Osudy Arménov pripomínajú dramatické osudy Židov. Najskôr na nich útočili Peržania, Rimania, neskôr Mongoli a z času na čas aj Arabi. V priebehu prvej svetovej vojny sa na nich vyvŕšila doznievajúca Osmanská ríša. Počas genocídy v rokoch 1915 až 1918 vyvraždili až 1,5 milióna Arménov. O Náhorný Karabach doteraz vedú boje s Azerbajdžanom. Akoby toho nebolo dosť, ničivé zeme­trasenie v roku 1988 si vyžiadalo 25-tisíc obetí a zničilo až 40 percent priemyslu. Podľa Sarkisa, sprievodcu cestovnej kancelárie s jednodňovými výletmi, mali Arméni určitú istotu len počas trvania Sovietskeho zväzu. Chránila a dotovala ich veľmoc, na ktorú si nikto nedovolil. Doteraz spomínajú na socializmus ako na éru blahobytu. Aj po rozpade červeného impéria vychádzajú s Rusmi veľmi dobre, každý deň vypravia z letiska v Jerevane desiatky letov do Moskvy, Petrohradu, Soči alebo Novosibirska.

Arménsko

Hlavné a zároveň najväčšie mesto krajiny s dátumom vzniku 25. 12. 1991 je Jerevan. Úradný jazyk je arménčina, regionálne jazyky sú ruština a kurdčina. Na čele Arménska stojí prezident Vahagn Chačaturjan. Geografickí susedia sú Azerbajdžan, Irán, Turecko, Gruzínsko. V krajine žije 2 963 900 obyvateľov (odhad z roku 2021). Sú zložení z etnických Arménov (98 %), jezídov (1,2 %) a Rusov (0,4 %). Väčšina ľudí sa hlási k pravoslávnemu kresťanstvu.

Sväté obrázky pomáhajú prežiť

Túžba po kvalitnejšom živote je v Arménsku citeľná. Aj v minulosti jeho obyvatelia najčastejšie emigrovali do Ruska, USA, Nemecka, Kanady, Austrálie… Tí, ktorí ostali doma, jazdia aj dnes najmä na vidieku v starých gazíkoch, volgách a hrdzavých žiguli s veľkými železnými nosičmi na strechách. S malými penziami 50 až 150 dolárov mesačne a priemerným platom 560 dolárov vyžijú len ťažko, a tak predávajú, čo sa dá – a často aj nedá. V niektorých gazíkoch, ktoré po rozpade ZSSR pravdepodobne získali od sovietskej armády, vozia turistov na miestne „safari“. Starý muž toľko šťastia nemal. Pred supermarketom, kde stojí najlacnejšie víno päť dolárov, predáva sväté obrázky. Každý z nich mu pomáha prežiť. Žobráčka na schodoch kláštora Gošavank nepredáva nič, len sa modlí a občas zahrká mincami v plastovom pohári, aby si ju všimli turisti.

Slávni rodáci

Podľa posledného sčítania žije v Arménsku 2,9 milióna ľudí, kým vo svete je ich viac ako desať miliónov! Mnohí sa presadili v najlepšej spoločnosti. K najznámejším patria hviezdy reality šou sestry Kardashianové, ktorým v žilách prúdi arménska krv. V nedávnej minulosti to boli spisovatelia William Saroyan a Sergej Dovlatov, ktorému časté publikovanie v New Yorkeri vraj závidel aj legendárny Kurt Vonnegut. Svetové pódiá dobyl najmä hudobný skladateľ a dirigent Aram Chačaturjan, famózny šansoniér Charles Aznavour, ale aj popová diva Cher. Domáci sú na slávnych rodákov alebo ich potomkov právom hrdí. Stavajú im sochy, pomenúvajú po nich ulice a námestia. Kamenný Saroyan s typicky dlhými fúzami prísne hľadí na Jerevančanov v jednom z priestranných parkov. Neďaleko je námestie Charla Aznavoura s túlavým psíkom spiacim na chrbte, ktorého okoloidúci nevyrušujú. Blúzka a nohavice speváčky a hollywoodskej herečky Cher nechýbajú v zaujímavo architektonicky riešenom Hard Rock Café v centre mesta.

Článok pokračuje na ďalšej strane.