále partnerove nevery, ktorým na verejnosti nevenovala žiadnu pozornosť, ale vnútorne ju zraňovali.

Po atentáte v&nbsp;Dallase jej nenápadná sila a&nbsp;prirodzená dôstojnosť akoby stmelili celý národ. No nikto v&nbsp;skutočnosti nevedel, aké to je, byť Jackie, pôsobiť ako výnimočná bytosť a&nbsp;skrývať vlastné ja i&nbsp;túžby či chyby.

Nemala rada, keď jej krstné meno skracovali na Jackie, uprednostňovala francúzsku výslovnosť. Svojhlavá, no zároveň húževnatá bola odmalička.

Narodila sa 28. júla 1929 v&nbsp;New Yorku do zámožnej rodiny. Zbožňovala svojho otca Johana V. Bouviera III., bohatého bankára z&nbsp;Wall Street. Matka Janet riadila chod domácnosti a&nbsp;profesionálne sa venovala jazdectvu.

Štyri roky po Jackie pribudla do rodiny dcéra Caroline. Život v&nbsp;prepychu im však nezaručil rodinné šťastie. Jackie mala jedenásť rokov, keď sa rodičia rozviedli.

Dôvodom boli otcove milenky a&nbsp;alkoholizmus. Obidvaja si časom našli nových partnerov, no dcéram aj naďalej poskytovali najlepšie vzdelanie a&nbsp;hmotné zaistenie.

Jacqueline mala talent na výtvarné umenie, rada čítala knihy, písala básne, chodila na balet, jazdila na koni, dokonca vyhrala niekoľko národných šampionátov.

Na súkromnej základnej škole Chapin School na Manhattane ju učitelia charakterizovali ako bystré a&nbsp;pekné dievčatko, umelecky nadané, ale roztopašné a&nbsp;plné čertovín.

V&nbsp;štúdiu pokračovala na elitnom Vassar College v&nbsp;New Yorku, neskôr ju prijali na prestížnu Sorbonu v&nbsp;Paríži; zotrvala tam rok. Štúdium ukončila promóciou na univerzite vo Washingtone.

Okrem angličtiny hovorila po španielsky, francúzsky, taliansky a&nbsp;poľsky. V&nbsp;roku 1951 sa zamestnala ako reportérka a&nbsp;fotografka v&nbsp;denníku Washington Times-Herald.

V&nbsp;tom čase sa prvýkrát zasnúbila s&nbsp;mladým maklérom Johnom Hustedom, no svadba sa nekonala. Jackie o&nbsp;ňom vyhlásila, že je nezrelý a&nbsp;nudný.

John nebol jej prvý chlapec, ako o&nbsp;nej prezradil priateľ, spisovateľ Truman Capote: „Pred ním mala minimálne päť mužov, s&nbsp;ktorými skončila v&nbsp;posteli. Panenstva sa chcela zbaviť čo najskôr.“

Príležitosť na to mala najmä v&nbsp;Paríži, kde sa pohybovala v&nbsp;spoločnosti milionárov, európskych kniežat, hercov, spisovateľov. Takýto svet jej zachutil. O&nbsp;pobyte na Sorbone vyhlásila, že to bol jej najkrajší rok.

Ďalší muž v&nbsp;jej živote bol John P.&nbsp;Marquand, syn spisovateľa a&nbsp;nositeľa Pulitzerovej ceny Johna Marquanda. Matka ju však od tohto mladíka odhovárala, pretože bol chudobný a&nbsp;takí sú podľa nej všetci spisovatelia.

Má si hľadať lepšiu partiu. A&nbsp;tú aj našla. V&nbsp;roku 1952 stretla lásku svojho života, ako napísala priateľovi Ormandovi de Kay: „Zasnúbila som sa, chcem, aby si to vedel prvý. Je to J. F. Kennedy.“

Zoznámili sa na slávnostnej večeri. Charizmatického politika Johna Fitzgeralda Kennedyho sprevádzala povesť plejboja a&nbsp;to sa Jackie veľmi nepozdávalo. Okrem toho bol od nej o&nbsp;dvanásť rokov starší.

U&nbsp;Kennedyho pohľad na Jackie zafungoval opačne: okúzlila ho. Svojím šarmom, humorom, krásou, noblesou. Videl ju po svojom boku ako prvú dámu krajiny. Veril, že práve on sa postaví na jej čelo. Pozval ju na rande, ale nepochodil.

Musel sa o&nbsp;ňu dlho usilovať, kým mu podľahla. Ich vzťah nabral obrátky. Nebol ani nudný, ani nezrelý ako pri predchádzajúcom snúbencovi. Kennedy, verný svojej povesti, poňal dvorenie eroticky.

Raz v&nbsp;noci sa na zadnom sedadle auta venoval Jackiným intímnym partiám. Nevšimol si hliadkujúceho policajta, ktorý prišiel bližšie zistiť, kto vo vozidle je a&nbsp;čo tam robí.

Keď pochopil chúlostivú situáciu a&nbsp;spoznal známeho politika, červený v&nbsp;tvári sa ospravedlnil a&nbsp;povedal: „Pokračujte, pán senátor.“

Keď Jackie prijala Johnovu žiadosť o&nbsp;ruku, jeho otec – zrejme aj pre paralyzujúcu mŕtvicu – trval na skorom sobáši. Mladý pár sa zasnúbil koncom júna 1953 a&nbsp;začiatkom septembra bola veľkolepá svadba.

Novomanželov oddával pápež Pius XII. Na obrad pozvali 700 hostí a&nbsp;na večierok 1&nbsp;200. Ani vo zväzku požehnanom pápežom sa John nesprával ako verný manžel.

Rose Kennedyová upozornila mladú nevestu na nepísané pravidlo, ktoré vyznávajú mužskí potomkovia rodiny vrátane jej manžela Joea: manželka musí svojho muža rešpektovať, podporovať a&nbsp;tolerovať. Aj jeho erotické dobrodružstvá.

Rose sa prispôsobila a&nbsp;ani Jackie nezostane nič iné. „Kennedyovci nie sú verní, sú už raz takí,“ zakončila svokra.

Prvé roky manželstva neboli najľahšie: Kennedy pre vojnové zranenia podstúpil dve operácie chrbtice, nosil korzet a&nbsp;neskôr v&nbsp;Oválnej pracovni sedával na špeciálnej stoličke.

Okrem toho mu lekári diagnostikovali chronické ochorenie nadobličiek. Jackie po troch rokoch otehotnela, ale vytúžené dieťa nedonosila, tehotenstvo sa skočilo potratom.

Druhé zasa predčasným pôrodom, na svet prišla mŕtva dcérka Arabella. V&nbsp;týchto ťažkých chvíľach manžela pri sebe nemala. Bol vo Francúzsku na Riviére a&nbsp;po tragédii sa mu domov nechcelo. Až na naliehanie kamaráta zmenil názor.

Ten mu radil: „Ak sa chceš stať prezidentom, okamžite choď za Jackie. Ak nepôjdeš, všetky vydaté ženy v&nbsp;krajine ťa budú nenávidieť.“ V&nbsp;roku 1957 sa rodina Kennedyovcov rozrástla o&nbsp;prvého potomka, dcéru Caroline.

Tri roky po nej Jackie porodila syna Johna a&nbsp;v&nbsp;roku 1963 Patricka, ktorý zomrel niekoľko dní po narodení. Medzitým nastal v&nbsp;živote mladej rodiny zásadný zlom – John sa v&nbsp;roku 1961 stal 35. prezidentom Spojených štátov.

Domovom Kennedyovcov sa stal Biely dom a&nbsp;navonok pôsobili ako šťastný pár. Jackie sa na rozdiel od predchádzajúcich prvých dám nemiešala do politiky. Angažovala sa vo verejnom živote, organizovala večierky pre diplomatov, politikov, umelcov, pustila sa do rekonštrukcie prezidentského sídla.

Do historickej budovy Bieleho domu vniesla vkus a&nbsp;vznešenosť, spravila z&nbsp;neho kultúrne centrum a&nbsp;otvorila ho pre verejnosť. Dokonca presvedčila Kongres USA, aby ho vyhlásil za národnú historickú pamiatku.

Aj osobný život si zariadila podľa vlastných pravidiel. Médiá prepierali Johnove milenky – Marilyn Monroe, Sophiu Lorenovú, Betty Grablovú, Marlen Dietrichovú... A&nbsp;ona sa tvárila, že je nad vecou.

Bolo to však naopak: bolelo ju to. Preto si zvolila podobnú cestu, akúsi formu odplaty. Akoby ani ona nechcela zaostať za manželom, v&nbsp;jej živote sa začalo objavovať množstvo milencov, najmä filmové hviezdy: Warren Beatty, Gregory Peck, Paul Newman či spevák Frank Sinatra.

K&nbsp;afére s&nbsp;ňou sa priznal aj Marlon Brando: „Stretli sme sa v&nbsp;jednom washingtonskom nočnom klube. Dosť sme toho vypili a&nbsp;nadránom sme šli k&nbsp;Jackie domov. Spravil som jej omeletu, dali sme si pohár vína a&nbsp;začali sme tancovať. Po chvíli sa ma spýtala: Chceš sa so mnou milovať? A&nbsp;ja som odpovedal: Už som si myslel, že sa to nespýtaš...“

Podľa historikov sa John Kennedy vždy rozzúril, keď sa dozvedel o&nbsp;jej mileneckých vzťahoch, a&nbsp;Jackie sa vraj v&nbsp;manželovej zlosti vyžívala.

Neskôr si pred novinármi na adresu jeho milostných avantúr neodpustila uštipačnú poznámku: „Viem, že tie ženy ho nepovažovali za dobrého milenca. A&nbsp;ani ním nebol. Kvantitu povýšil nad kvalitu.“

Po jeho smrti vyšlo najavo, že Jackie sa intímne zblížila aj s jeho bratmi Robertom a&nbsp;Tedom. „Od začiatku som ju ľúbil,“ priznal sa Ted osobnému asistentovi jej manžela Davidovi Powersovi.

Po bratovej vražde ju chodil utešovať švagor Robert. Jackie sa neskôr zverila svojmu priateľovi Trumanovi Capotemu: „Milujem dvoch mužov naraz. Bobbyho i&nbsp;Teda.“ Kennedyovci všetko ututlali, škandál sa prevalil až neskôr.

Po atentáte sa Jackie utiahla do ústrania. Odmietla ponuky vtedajších politikov na viceprezidentku, senátorku alebo veľvyslankyňu vo Francúzsku.

Spolu s&nbsp;deťmi sa presťahovala do New Yorku, všetky sily venovala vybudovaniu knižnice a&nbsp;múzea J.&nbsp;F.&nbsp;Kennedyho a&nbsp;podporovala prezidentskú kandidatúru svojho švagra Roberta.

Keď v&nbsp;júni 1968 spáchali atentát aj na neho, rozhodla sa definitívne odísť z&nbsp;USA. Pre Američanov to bolo obrovské sklamanie, pre odvahu a&nbsp;silu v&nbsp;čase vraždy jej manžela ju považovali za národnú vdovu a&nbsp;hrdinku.

Odišla do Grécka a&nbsp;tam sa v&nbsp;októbri 1968 vydala za svojho dlhoročného priateľa gréckeho miliardára Aristotela Onassisa. Ameriku to šokovalo.

Najmä ženy nechápali, prečo sa krásna 39-ročná Jackie vydala za malého škaredého 62-ročného Gréka. Verejnosť i&nbsp;médiá usúdili, že za ich sobášom stoja miliardy lodiarskeho magnáta. A&nbsp;z&nbsp;miláčika národa sa stala zlatokopka.

Iný pohľad na ich spolužitie mala spisovateľka a&nbsp;Jackina priateľka Kitty Carlislová-Hartová: „Vzájomne sa milovali. Bola medzi nimi taká neha, až to dojímalo, a&nbsp;skutočná vášeň. A&nbsp;ako si to užívali.“

Citové prejavy medzi Jackie a&nbsp;Arim, ako miliardára oslovovali v&nbsp;kruhu priateľov, nikoho neudivovali. Verejnosť si však fyzický vzťah medzi nimi dokázala predstaviť len ťažko.

„Ale choďte,“ vyjadrila sa americká komička Joan Riversová, „vy by ste spali s&nbsp;Onassisom?“

Miliardárova osobná sekretárka Kiki Feroudiová mala opačný názor: „Bol do nej zbláznený a&nbsp;napriek tomu, ako vyzeral, aj ona bola zbláznená do neho. Bola medzi nimi veľká fyzická láska.“

Potvrdil to aj ich spoločný priateľ novinár George Plimpton: „Je pravda, že bol malý, tmavý a&nbsp;žiadny krásavec. Ale ženy sexuálne priťahoval.

Bol taký animálne príťažlivý, že si to málokto dokáže predstaviť. Iste, moc a&nbsp;ohromný majetok sú silné afrodiziakum, ale ja som Jackie poznal veľmi dobre. Peniaze boli súčasťou Ariho kúzla, ale len jednou súčasťou. Ona ho naozaj milovala.“

Vzťahu nepriali Onassisove deti Christina a&nbsp;Alexandros. Dcéra Christina sa vyjadrila: „Nieže som ju nemala rada – ja som ju nenávidela.“ Postupne sa práve im podarilo vniesť do ich vzťahu rozkol.

Ari Onassis sa začal obzerať po milenkách a&nbsp;Jackie míňala jeho peniaze kozmickou rýchlosťou. Ročná apanáž 360-tisíc dolárov jej nestačila, na prechádzkach po Paríži, Ríme či New Yorku dokázala minúť celý majetok.

„Keď som si bral Jackie, myslel som si, že si beriem výstavnú ženu. Ako som mal vedieť, že ma vyjde na 50 miliónov ročne?“ zamýšľal sa Onassis a&nbsp;chystal rozvod. Do jeho života však zasiahla tragická udalosť.

V&nbsp;roku 1973 jeho syn zahynul, havaroval s&nbsp;lietadlom. Onassis, zdrvený žiaľom, ho o&nbsp;dva roky nasledoval. Príčinou boli komplikácie po zápale pľúc. Jackie v&nbsp;roku 1975 ovdovela druhýkrát.

V&nbsp;rámci dedičstva získala 26 miliónov dolárov a&nbsp;prestala byť závislá od kannedyovského klanu. Vrátila sa do New Yorku a&nbsp;pracovala vo vydavateľstve Doubleday ako zástupkyňa šéfredaktorky.

Lásku stretla aj tretíkrát. Našla ju v&nbsp;belgickom obchodníkovi s&nbsp;diamantmi Mauriceovi Tempelsmanovi. V&nbsp;roku 1994 jej diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín a&nbsp;v&nbsp;tom istom roku chorobe ako 64-ročná i&nbsp;podľahla.

Pochovali ju vedľa manžela Johna na Arlingtonskom národnom cintoríne vo Virgínii.

Z miláčika národa zlatokopka. Aká bola v skutočnosti Jackie Kennedyová?

Výber pre vás

Z miláčika národa zlatokopka. Aká bola v skutočnosti Jackie Kennedyová?

Súvisiace články

Nevídané! Po 600 rokoch máme dvoch žijúcich pápežov. Aká je pravda o ich vzťahu?

Zo zákulisia Rooseveltovej nemocnice: Hoci týchto ľudí nevidíte, chod zariadenia stojí na nich

Umelecké diela tvoria aj z odpadu. Odsúdení zo Želiezoviec pomáhajú chudboným rodinám

Výber pre vás