Lucia Lukušová

Eidam i&nbsp;gouda patria medzi popredné holandské syry, ktoré poznajú ľudia na celom svete. Holandsko je charakteristické svojím syrovým prívlastkom. Ide totiž o&nbsp;najväčšieho výrobcu a&nbsp;zároveň exportéra tejto mliečnej pochúťky. Syrári ročne vyrobia zhruba 650-tisíc ton syra, pričom štatistiky hovoria o&nbsp;tom, že jeden obyvateľ ho ročne zje zhruba 21 kilogramov.

<p>Je hlavná zo štyroch krajín Holandského kráľovstva. Leží na rozlohe 41 526 km², pričom približne 6 500 km² vzniklo vysušením mora. Hlavné a&nbsp;zároveň najväčšie mesto je Amsterdam, sídlom holandského parlamentu, vlády i&nbsp;monarchu je však Haag. V&nbsp;krajine žije asi 17,5 milióna obyvateľov. Jej povrch tvorí väčšinou rovina, pričom najvyšší vrch Vaalserberg leží v&nbsp;nadmorskej výške len 322,7&nbsp;metra. Holandsko je rozdelené na dvanásť administratívnych regiónov, ktoré sa nazývajú provincie.</p>

Holandsko

Jedným z&nbsp;najstarších vyrábaných syrov je práve gouda. Začali ju vyrábať v&nbsp;meste nachádzajúcom sa v&nbsp;provincii Južný Holland, ktoré nesie rovnaký názov ako syr, a&nbsp;to zhruba v&nbsp;12.&nbsp;storočí. V&nbsp;minulosti bola jeho výroba vyslovene ženskou doménou a&nbsp;mamy, babky odovzdávali remeslo svojim dcéram a&nbsp;vnučkám. Syr nejedli len farmári, ale aj moreplavci. Ocenili, že keď sa plavili trebárs aj na Nový Zéland, vydržal až do cieľa a&nbsp;stále mal vynikajúcu chuť. Keďže ho lokálni výrobcovia chceli stále vylepšovať, postupne doň skúšali pridávať napríklad bylinky. Dnes už tento zrejúci syr z&nbsp;kravského mlieka predávajú napríklad dochutený korením, pivom, ale aj hľuzovkou. Hoci ho vyrábajú vo viacerých krajinách sveta, pravá gouda s&nbsp;registráciou v&nbsp;Európskej únii s chráneným zemepisným označením pochádza iba z&nbsp;Holandska.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z KRAJINY KVETOV, SYROV, RÝB A BICYKLOV NÁJDETE V GALÉRII

Nielen tento syr, ale mnoho ďalších domáci kupujú v&nbsp;špecializovaných predajniach alebo na trhoviskách. Jeden z&nbsp;najstarších syrových trhov sa koná v&nbsp;mestečku Alkmaar. Tradícia sa píše od konca 16.&nbsp;storočia. Nejde len o&nbsp;nákup, ktorému predchádza ochutnávanie, aby zákazník vedel, čo kupuje, ale aj o&nbsp;syrársku súťaž. Hoci v&nbsp;špecializovaných obchodoch si možno kúpiť holandské syry od výmyslu sveta, na syrovom trhu vždy v&nbsp;piatok predávajú len goudu. Od apríla do konca septembra tak na námestie Waagplein prúdia tí, ktorí sa chcú preniesť aspoň na okamih do histórie. 

Producenti syrových výrobkov si na špeciálne drevené závesné váhy naložia niekoľko bochníkov a&nbsp;musia ich čo najrýchlejšie preniesť zo štartu do cieľa. Jedno koleso syra pritom váži viac ako trinásť kíl a&nbsp;na povrchu je chránené voskom. Páni v bielom so slameným klobúkom na hlave sa s nákladom pohybujú kolísavo, aby ho po ceste nestratili. To by totiž nič nezarobili, lebo práve v&nbsp;cieli ich čakajú majitelia gastroprevádzok a&nbsp;spoločne si dohodujú cenu. A&nbsp;to rázne a&nbsp;rýchlo. Celé sa to deje už len na prilákanie turistov. A&nbsp;zdá sa, že tým sa to stále páči, lebo niekedy sa tlačia hlava na hlave.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Do Alkmaaru sa oplatí zavítať kedykoľvek, nielen v&nbsp;piatok. V&nbsp;niekdajšej rybárskej dedine je známou atrakciou aj plavba po kanáloch. Trvá necelú hodinku. Ponúka úplne iný pohľad na miestnu architektúru ako prechádzka mestom. Okrem toho ide aj o&nbsp;pomerne slušnú hodinu telocviku. Na trase je niekoľko mostov, takže kto chce výlet prežiť bez ujmy na zdraví, je nútený na každé upozornenie sprievodcu skloniť hlavu, prípadne si ľahnúť na podlahu alebo sa skrčiť tak veľmi, aby nedostal ostrý úder priamo do hlavy. Počas horúcich letných dní je najmä počas víkendov na kanáloch veľmi rušno. Miestni, ktorí vlastnia akékoľvek plavidlo od gumených člnov cez paddleboardy až po drevené loďky, naň nasadnú a&nbsp;užívajú si deň.

Z&nbsp;paluby je najlepší výhľad napríklad na dom, ktorý miestni volajú aj Dom s&nbsp;guľkou. Poznať ho podľa zeleného dreveného obloženia, ale aj podľa roku 1573, ktorý je bielou farbou označený na fasáde. Ide o&nbsp;rok, keď počas španielskeho obliehania stavbu na Appelsteeg&nbsp;2 zasiahla španielska delová guľa. Zranený nebol nikto, no stopy po útoku vidno dodnes. Dôležité je aj to, že táto budova symbolizuje víťazstvo Holandska vo vojne so Španielskom. V&nbsp;samotnom centre mesta si vychýrená zmrzlináreň zriadila na kamennom múre kanála zvonček. Kto má teda chuť na niekoľko kopčekov osviežujúcej dobroty, stačí naň zazvoniť a&nbsp;chvíľku počkať. Čašník prichádza s&nbsp;lístkom, aby si zapísal celú objednávku, a&nbsp;následne v&nbsp;špeciálnom stojane zmrzlinu prinesie. Takisto platí, že kto nevlastní žiadne plavidlo, môže si ho v&nbsp;miestnej požičovni prenajať s&nbsp;kapitánom alebo bez neho.

Najčastejším dopravným prostriedkom obyvateľov Holandska sú ich dvojkolesové tátoše. Na bicykli sú schopní denne prejsť desiatky kilometrov. A&nbsp;to nielen tí, ktorí sa doma nahodia do športového a&nbsp;idú stresový hormón kortizol vymeniť za hormóny šťastia endorfíny, ale aj ženy, ktoré ráno naložia svoje deti do vaničky a&nbsp;odvezú ich bicyklom do škôlky či školy a&nbsp;potom idú do práce i&nbsp;na nákup. V&nbsp;krajine je každý bicykel zaregistrovaný. Pozoruhodné je, že Holanďanov je zhruba sedemnásť miliónov, pričom zaregistrovaných dvojkolesových vozidiel ešte o&nbsp;šesť miliónov viac. 

Cyklo­trás je naprieč krajinou zhruba 37-tisíc kilometrov. Aj na nich platia dopravné predpisy. Prilba nie je povinná ani v&nbsp;meste, ani mimo neho, ale napríklad hlavné mesto Amsterdam je plné zákazov a&nbsp;nariadení, aby radní dokázali v&nbsp;900-tisícovej metropole ako-tak udržať poriadok. Mestská rada holandskej metropoly koncom júla rozhodla o&nbsp;zatvorení hlavného prístavného terminálu pre výletné lode, ktorý je v&nbsp;samotnom centre mesta len na skok od hlavnej stanice. Je to ďalšie zo série opatrení, aby obmedzili hromadný turizmus a&nbsp;zvýšili komfort života domácich obyvateľov.

Pri prechádzke ulicami sa nedá nevšimnúť si informačné tabule so zákazmi, napríklad zákaz fajčiť marihuanu mimo vyhradených podnikov, prípadne močiť na ulici, piť alkohol, ale aj fotiť v&nbsp;štvrti De Wallen. Túto časť preslávil Red Light District, čiže červené svetlá a&nbsp;sporo odeté dámy vo výkladoch, ktoré lákajú okoloidúcich na sexuálne radovánky. Kto by mal chuť niektorú z&nbsp;postávajúcich žien odfotiť, nech si hneď nachystá viac ako sto eur na pokutu. To, že ju dostane, je takmer isté. V&nbsp;tejto štvrti sa totiž vo dne i&nbsp;v&nbsp;noci pohybuje najviac policajtov, ktorí dozerajú na poriadok. Prostitúcii sa v&nbsp;Amsterdame veľmi dobre darí už od dávnych čias, keďže námorníkov, ktorí tadiaľ denne prechádzali v&nbsp;minulosti, ale i&nbsp;dnes, možno rátať vo vysokých počtoch. A&nbsp;keďže štvrť sa nachádza blízko hlavného prístavu, za radovánkami to vždy mali len na skok. Prostitúcia je v&nbsp;krajine regulovaná zákonom, ľahké devy zo svojho zárobku platia dane. Paradoxom je, že v&nbsp;tejto štvrti stojí aj najstaršia budova mesta, a&nbsp;to kostol Oude Kerk z&nbsp;13.&nbsp;storočia.

Kým Red Light District každý večer zahalia červené svetlá, 27.&nbsp;apríla je každoročne celá krajina odetá do oranžovej. Dôvodom je Deň kráľa. Obyčajne sa už večer predtým na námestiach zhromaždí množstvo ľudí, ktorí majú na sebe minimálne jednu oranžovú vec. Nehovoriac o&nbsp;tom, že pódiá, záhradné terasy, ale aj pouličné lampy, lavičky či lode žiaria v&nbsp;oranžovej farbe. Všade sa konajú oslavné trhy či koncerty. Ľudia jedia, pijú, zabávajú sa, pretláčajú sa davom, ale všetko sa to deje v&nbsp;zmierlivej atmosfére. 

Napriek tomu, že väčšina z&nbsp;nich je potúžená alkoholom alebo marihuanou, na agresivitu človek natrafí skutočne len veľmi výnimočne. Prečo v&nbsp;tento štátny sviatok dominuje práve oranžová farba? V&nbsp;Holandsku totiž symbolizuje kráľovský dvor. Aktuálny kráľ Viliam Alexander je medzi občanmi populárny podobne ako jeho mama kráľovná Bea­trix, keď ešte bola na kráľovskom tróne. Abdikovala v&nbsp;prospech svojho syna v&nbsp;roku 2013. Kým v&nbsp;ostatné dni sa cyklo­trasy len tak hemžia cyklistami, na Deň kráľa bicykle mnohí oslavujúci radšej nechajú zamknuté doma. Viaceré z&nbsp;nich totiž pri bujarej zábave končia v&nbsp;kanáloch. Napriek tomu, že radnica pravidelne zabezpečuje ich čistenie, niekedy už môže byť neskoro.

Nikdy však nie je neskoro ísť si obhliadnuť skanzen Zaansche Schans s&nbsp;veternými mlynmi, ktorý leží len 20&nbsp;kilometrov od holandskej metropoly. Je ich tam trinásť a&nbsp;do väčšiny z&nbsp;nich sa dá vojsť. Mali rôzne funkcie: slúžili na získavanie oleja z&nbsp;arašidov, mletie obilia, na lúpanie jačmeňa, výrobu korenia i&nbsp;farieb. Ide o&nbsp;skutočne malebnú scenériu. Ako v&nbsp;rozprávke sa človek cíti aj pri návšteve susedného mestečka Zaandam. Návštevníci chodia obdivovať najmä fasádu štvorhviezdičkového hotela Inntel Hotels Amsterdam Zaandam. Stojí na brehu vodného kanála a&nbsp;dali ho dokopy zo 70 domov.

Samozrejme, aj prechádzka po oboch stranách kanála je príjemná. Od jari do jesene zdobia prechodné mostíky cez vodu pestrofarebné kvetiny. Tie sú príznačné i&nbsp;pre každé trhovisko. Kvietky skutočne možno kúpiť v&nbsp;prvotriednej kvalite na každom rohu a&nbsp;navyše takmer zadarmo. Veľká kytica obyčajne nestojí viac ako desať eur a&nbsp;pri každodennom zastrihávaní vydrží vo váze aj dva týždne. Najviac kvetín na jednom mieste možno zočiť v&nbsp;botanickej záhrade Keukenhof neďaleko Lisse. Jej brány sú pre návštevníkov otvorené iba na jar. Dá sa povedať, že ide o&nbsp;výkladnú skriňu holandských tulipánov všetkých farieb i&nbsp;druhov. Pestujú ich už štyristo rokov a&nbsp;dokopy tam rastie sedem miliónov kvetov. Svoje pavilóny má nielen kráľovná Beatrix, ale i&nbsp;aktuálny kráľ Viliam Alexander. Dá sa vyjsť na rozhľadňu, odkiaľ je nádherný výhľad na kvetinové polia všade navôkol. Najbližšie k&nbsp;nim však budete, keď si kúpite výlet loďou a&nbsp;poveziete sa pomedzi ne. 

Začali sme syrom a&nbsp;skončíme rybami. Práve tie sú typické pre niekdajšiu rybársku dedinu Volendam. Na mape sveta sa začala objavovať až po tom, čo obyvatelia prístavu Edam, vzdialeného tri kilometre, vykopali kratší kanál do obce Zuiderzee. Novú lokalitu teda osídlili miestni farmári i&nbsp;rybári. Začali ich nazývať komunita Volendam, čo znamená „plná priehrada“. Na začiatku 20.&nbsp;storočia nadchla očarujúca architektúra aj umelcov. Istý čas tam tvoril španielsky maliar Pablo Picasso či jeho francúzsky kolega Pierre Auguste Renoir. 

Prístav je lemovaný promenádou najmä s&nbsp;reštauráciami či inými gastrozariadeniami. Domáci preferujú najmä ryby. Kto sa chce najesť ako pravý Holanďan, nech si objedná kibbeling. Ide o&nbsp;ľahko obalené a&nbsp;následne vypražené lahodné mäso z&nbsp;tresky. S&nbsp;výnimkou prípadu, keď si k&nbsp;tomu dáte majonézu, nie je vôbec mastné. Ľahká verzia je len s&nbsp;nakrájanou cibuľkou a&nbsp;kyslou uhorkou. Ak niekto preferuje surovú alebo len jemne zaúdenú rybu, v&nbsp;tom prípade je toto miesto vychýrené najlepšou rybou, ktorú miestni volajú ihla. Vzhľadom pripomína úhora.

Holanďania sú známi tým, že počas pracovného týždňa si nepotrpia na obed. Obedové menu teda budete hľadať márne. Buď im stačí takýto rybací snack hoci aj, ľudovo povedané, na stojáka, prípadne obložený sendvič. Čo sa týka večere, tam už ide o&nbsp;väčší rituál. Preto i&nbsp;najlepšie reštaurácie v&nbsp;malých mestách otvárajú popoludní zhruba o&nbsp;piatej a&nbsp;zatvárajú približne o&nbsp;desiatej. Väčšina Holanďanov je taká disciplinovaná, že minútu po záverečnej nie je v&nbsp;podniku ani noha. Každý z&nbsp;hostí si stráži čas, aby nezdržiaval personál. Ide o&nbsp;národ, ktorý si život užíva a&nbsp;nemieni sa za žiadnu cenu zodrať v&nbsp;práci.

Legálna prostitúcia, zakázané fotenie: V Holandsku narazíte aj na takéto paradoxy

Výber pre vás

Legálna prostitúcia, zakázané fotenie: V Holandsku narazíte aj na takéto paradoxy

Súvisiace články

Kreatívna cesta Bavorskom: Z historického Augsburgu na vidiek plný umenia a skvelého jedla

Po stopách vizionára: Tri dni putovania krajom Tomáša Baťu rozhodne nestačia

Čakanie na zázrak: V krajine, kde doteraz spomínajú na socializmus ako na éru blahobytu

Výber pre vás