Jozef Kollár

Prvé písomné zmienky o záhorskom meste Holíč pochádzajú ešte z roku 1205. V tom čase sa nazýval Wywar (Nový hrad). Toto pomenovanie v súčasnosti poznajú najmä milovníci piva, ktoré sa varí v tunajšom pivovare a má rovnaký názov. Najstarší predchodca zámku vznikol na strategicky dôležitom mieste moravsko-uhorského pohraničia ako hraničná pevnosť strážiaca západnú hranicu Uhorského kráľovstva.&nbsp;„Plnil najmä strážnu funkciu a&nbsp;stal sa administratívno-správnym centrom panstva,“ prezradila Veronika Chňupková, historička a&nbsp;zároveň zamestnankyňa úradu v&nbsp;holíčskej turisticko-informačnej kancelárii. Nové požiadavky na kvalitu bývania viedli v&nbsp;14. storočí k&nbsp;rozsiahlej výstavbe. O&nbsp;dve storočia neskôr sa Holíč postupne menil z&nbsp;hradu na komfortnejšie renesančné sídlo, ku ktorému neskoršie z&nbsp;dôvodu rastúceho tureckého tlaku pribudlo opevnenie.

Holíč leží na severe Záhorskej nížiny 88 kilometrov od Bratislavy. Je vstupnou bránou z&nbsp;Českej republiky na Slovensko s&nbsp;hraničným priechodom na ceste I/51, ktorá spája Nitriansky kraj a&nbsp;Trnavu (72&nbsp;km) s&nbsp;moravským Brnom (65 km). Najbližšie susedné mesto je Hodonín v&nbsp;Česku, vzdialený päť kilometrov.
&nbsp;
Kraj: Trnavský Okres: Skalica
&nbsp;
Región: Záhorie
&nbsp;
Rozloha: 34,79 km²
&nbsp;
Počet obyvateľov: 11 129 (31. 12. 2021)
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1205
&nbsp;
Vodné toky: Chvojnica, Morava

Mesto Holíč

Azda najvýraznejším symbolom jedenásťtisícového mesta je práve spomínaný zámok, ktorý počas socializmu spustol. V&nbsp;súčasnosti má otvorených len zopár čiastočne zrekonštruovaných miestností. Ide o&nbsp;jediné súkromné sídlo cisársko-kráľovskej rodiny Habsburgovcov (cisára Františka Štefana Lotrinského a&nbsp;jeho manželky panovníčky Márie Terézie) na území Slovenska. Ako sa dostal do ich rúk? „V&nbsp;roku 1736 prišiel do Holíča po niekoľkých predchádzajúcich vlastníkoch František Lotrinský. Najbohatší muž monarchie si mohol dovoliť finančne náročnú prestavbu pevnosti, ktorú realizovali v&nbsp;niekoľkých etapách od 40. rokov až do 60. rokov 18. storočia,“ povedala V. Chňupková.

Vznikol tak monumentálny a&nbsp;u&nbsp;nás ojedinelý príklad tereziánskej architektúry, ktorý vytváral výraznú krajinnú dominantu aj s&nbsp;rozsiahlym areálom. Habsbursko-lotrinskej dynastii zámok patril až do roku 1921, keď prepadol v&nbsp;prospech prvej Československej republiky. Vďaka veľkorysej architektonickej koncepcii a&nbsp;histórii ho v&nbsp;roku 1963 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Dnes je majiteľom zámku mesto Holíč, ktoré ho obnovuje a&nbsp;zveľaďuje aj jeho okolie s&nbsp;cieľom vrátiť mu niekdajšiu slávu.

Vždy, keď prechádzam popri zámku, myslím na to, či ho raz uvidím v&nbsp;celej jeho kráse tak ako kedysi Štefan Lotrinský a&nbsp;jeho manželka Mária Terézia. „O&nbsp;rekonštrukcii hlavnej budovy zámku sa zatiaľ nedá hovoriť, pretože by si vyžadovala odhadované zdroje vyše 30 miliónov eur,“ vysvetľuje Zdenko Čambal, ktorý je primátorom Holíča už štvrté volebné obdobie, a&nbsp;pokračuje: „Zatiaľ pokračujeme v&nbsp;rekonštrukcii areálu a&nbsp;budov okolo zámku. Opravili sme obidva depozity dlhé 90 metrov, ktoré majú multifunkčný charakter. Z&nbsp;bývalej tabačiarne sme vytvorili kongresové, spoločenské a&nbsp;kultúrne centrum. Pracujeme na rekonštrukcii vnútorného objektu bývalej koniarne. Revitalizovali sme zanesené valy a&nbsp;ich napustením vodou sme vytvorili zaujímavú atrakciu člnkovania okolo zámku.“

Obnovili aj priľahlý rybník a&nbsp;vdýchli život barokovej bylinkovej záhrade. Prvý muž Holíča pripomenul, že postupovať mohli len v&nbsp;súlade s&nbsp;výzvami a&nbsp;možnosťami jednotlivých európskych projektov. „Samotná budova zámku bude zrejme vyžadovať spoluprácu štátu, župy, mesta a&nbsp;možno aj súk­romných investorov,“ doplnil. Do komunálnej a&nbsp;regionálnej politiky (pôsobí aj ako poslanec Trnavského samosprávneho kraja a&nbsp;tri funkčné obdobia bol jeho podpredsedom) prišiel Zdenko Čambal z&nbsp;podnikateľského sektora, čo bola podľa neho dobrá skúsenosť, lebo samospráva nepotrebuje politiku, ale manažment.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Neďaleko zámku pohľady návštevníkov Holíča pritiahnu kamene uložené v&nbsp;lapidáriu vo dvore jednej z&nbsp;bývalých manufaktúrnych budov. Pravosť týchto megalitov potvrdil aj celosvetovo uznávaný odborník na megality Charles Tanguy Le Roux. Pochádzajú z&nbsp;pravekého rondelu, ktorý mal priemer 60 metrov. Stavbu tvorilo 25 kameňov, ktoré boli sústredené v&nbsp;dvoch kruhoch, pričom sa striedali nízke a&nbsp;široké „ženské“ kamene s&nbsp;vysokými a&nbsp;štíhlymi „mužskými“ kameňmi. V&nbsp;strede bol hlavný idol.

„Umiestnenie kultových objektov v&nbsp;rámci rondelu, počet a&nbsp;umiestnenie kameňov v&nbsp;nich mali pravdepodobne astronomický a&nbsp;najmä magický význam. Objavili ich v&nbsp;roku 1988 pri výkopových prácach pod kalváriou. Najväčší kameň má dĺžku 6,8 metra,“ priblížila historička. Rondely sú v&nbsp;strednej Európe datované do obdobia pred 5&nbsp;500 až 6&nbsp;500 rokmi. Na veľkom kameni je vyobrazených viacero nástrojov, z&nbsp;ktorých najvýraznejší je čakan, kladivo alebo sekera uprostred kameňa a&nbsp;pod ním hák. Vľavo od čakana – kladiva, je koleso, známy symbol božstva. Ide o&nbsp;atribúty najvyššej sily, ktorá bola v&nbsp;tomto objekte uctievaná. Slovania ju v&nbsp;stredoveku nazývali Perún (Parom) alebo Veles.

Holíč však nežije len bohatou minulosťou, aj sa tam tancuje a&nbsp;spieva. Folklórny súbor Valša vznikol v&nbsp;roku 2010. Založila ho Marta Kubinová a&nbsp;Nadežda Vachová, ktorá je jeho vedúcou. „Súbor sa skladá zo speváckej a&nbsp;z&nbsp;tanečnej skupiny. Patrí k&nbsp;nemu aj detský folklórny súbor Valšátko,“ prezradila Lenka Kollárová, ktorá má v&nbsp;zoskupení na starosti komunikáciu. Podľa nej spevácku skupinu tvorí v&nbsp;súčasnosti deväť speváčok a&nbsp;akordeonista pán Križánek. Repertoár tvoria ľudové piesne z&nbsp;regiónu Záhoria a&nbsp;blízkej Moravy. Na vystúpeniach však znejú aj autorské skladby pána Križánka.

Tanečná skupina má devätnásť členov a&nbsp;vedúcou je Michala Poláčková. Hudobne ich sprevádza akordeonista Michal Šefčík, na kontrabase hrá Marián Frolo a&nbsp;na husliach Richard Ondráš a&nbsp;Adela Bombalová. Členovia súboru sú hrdí nositelia tradícií, pripravujú fašiangový sprievod mestom a&nbsp;zábavu spojenú s&nbsp;pochovávaním basy. Bývajú aj súčasťou svadobného dňa ako polnoční hostia pri čepčení nevesty. Svoje tanečné a&nbsp;hudobné umenie dokazujú na rôznych festivaloch a&nbsp;plesoch.

„Zúčastnili sme sa aj na festivaloch v&nbsp;Rakúsku a&nbsp;Srbsku. Tento rok nás čakajú folklórne slávnosti v&nbsp;Čiernej Hore. Detský folklórny súbor Valšátko patrí našim najmenším členom, sú v&nbsp;ňom deti od štyroch rokov. V&nbsp;programe majú hry, riekanky, piesne a&nbsp;tance. Pravidelne vystupujú počas festivalov doma i&nbsp;v&nbsp;zahraničí a&nbsp;zúčastňujú sa na regionálnych súťažiach. Deti, ktoré nám odrastú, môžu prejsť do dospeláckej Valše a&nbsp;tak pokračovať v&nbsp;šírení a&nbsp;uchovávaní záhoráckych tradícií a&nbsp;reprezentovaní Holíča,“ doplnila L. Kollárová. Folklórny úbor Valša a&nbsp;detský folklórny súbor Valšátko fungujú pod záštitou mesta, ktoré im poskytuje priestory na skúšanie aj areál holíčskeho amfiteátra, kde organizujú Holíčske folklórne slávnosti. Tento rok sa uskutočnia 26. júna.

Charakteristickou črtou majstra Petra Polláka je to, že tvorí keramiku, ktorá nesie prvky barokovo-rokokového štýlu holíčskej fajansy. Vyrábala sa v&nbsp;manufaktúre založenej Františkom Lotrinským na prelome 18. storočia. Vznikla s&nbsp;ohľadom na cenovú nedostupnosť pravého čínskeho porcelánu pre široké vrstvy. Produkovala módne rokokové výrobky rakúskeho aj francúzskeho štýlu pre cisársky dvor vo Viedni a&nbsp;neskôr pre šľachtické a&nbsp;meštianske domácnosti po celom Uhorsku.

„Keramickou výrobou sa zaoberám od roku 1984. Po transformovaní dielne do súkromného majetku v&nbsp;roku 1992 dielňa nesie názov Holíčska fajansa – Pollák Peter. Zaoberám sa ručnou výrobou dekoratívno-úžitkovej keramiky, historické korene jej výroby siahajú až do doby Márie Terézie a&nbsp;Františka Lotrinského,“ vyjadril sa P. Pollák. Charakter jeho výrobkov sa nesie v&nbsp;štýle starej holíčskej fajansy, v&nbsp;barokovo-rokokovom štýle. Okrem výroby bežných dekoratívnych a&nbsp;úžitkových predmetov, ako sú misy, džbány a&nbsp;hrnčeky, sa venuje tvorbe replík starej fajansy a&nbsp;majoliky, námety prípadne jemne dopĺňa novodobými prvkami. „Okrem toho sa venujem výrobe keramických motýľov a&nbsp;voľnej tvorbe, reliéfom a&nbsp;plastikám. Výrobky majú značku Regionálny produkt Záhorie,“ doplnil keramikár.

Pred časom obyvateľov mesta rozdeľoval kontroverzný návrh prekládky, ktorý investor plánoval vybudovať neďaleko jedinečnej pamiatky – Kostola svätej Margity Antiochijskej. „Táto otázka už nikoho nerozdeľuje, je vyriešená. Zamýšľané logistické centrum nebude, narážalo na príliš veľa problémov. Pre taký veľký projekt bola nevyhnutná súčinnosť Európskej únie, vlády SR, príslušných ministerstiev a&nbsp;spolupráca z&nbsp;českej strany. Samospráva v&nbsp;Holíči bola príliš malý pán. Vzácne pracovné príležitosti sa vytvoria niekde inde,“ vysvetlil primátor Zdenko Čambal, pre ktorého sú najdôležitejší obyvatelia mesta.

„Urobili sme veľa nielen pre životné prostredie, ale najmä pre vzdelávanie. Máme zrekonštruované všetky školské a&nbsp;predškolské zariadenia, vybavené sú modernými edukačnými pomôckami. Máme zrekonštruované zdravotné stredisko, v&nbsp;ktorom sa poskytuje nielen všeobecná, ale aj špecializovaná zdravotná starostlivosť. Veľkú pozornosť venujeme rozširovaniu mestského bytového fondu. Prioritou je aj revitalizácia športovej infraštruktúry na našom štadióne a&nbsp;takisto detských a&nbsp;športových ihrísk. Na poprednom mieste je segment kultúry, kde sa nám podarilo zrekonštruovať a&nbsp;opraviť mnohé z&nbsp;historického bohatstva Holíča. Neustále pokračujú práce v&nbsp;areáli nášho zámku a&nbsp;jednoznačne sme sa stali spoločenským a&nbsp;kultúrnym spádovým centrom pre širšiu oblasť Záhoria,“ uzavrel primátor s&nbsp;tým, že naďalej budú hľadať ďalšie cesty rozvoja bývania, výstavby mestských bytových domov aj priestory na rozvoj podnikania.

Ktoré slovenské mesto ukrýva záhadné megality aj jediné súkromné sídlo Habsburgovcov?

Výber pre vás

Ktoré slovenské mesto ukrýva záhadné megality aj jediné súkromné sídlo Habsburgovcov?

Súvisiace články

Hravý a zvedavý výskum: Ornitológ ALFRÉD TRNKA nás previedol zákutiami Parížskych močiarov

Bociany bývajú pri Kútnikoch bez stavebného povolenia: Smiešne, ale predsa aspoň niečo!

Bryndza ako luxusný tovar? Jej cena častokrát neodráža výrobné náklady

Výber pre vás