Mária Mišovičová

A&nbsp;vytvorila o&nbsp;sebe legendu, ktorú opísala v&nbsp;autobiografii Umenie ženskej krásy: „Mala som šťastné detstvo. Narodila som sa v&nbsp;Krakove ako prvorodené dieťa zámožných rodičov. Obaja moji starí otcovia boli vplyvní poľskí bankári a&nbsp;majitelia baní. Otec zasa významný obchodník. Detstvo som prežila s&nbsp;milovanými rodičmi a&nbsp;so sestrami na hlavnom námestí vo vile plnej cenných obrazov, nábytku a&nbsp;vzácnych kníh.“ Ale v&nbsp;skutočnosti bolo všetko inak, rané obdobie jej života zďaleka nebolo také, ako opisovala. V&nbsp;čase, keď písala tieto pamäti, zrejme jej vlastné trpké detstvo prišlo také absurdné, že ho už nepovažovala za pravdivé. Obklopoval ju prepych, knihu písala v&nbsp;luxusných apartmánoch v&nbsp;Ríme, Paríži, Londýne a&nbsp;detstvo v&nbsp;chudobnej štvrti Kazimierz na okraji Krakova bolo zabudnuté.

V&nbsp;októbri 1889 stála 17-ročná Chaja, neskôr Helena, poslednýkrát pred domom rodičov s&nbsp;malým kufríkom v&nbsp;ruke a&nbsp;z&nbsp;chodníka ešte rýchlo nazrela do okien. Dúfala, že aspoň na chvíľu uvidí vnútri niekoho blízkeho. Matku Gitel alebo niektorú z&nbsp;mladších sestier. Otec Horace Rubinstein ju po drsnej hádke vyhnal z&nbsp;domu, pretože sa odmietla vydať za muža, ktorého jej vybrali rodičia. Bol o&nbsp;generáciu starší než ona, vdovec s&nbsp;niekoľkými deťmi. Vzoprela sa kvôli láske k&nbsp;rovnako starému študentovi bez majetku, katolíkovi, čo otca pobúrilo natoľko, že musela opustiť rodičovský dom, dokonca sa jej vyhrážal smrťou za zneuctenie rodiny.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE ŽENY, KTORÁ DOBYLA SVET KOZMETIKY LEN VĎAKA VLASTNÉMU TALENTU, NÁJDETE V GALÉRII

Rubinsteinovci boli chudobní, nikdy nemali peňazí nazvyš, no ona túžila po živote v&nbsp;luxuse, chcela sa stretávať so slávnymi ľuďmi, ktorých videla na obálkach časopisov, priateliť sa s&nbsp;filmovými hviezdami a&nbsp;so slávnymi ženami. Ale ako dcéra ortodoxného žida, predavača petroleja v&nbsp;zastrčenom obchodíku, mohla o&nbsp;niečom takom naozaj iba snívať. Život jej rodičia nalinkovali inak. Lenže ona vzala osud do vlastných rúk. Ušla do Viedne k&nbsp;príbuzným z&nbsp;matkinej strany. 

Hoci matka Gitel v&nbsp;spore otca s&nbsp;dcérou stála na manželovej strane, pred náhlym odchodom sa s&nbsp;rozhodnou a&nbsp;neústupčivou Chajou stihla zmieriť a&nbsp;do kufra jej vložila dvanásť nádobiek s&nbsp;krémom. Rodina ho kupovala u&nbsp;židovského lekárnika na krakovskom námestí a&nbsp;celé roky ho používala na ochranu pleti pred nepríjemným poľským chladom. Nebyť týchto téglikov, jedna z&nbsp;najslávnejších kozmetických značiek by možno vôbec nebola vznikla.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Matkini príbuzní Chaju na nejaký čas prichýlili, ale ona bola rozhodnutá splniť si sen o&nbsp;bohatstve. Preto jej z&nbsp;Viedne pomohli emigrovať do Austrálie, kde žila početná židovská komunita s&nbsp;väzbami na jej rodný Krakov. Oblečenia si k&nbsp;ďalekým protinožcom viezla poskromne, nezabudla však na topánky na vysokých opätkoch, žiadna pohodlná obuv na cestovanie loďou. Dôvodom bola jej výška, merala iba 147 centimetrov. 

Po príchode do Austrálie si zmenila meno. Už nebola Chaja, ale Helena podľa krásnej Heleny Trójskej. Bývala u&nbsp;strýka na farme vzdialenej sto kilometrov od Melbourne. Príbuzným sa starala o&nbsp;tri malé deti a&nbsp;zvyšný čas pomáhala v&nbsp;obchodíku so zmiešaným tovarom. Po večeroch navštevovala kurzy účtovníctva, pretože chcela preniknúť do tajov veľkého obchodu, na ktorý mala nepochybne talent, čo objavila onedlho. Po príchode do Austrálie si všimla, že ľudia majú červenú, vysušenú pleť. Výrazné to bolo najmä u&nbsp;žien.

Sama mala bezchybnú pleť, a&nbsp;tak jej napadlo, či by sa krém, ktorý bol vhodný proti poľským mrazom, neosvedčil aj na ošetrenie pleti domácich sužovanú horúcim austrálskym slnkom. Na strýkovej farme sa pustila do experimentovania. Chcela namiešať podobný krém, aký si priniesla z&nbsp;domova. Jeho základom bol lanolín, vedľajší produkt pri chove oviec. Tých bolo v&nbsp;Austrálii všade dosť a&nbsp;ich tuk nebol drahý. Mal však jeden výrazný nedostatok –&nbsp;dlho nepríjemne páchol. Aby prišla na správnu technológiu výroby a&nbsp;odstránila zápach, zamestnala sa v&nbsp;lekárni. Lekárnika požiadala, či by mohla používať jeho malé laboratórium, a&nbsp;za to mu dohliadala na poriadok v&nbsp;účtoch. Nakoniec prišla na to, ako prekryť nepríjemný pach. Vyrobila extrakt z&nbsp;bylín, ktoré mala rada, a&nbsp;výťažky z&nbsp;levandule, ľalie, borovicovej kôry a&nbsp;divých austrálskych lúčnych kvetov zamiešala do svojich krémov a&nbsp;začala ich predávať.

Od príchodu do Austrálie verejne hlásala, že slnko je pre pleť najväčším nepriateľom. Takže bolo jasné, že jej zákazníčkami budú ženy a&nbsp;výborným lákadlom jej jemná pleť. Tá bola najlepšou reklamou a&nbsp;lekárenské nádobky dodávali krému serióznosť. Nazvala ho Valaze a&nbsp;Austrálčania naň stáli v&nbsp;rade. Helena bola spočiatku na všetko sama. Krém vyrábala, balila, predávala, ale keďže bol oň veľký záujem, čoskoro nestíhala. Musela zamestnať pomocníkov. Boli to najmä vdovy s&nbsp;malými deťmi alebo slobodné matky, ktoré cez deň popri starostlivosti o&nbsp;potomkov pracovať nemohli. Aby však svoje ratolesti uživili, potrebovali peniaze, a&nbsp;tak chodili na nočné zmeny.

Helena Rubinstein hneď prvý vlastnoručne vyrobený krém povýšila na luxusný výrobok a&nbsp;tomu zodpovedala aj cena. Bola vysoká, no ona bola vždy presvedčená, že kvalita musí niečo stáť. Tvrdila, že úspešná kozmetika musí mať punc exkluzivity a&nbsp;vedecky podložené zloženie, čím sa bude už na prvý pohľad odlišovať od lacných líčidiel ľahkých žien a&nbsp;komediantov. Dovtedy totiž dekoratívnu a&nbsp;telovú kozmetiku používali práve prostitútky a&nbsp;potulní herci.

Helena Rubinstein mala vlastnú filozofiu, stavila na vedu. Prvá začala používať spojenie problematická pleť a&nbsp;u&nbsp;klientok rozlišovala rôzne druhy: suchá, mastná alebo zmiešaná. Svoje nové postupy v&nbsp;starostlivosti o&nbsp;pleť konzultovala s&nbsp;vedcami, dermatológmi a&nbsp;dietológmi. Vďaka vedeckému prístupu sa jej podarilo naučiť používať kozmetiku aj dámy z&nbsp;najvyšších kruhov, manželky bankárov, priemyselníkov. Po jej líčidlách či krémoch túžili aristokratky i&nbsp;jednoduché ženy. Zrejme tam niekde bol základ, prečo vznikla veta, že pred Helenou Rubinstein sa ženy o&nbsp;seba starali, ale až vďaka nej sa skrásneli.

Po fenomenálnom úspechu sa presťahovala do Melbourne, kde o&nbsp;tri roky založila prvú kozmetickú firmu a&nbsp;prvý salón krásy. Reťazec kozmetických salónov sa rozrástol po celej Austrálii, dve zo sestier sa prisťahovali za ňou, aby ich viedli. Helena ako najstaršia sa doma musela starať o&nbsp;svojich sedem mladších sestier, no nikdy sa nesťažovala. Hovorila, že aspoň pochopila ženskú dušu. V&nbsp;Austrálii v&nbsp;nich našla pomoc a&nbsp;spriaznené duše.

Keď svojimi krémami a&nbsp;výrobkami dobyla austrálsky svetadiel, prišiel čas preniknúť do Európy. Prvou metropolou bol Londýn. Pre svoj nový salón na starom kontinente si vybrala honosné sídlo, ktoré kedysi patrilo lordovi Salisburymu. Helena Rubinstein veľmi dobre vedela, ako na zákazníčky pôsobí luxus. K&nbsp;tomu pridala perfektne vyškolený personál a&nbsp;na úspech nebolo treba dlho čakať. S&nbsp;reklamou jej pomáhal novinár poľsko-amerického pôvodu Edward William Titus. Ich pracovný vzťah sa zmenil na súkromný a&nbsp;v&nbsp;roku 1908 sa v&nbsp;Londýne zosobášili. Zakrátko prišli po sebe na svet dvaja synovia Roy a&nbsp;Horace. 

Podľa dochovaných svedectiev mala v&nbsp;sebe Helena Rubinstein nesmierne množstvo energie a&nbsp;málokto jej stačil. Rozrastajúci sa podnik viedla pevnou rukou, mala prirodzenú autoritu. Nestrpela prázdne reči, bola priama, prostoreká a&nbsp;jediné oslovenie, ktoré zniesla, bolo madam. Ak nebola nablízku, nazývali ju aj malá veľká madam.

Popri malých deťoch stihla otvoriť ďalší salón v&nbsp;Paríži a&nbsp;dohodnúť si spoluprácu s&nbsp;mladým Savadorom Dalím, s&nbsp;ktorým sa tam zoznámila. Keď vypukla prvá svetová vojna, s&nbsp;permanentne neverným manželom a&nbsp;deťmi odcestovala do New Yorku. Prišla tam ako úspešná podnikateľka a&nbsp;zámožná žena. Aj tam stavila na marketing. Svoju kozmetiku predávala draho v&nbsp;originálnom dizajne. Uspela s&nbsp;vlastnou filozofiou: čím je kozmetika drahšia, tým je žiadanejšia. Návrhy téglikov a&nbsp;obalov vytvoril Dalí. 

Američankám ponúkla svoje výrobky ako tradičnú kozmetiku európskych šľachtičien. Všetko, čo vtedy prichádzalo zo starých európskych aristokratických kruhov, v&nbsp;Amerike vítali. Helena Rubinstein sa postupne presadila aj v&nbsp;Spojených štátoch, otvorila tam desiatky obchodov so svojím menom. V&nbsp;zlatej ére filmu jej kozmetiku a&nbsp;líčidlá používali azda všetky najväčšie holly­woodske hviezdy.

Úspešná bola na oboch stranách Atlantiku, zamestnávala stovky ľudí v&nbsp;Európe i&nbsp;v&nbsp;Amerike, svoju kozmetickú ríšu rozšírila o&nbsp;desiatky nových produktov. Pre Američanov bola bohatá Európanka z&nbsp;východu, na starom kontinente v&nbsp;nej zas videli zámožnú, extravagantnú Američanku, ktorej kozmetika priniesla moderné trendy. Úspešne zvládla aj hospodársku krízu. Tesne pred jej prepuknutím v&nbsp;roku 1928 predala svoju kozmetickú firmu spoločnosti Lehman Brothers za závratných sedem a&nbsp;pol milióna dolárov. V&nbsp;čase krízy ju za jeden milión kúpila nazad a&nbsp;aj vďaka svojmu menu ju priviedla späť na vrchol a&nbsp;k&nbsp;mnohomiliónovým ziskom.

Po jej smrti hodnota jej majetku v&nbsp;dolároch siahala k&nbsp;stomiliónovej hranici. Dedičom všetkého sa stal jej syn Roy. Kľúčom k&nbsp;úspechu bola vynikajúca stratégia, ktorú si vypracovala. Zaviedla predaj na dobierku, vždy vystihla pravý čas, kedy uviesť na trh nové výrobky. Neustále pozorne sledovala novinky v&nbsp;lekárskom a&nbsp;chemickom odvetví. Držala sa hesla, že veda by mala byť v&nbsp;službách krásy. Pokiaľ ide o&nbsp;krásu žien, preslávila sa výrokom: „Nie sú škaredé ženy, sú len ženy lenivé niečo so sebou spraviť.“ Paradoxne, sama do svojich salónov na ošetrenie pleti nechodila, tvrdila, že na to nemá čas.

Helena Rubinstein konečne dosiahla to, čo si v&nbsp;mladosti zaumienila. Stala sa z&nbsp;nej slávna, úspešná a&nbsp;nesmierne bohatá žena, ktorá väčšinu života prežila medzi svetovou elitou. Bola vplyvná filantropka a&nbsp;významná mecenáška umenia. Pozývali ju na večierky európskej i&nbsp;americkej smotánky, na stretnutia s&nbsp;kráľovskými rodinami a&nbsp;ona si to užívala, rada bola v&nbsp;centre pozornosti, no vždy ako decentná dáma. Medzi jej priateľov patrili významní maliari Renoir, Chagall, Picasso, Dalí.

Napriek bohatstvu bola Helena Rubinstein šetrná, celý život si do kancelárie nosila obed v&nbsp;papierovom vrecku. Za krásne veci však peniaze neľutovala. Vlastnila šperky, ktoré nosila ruská cárovná Katarína Veľká, zbierala obrazy, starožitnosti. Nikdy nekomentovala žiadne názory či články, ktoré sa jej týkali, naopak, dlhé roky o&nbsp;sebe hovorila veľmi hmlisto. Pravdu o&nbsp;svojom pôvode nikdy nevyzradila. Najmä nie vtedy, keď stúpala po spoločenskom rebríčku.

Mýtus o&nbsp;šťastnej a&nbsp;majetnej rodine, z&nbsp;ktorej údajne pochádzala, rozbil po jej smrti americký novinár Cliff Carmichael vo svojej knihe Svet za pleťovou maskou. Materiály o&nbsp;nej hľadal v&nbsp;archívoch, prečítal množstvo korešpondencie tejto slávnej ženy, rozprával sa s&nbsp;pamätníkmi a&nbsp;zistil, že v&nbsp;Poľsku ona ani jej rodina nežili vo vysokej spoločnosti. Helena Rubinstein klamala zámerne. Zrejme sa bála, že jej jednoduchý pôvod by jej znemožnil dosiahnuť úspech, po ktorom túžila. Žila v&nbsp;časoch, keď sa nepovažovalo za pozitívum, ak sa niekto vypracoval sám do vrcholných obchodných kruhov či najvyšších spoločenských vrstiev. 

Pritom táto nezávislá a&nbsp;nebojácna žena svoju firmu riadila doslova až do posledného dychu. Dožila sa 92 rokov, prežila nielen manžela, ale i&nbsp;mladšieho syna. Ďalšie tabu bola jej rodina. Ani tú nikdy nikde nespomínala. Napriek tomu počas druhej svetovej vojny využila všetky svoje kontakty, aby rodičov i&nbsp;sestry zachránila. Do bezpečia dostala všetkých okrem jednej sestry a&nbsp;jej manžela, ktorí zahynuli v&nbsp;koncentračnom tábore v&nbsp;Osvienčime.

Úspech v&nbsp;podnikaní neznamenal aj úspešný rodinný život. Takmer po tridsiatich rokoch skončila jej trpezlivosť s&nbsp;mužovými neverami a&nbsp;nasledoval rozvod s&nbsp;novinárom Edwardom Titusom. Po necelom roku sa vydala opäť, tentoraz sa jej manželom stal potomok gruzínskeho šľachtického rodu princ Artchil Gourielli-Tchkonia, mladší takmer o&nbsp;štvrťstoročie. Mal peniaze, kontakty, sobášom s&nbsp;ním sa dostala do aristokratických kruhov ako princezná. Špekulovalo sa o&nbsp;tom, či to z&nbsp;jej strany nebol vypočítavý marketingový ťah, pretože onedlho uviedla na trh pánsku kozmetiku s&nbsp;jeho menom. Nešlo však o&nbsp;žiaden zištný vzťah, prežili spolu spokojných sedemnásť rokov bez turbulencií a&nbsp;nevier. Princ zomrel v&nbsp;roku 1956.

Malá veľká madam: Za svoj pôvod sa Helena Rubinstein hanbila, preto klamala

Výber pre vás

Malá veľká madam: Za svoj pôvod sa Helena Rubinstein hanbila, preto klamala

Súvisiace články

Večný Fanfán Tulipán: Gérard Philipe obdivoval krátky život, akoby tušil svoj osud

Škoda lásky – a tých miliónov! Kto je za svetovým úspechom legendárnej pesničky?

Chcela dokázať nemožné: Dorothy Kilgallenová pátrala na vlastnú päsť po vrahoch Kennedyho

Výber pre vás