Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Týždňová dovolenka je ideálna príležitosť na spoznávanie zaujímavých kútov Európy, o&nbsp;ktorých ste mnoho počuli a&nbsp;čítali, no zatiaľ ste nemali možnosť sa tam dostať. V&nbsp;jarnom období ešte nie je čas na morské radovánky, ani na horách už nie sú ideálne podmienky na lyžovanie. Vhodné môže byť spoznávanie miest, ich kultúry, tradícií a&nbsp;gastronómie. Na výlet som si zvolil časť Holandska a&nbsp;Belgicka, krajín patriacich do spoločenstva Benelux. Keď sa povie Holandsko, väčšina z&nbsp;nás si predstaví prívlastky ako krajina tulipánov, syra, drevákov, veterných mlynov, bicyklov či kanálov. Okrem týchto symbolov však ponúka oveľa viac.

Holandsko je konštitučná monarchia v&nbsp;západnej Európe, hraničí s&nbsp;Nemeckom a&nbsp;Belgickom. Severozápadné pobrežie krajiny obmýva Severné more. Väčšinu krajiny&nbsp;s celkovou rozlohou 41&nbsp;526&nbsp;štvorcových kilometrov tvorí rovina, približne jedna tretina územia leží pod úrovňou mora a&nbsp;najvyšší bod sa nachádza v&nbsp;nadmorskej výške iba 322 metrov. Holandsko je známe kultúrnou toleranciou a&nbsp;liberalizmom.
&nbsp;
Belgicko je kráľovský štát západnej Európy, spolu s&nbsp;Holandskom a&nbsp;Luxemburskom tvorí spoločenstvo Benelux. Delí sa na tri hlavné regióny: Flámsko na severe, Valónsko na juhu a&nbsp;hlavné mesto Brusel, ktoré je centrom Európskej komisie a&nbsp;NATO.&nbsp;Belgicko sa nachádza v&nbsp;jednom z&nbsp;najpriemyselnejších regiónov sveta a&nbsp;na jeho území leží druhý najväčší európsky prístav Antverpy.

Holandsko a Belgicko

Jedna z&nbsp;najpopulárnejších turistických destinácií Európy je Amsterdam. Z&nbsp;najväčšieho holandského letiska Amsterdam-Schiphol ste v&nbsp;centre zhruba za dvadsať minút. Najbežnejšie je spojenie vlakom z&nbsp;letiska na niektorú zo staníc metra, odkiaľ sa bez problémov dostanete do samého centra mesta. Amsterdam je známy svojou párty atmosférou a&nbsp;otvorenosťou.

Samozrejmosťou na každom rohu je závan marihuany, jedinečné coffee shopy, kde si túto drogu v&nbsp;rôznych podobách môžete legálne kúpiť. Platia však určité pravidlá: do obchodu smú vstúpiť len osoby staršie ako osemnásť rokov a&nbsp;povolené je iba obmedzené množstvo drogy. To by vám však bez problémov malo vystačiť na „plnohodnotný zážitok“. Pre milovníkov gastronómie sa v&nbsp;holandskej metropole nájde zmes kuchýň z&nbsp;celého sveta – od japonského ramenu a&nbsp;suši cez taliansku pizzu až po mexické tacos.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ak však chcete ochutnať niečo autentické, odporúčam vyskúšať miestnu delikatesu – čerstvú surovú rybu (sleďa), najčastejšie podávanú s&nbsp;kyslou uhorkou a&nbsp;so surovou cibuľou. Hollandse nieuwe (haring), ako túto pochúťku nazývajú, je dostupné čerstvé bez predchádzajúceho mrazenia iba koncom jari a&nbsp;začiatkom leta, keď sa tento druh ryby loví a&nbsp;servíruje v&nbsp;typických stánkoch na ulici. Okrem surového sleďa môžete ochutnať aj iné rybacie pochúťky, napríklad rybí koláč. Ďalšou holandskou špecialitou sú smažené mäsové guľky podobné kroketám – bitterballen, najčastejšie podávané s&nbsp;horčicou ako predjedlo.

Hlavným chodom zvyčajne bývajú rôzne druhy rýb, morských plodov alebo mäsa so zemiakmi, s&nbsp;hranolčekmi, kroketami, so zeleninou či s inou prílohou. Azda najlepšou voľbou pri dezerte sú holandské palacinky (poffertjes), podobné našim lievancom, podávané väčšinou so sirupom či s&nbsp;vaječným likérom a&nbsp;posypané práškovým cukrom. Vynechať by ste nemali ani tradičné vafle (stroopwafel) – sušienky plnené karamelovým sirupom, ktoré sa predávajú v&nbsp;mnohých variantoch (s&nbsp;čokoládovou, lentilkovou či orieškovou posýpkou) v&nbsp;špecializovaných obchodoch i&nbsp;supermarketoch.

Okrem spomínaných jedál sú neodmysliteľnou súčasťou holandskej gastronómie syry. Za širokou škálou ich výberu nemusíte chodiť do špecializovaných obchodov, stačí zájsť do bežného supermarketu. Ich ceny sú síce trochu vyššie než ceny našich syrov, no rozdiel v&nbsp;kvalite pocítite už pri bežnej goude. Holanďania ich radi vychutnávajú napríklad v&nbsp;sendviči, ktorý často nahrádza hlavné jedlo.

Za umením a&nbsp;históriou sa možno vydať do niektorého z&nbsp;mnohých múzeí situovaných na námestí Museumplein. Najznámejším z&nbsp;nich je Rijksmuseum – holandské národné múzeum hostiace diela naprieč dejinami krajiny od stredovekého maliarstva cez renesanciu až po školu Bauhaus a&nbsp;moderné umenie. Za vrchol expozície sa považuje Rembrandtova Nočná hliadka – masívne plátno, ktorého reštaurovanie a&nbsp;detailné skúmanie pomocou najnovších technológií prebieha od roku 2019 priamo v&nbsp;múzeu pred očami návštevníkov.

Zaujímavosťou je aj najväčšia verejná knižnica so zameraním na dejiny umenia v&nbsp;Holandsku. Hneď vedľa národného múzea sa nachádza jediné múzeum diamantov v&nbsp;Európe, Van Goghovo múzeum, ponúkajúce najväčšiu zbierku diel tohto holandského umelca, Stedelijk Museum (múzeum súčasného umenia a&nbsp;dizajnu) či Moco – múzeum moderného, surrealistického umenia a&nbsp;streetartu. Do väčšiny múzeí si môžete kúpiť vstupenku dopredu online, čo okrem výhodnejšej ceny výrazne skráti čakanie v&nbsp;rade.

Múzeá internetovým predajom regulujú vstup návštevníkov na určitý čas a&nbsp;vyhýbajú sa tak neriadenému náporu ľudí počas špičky. Okrem širokej ponuky v&nbsp;štvrti múzeí je silným zážitkom Dom Anny Frankovej – múzeum venované príbehu židovského dievčaťa, ktorého denník sa stal svetoznámym svedectvom nielen o&nbsp;dvojročnom skrývaní pred nacistami počas okupácie v&nbsp;rokoch 1942 – 44.

Spôsoby prepravy po Amsterdame sú rôzne. V&nbsp;meste, samozrejme, funguje hromadná doprava: metro, električky, autobusy, na ktoré si za 7,50 eura môžete kúpiť čipovú kartu na jednom z&nbsp;predajných miest, v&nbsp;novinových stánkoch, supermarketoch či na staniciach metra. Tú si nabijete kreditom a&nbsp;pri nastupovaní a&nbsp;vystupovaní sa z&nbsp;nej odčíta suma. Je to férová alternatíva oproti bežným 24-hodinovým, viacdenným, týždenným alebo mesačným lístkom, pretože zaplatíte presne toľko, koľko reálne precestujete.

Bez bicyklovania by to však nebola pravá návšteva Amsterdamu. Miestni túto formu prepravy používajú počas celého roka a&nbsp;zlým počasím či nízkou teplotou sa nedajú odradiť. Čo iné im aj ostáva, veď v&nbsp;Amsterdame sú zrážky a&nbsp;vietor na dennom poriadku. Dážď má však mnohokrát iba podobu akejsi jemnej a&nbsp;krátkej spŕšky či mrholenia. Riešením preto nie je dáždnik či pršiplášť, ale skôr funkčné oblečenie, s&nbsp;ktorým ste pripravení na každé počasie. V&nbsp;meste sa nachádza viacero požičovní bicyklov, ich najväčšia koncentrácia je v&nbsp;centre a&nbsp;za deň prenájmu zaplatíte priemerne 8 až 10 eur.

Bicyklom prejdete veľkú vzdialenosť, dostanete sa aj na miesta, kde je pohyb motorových dopravných prostriedkov obmedzený, navyše zažijete pravú holandskú atmosféru a&nbsp;miestami chaotickú, no v&nbsp;podstate veľmi organizovanú dopravu. K&nbsp;tomu všetkému jazdíte úplne ekologicky. Cyklistické trasy sú vybudované doslova všade a&nbsp;bicykel, vybavený zvončekom, má veľakrát prednosť pred chodcami či inými dopravnými prostriedkami. Odporúčam previezť sa pozdĺž kanálov, ktoré lemujú zástavby charakteristických holandských domov. Ich statika vinou mäkkej pôdy obklopenej sieťou kanálov nie vždy vyzerá úplne presvedčivo. Ak máte dosť objavovania zákutí,&nbsp;obchodíkov a&nbsp;kanálov, vydajte sa do niektorého z&nbsp;parkov takmer úplne v&nbsp;centre – Vondelpark, Rembrandtpark alebo Erasmuspark.

Jedna z&nbsp;hlavných atrakcií Amsterdamu je povestný red light district – štvrť De Wallen približne s&nbsp;tristo miestnosťami, kde prostitútky spoza okna s&nbsp;výhľadom do ulíc ponúkajú svoje služby. Toto miesto navyše láka množstvom sex shopov, divadiel, striptízových klubov, kasín alebo múzeom prostitúcie. V&nbsp;Holandsku, známom svojou liberálnosťou, je najstaršia profesia sveta legálna a&nbsp;regulovaná. Po niekoľkých dňoch a&nbsp;nespočetných možnostiach veľkomesta nezaškodí vybrať sa do menšieho mesta.

Pokojnou alternatívou pulzujúceho Amsterdamu môže byť len pätnásť minút vzdialený Haarlem. Dominantu historického mestečka tvorí majestátna gotická katedrála Grote Kerk na námestí Grote Markt. Dovnútra sa dostanete za symbolickú cenu 2,50 eura alebo&nbsp;môžete počkať na jeden z&nbsp;pravidelných koncertov a&nbsp;započúvať sa do zvuku jedného z&nbsp;historicky najdôležitejších organov na svete, na ktorom hrali okrem iných aj Mendelssohn, Händel a&nbsp;Mozart. Haarlem je známy aj svojím pivovarom Jopen, založeným roku 1992 so snahou sprístupniť verejnosti dlhoročnú tradíciu varenia piva v&nbsp;tejto oblasti.

Za začiatok miestneho piva sa považuje recept z&nbsp;roku 1407. V&nbsp;súčasnosti pivovar sídli v&nbsp;bývalom kostole Jacobskerk, zvanom aj Jopenkerk, a&nbsp;od roku 2010 je otvorený pre verejnosť ako reštaurácia. Z&nbsp;bohatej ponuky asi tridsiatich pív si vyberám ale (vrchne kvasené pivo) s&nbsp;prídavkom koriandrových semiačok a&nbsp;ďalšie pivo varené z&nbsp;holandského sladu s&nbsp;jemne ovocnou príchuťou. Za 2,5-decilitrový pohár čapovaného piva tu necháte priemerne 4,50 eura. K&nbsp;pivu sa hodí niečo pod zub, okrem hlavných jedál sú v&nbsp;ponuke výborné sendviče na rôzny spôsob – s&nbsp;rozbifom či rybacími kroketami.

Pri prechádzke týmto malebným mestečkom možno natrafíte na jeden z&nbsp;typických skrytých vnútorných dvorov s&nbsp;množstvom zelene, zvaných hofje. Mesto môžete (rovnako ako Amsterdam) objavovať aj z&nbsp;lode v&nbsp;rámci plavby kanálmi, ktorá vás určite prevedie aj popri veternom mlyne De Adriaan. Ten, bohužiaľ, pre rekonštrukciu v&nbsp;súčasnosti neslúži pôvodnému účelu, je však otvorený pre verejnosť ako múzeum.

Ak ste nikdy neboli na holandskom pobreží, bola by škoda nenavštíviť ho práve teraz. Haarlem sa nachádza len osem kilometrov od pláže a&nbsp;bicyklom alebo autobusom je to asi polhodinka. Najbližšie je zastávka Bloemendaal aan Zee či mestečko Zaandvoort, kam premáva priama linka. Navyše môžete využiť čipovú kartu, tá platí na mestskú hromadnú dopravu v&nbsp;celom Holandsku (nie však na diaľkové vlakové a&nbsp;autobusové spoje). Aj keď to nevyzerá ako ideálne miesto na letnú dovolenku, v&nbsp;najteplejších mesiacoch roka piesková pláž slúži na rekreáciu hlavne pre domácich.

V&nbsp;blízkosti Amsterdamu stoja za návštevu aj ďalšie mestá ako kráľovský Haag, Rotterdam s&nbsp;najväčším prístavom v&nbsp;Európe či Gouda, preslávená syrárskou tradíciou. Ja sa však vyberám za hranice Holandska – do Flámska, ktoré sa nachádza v&nbsp;severnej časti Belgicka. Táto oblasť je z&nbsp;jazykového hľadiska akousi zmesou kultúr: popri úradnom holandskom jazyku, často označovanom za flámčinu (dialekt sa len minimálne líši od spisovnej holandčiny), sa používa a&nbsp;dlhé roky bola druhým úradným jazykom francúzština. Tá sa v&nbsp;súčasnosti bežne vyučuje v&nbsp;školách.

Okrem týchto dvoch jazykov Belgičania hovoria plynulo aj po anglicky. Zmes kultúr a&nbsp;tradícií vo Flámsku badať nielen v&nbsp;jazyku, ale aj v&nbsp;architektúre. Mojou prvou zastávkou je mesto Antverpy, ležiace len pár kilometrov od holandských hraníc. Architektonickým skvostom mesta je monumentálna gotická Katedrála Panny Márie. S&nbsp;jednou z&nbsp;najvyšších kostolných veží v&nbsp;Európe (123 metrov) jej patrí právoplatné miesto v&nbsp;Zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Len pre zaujímavosť: na rozozvučanie jej najväčšieho zvona treba šestnásť ľudí.

Za zmienku stojí aj priľahlé námestie Grote Markt s&nbsp;budovou radnice a&nbsp;ďalšími historickými domami, pôvodne postavenými v&nbsp;charakteristickom flámskom&nbsp;renesančnom štýle, no viackrát zničenými a&nbsp;zrenovovanými. Malebnými uličkami sa môžete vydať až k&nbsp;pevnosti Het Steen, najstaršiemu pozostatku stredovekého mestského opevnenia. Dnes k&nbsp;nej nevkusne pristavujú betónové múry a&nbsp;stavba tak stráca pôvodné čaro. Cez deň ešte stíham expozíciu venovanú vývoju hudby a&nbsp;tanca vo Flámsku a&nbsp;dozvedám sa o&nbsp;nástroji carillon – akejsi kostolnej zvonkohre, ktorá má pôvod práve v&nbsp;tomto regióne.

Na námestí pred katedrálou ochutnávam belgické vafle. Na výber majú rôzne druhy – s&nbsp;Nutellou a&nbsp;orieškami, s&nbsp;belgickou čokoládou, džemom a&nbsp;jahodami alebo so šľahačkou. Belgicko sa neodmysliteľne spája aj s&nbsp;pivom a&nbsp;bol by hriech neochutnať aspoň časť toho, čo je tu na výber. Zastavujem sa v&nbsp;jednom z&nbsp;podnikov, kde je škála možností naozaj široká: asi desať druhov čapovaného piva a&nbsp;okrem toho fľaškové pivá rôznych druhov,&nbsp;spôsobov výroby a&nbsp;príchutí.

Nájdete tu ležiaky, vrchne kvasené pivá, stouty a&nbsp;portery, flámske polotmavé, tmavé, ovocné pivá, cidery či špeciálne regionálne druhy trapista alebo tripel. Navyše je tu veľmi milý majiteľ podniku, ktorý mi ochotne vysvetľuje rozdiely v&nbsp;jednotlivých druhoch a&nbsp;jemné nuansy v&nbsp;chuti, štruktúre, vo farbe a&nbsp;v&nbsp;sile piva. Až doteraz som nevedel, že pitie piva môže byť takou vášňou ako spoznávanie rozmanitých odrôd vína. Ceny sú tu v&nbsp;porovnaní s&nbsp;Haarlemom a&nbsp;Amsterdamom o&nbsp;niečo nižšie: za jeden pohár zaplatíte priemerne štyri eurá. Ochutnávam belgický svetlý ale s&nbsp;jemne údenou chuťou a&nbsp;flámske polotmavé a&nbsp;večer si spríjemňujem džezovým koncertom v&nbsp;ďalšom podniku.

História na každom kroku vkusne odetá do moderného šatu – aj také je hlavné mesto Brusel. Z&nbsp;Antverp do Bruselu sa dostanete pohodlne vlakom asi za trištvrte hodiny. Aj keď sa rozhodnete pre cestu iným spôsobom, predsa len odporúčam navštíviť železničnú stanicu v&nbsp;Antverpách. Jej vstupná hala, štyri poschodia a&nbsp;24 nástupíšť ju zaraďujú k&nbsp;jedným z&nbsp;najväčších a&nbsp;najkrajších staníc na svete. Belgická metropola ma zaujala od prvého momentu. Z&nbsp;vlaku vystupujem priamo v&nbsp;centre, len pár metrov od hlavného námestia Grand-Place, obklopeného historickými budovami s&nbsp;dominantnou gotickou radnicou z&nbsp;15.&nbsp;storočia.

Harmonický architektonický celok je podobne ako mnoho ďalších budov v&nbsp;Bruseli zapísaný v&nbsp;Zozname kultúrneho dedičstva UNESCO a&nbsp;večer osvetlený meniacimi sa farbami. Hneď vedľa námestia vstupujem do Kráľovskej galérie svätého Huberta. Je to arkádová ulica plná obchodov prevažne s&nbsp;belgickou čokoládou. Pralinky najrôznejších druhov sa tu predávajú balené, ale aj ako gramáž, podobne ako ovocie či zelenina. Azda najznámejšou ikonou Bruselu je socha močiaceho chlapca (Manneken Pis), ktorá údajne symbolizuje zmysel pre humor a&nbsp;nezávislé myslenie miestnych ľudí. Viaže sa na ňu viacero legiend a&nbsp;originál pochádza ešte z&nbsp;roku 1618.

Niekoľkokrát za týždeň soška dostáva nový šat a&nbsp;preoblieka sa do rôznych kostýmov. Mnohé z&nbsp;nich vystavuje mestské múzeum. Na preskúmanie mnohých ďalších pamiatok či zaujímavých zákutí v&nbsp;širšom centre, ako je Kráľovský palác s&nbsp;veľkým parkom, Justičný palác, múzeá s&nbsp;rozličným zameraním, katedrály, budova parlamentu a&nbsp;neodmysliteľné secesné domy, už potrebujete o&nbsp;niečo viac než jednodňovú návštevu.

TEXT A FOTO: DANIEL KÉRY

Lákadlá Beneluxu: Za závanom marihuany, surových rýb, skvelého piva a čokolády

Výber pre vás

Lákadlá Beneluxu: Za závanom marihuany, surových rýb, skvelého piva a čokolády

Súvisiace články

Rímske pamiatky, kovboji na bielych koňoch a býčie zápasy: Čo ponúka rušné Južné Francúsko?

Gróf stále žije: V Českej vysočine sa budete cítiť ako v romantickej rozprávke

Bozk od Afrodity: Cyprus je stvorený pre zaľúbencov, milovníkov bájí či úchvatných diel prírody

Výber pre vás