Zuzana Zimmermannová

Mesto Liberec na severe Česka len na skok od nemeckých hraníc domáci prezývajú mesto pod Ještědom. Leží medzi Jizerskými horami a&nbsp;Ještědským hrebeňom, ktorého vrchol zdobí jedinečná moderná veža. Tá sa časom stala dominantou celého kraja. „Pozeráme sa na ňu celé dni z&nbsp;okien bytu, a&nbsp;tak sme boli zvedaví, ako sa v&nbsp;nej spí,“ hovorí Gabriela, ktorá sa na noc ubytovala v&nbsp;miestnom hoteli. Konštrukcia podľa návrhu architekta Karla Hubáčka pripomína raketu, súčasťou veže je aj televízny vysielač, ktorý sa spolu s&nbsp;anténou šplhá do výšky 91&nbsp;metrov. Dizajn evokuje výlet do vesmíru, dve poschodia so šikmými stenami patria hotelu, nechýba ani panoramatická reštaurácia s&nbsp;krásnymi výhľadmi. Celkovú atmosféru umocňuje socha smutného dieťaťa z&nbsp;Marsu od sochára Jaroslava Rónu a&nbsp;okolité skaly horského hrebeňa.

Na Ještěd to láka nielen veľa turistov, ale aj domácich, či už na turistiku, v&nbsp;zime aj na lyžovačku, obed alebo netradičný zážitok s&nbsp;ubytovaním. Do Liberca s&nbsp;jeho umeleckopriemyselnou atmosférou je to z&nbsp;hory len na skok. Osud mesta, ktoré bolo považované za český Manchester, bol vždy spojený s&nbsp;obchodom. Začiatkom 19.&nbsp;storočia tam sídlilo vyše sto tovární, z&nbsp;ktorých polovica bola zasvätená textilu. V&nbsp;tom čase druhé najväčšie mesto Česka získalo aj mnohé reprezentatívne budovy. Dnes je jeho hlavnou dominantou námestie s&nbsp;novorenesančnou radnicou, ktorá ukrýva krásnu sálu s&nbsp;cennými vitrážami a&nbsp;maľbami. Radnicu stráži netradičná socha psa vytvorená z&nbsp;350&nbsp;kilometrov drôtu. Popri domoch s&nbsp;arkádami pribúdajú letné terasy podnikov, sviežosť námestiu prináša Neptúnova fontána. Príjemnou časťou mesta je aj honosná vilová štvrť s&nbsp;vinúcim sa radom rododendronov, ktoré vysadili pred vyše sto rokmi, ešte viac ich kvitne v&nbsp;obľúbenej botanickej záhrade.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z KRAJA POD JEŠTĚDOM A JEHO OBYVATEĽOV NÁJDETE V GALÉRII

Práve v&nbsp;tejto štvrti stojí aj kúpeľná rarita –&nbsp;v&nbsp;Liberci sa totiž do „lázní“ chodí nielen kúpať, ale hlavne za umením. Oblastná galéria Liberec totiž sídli v&nbsp;bývalých mestských kúpeľoch. „Tie vznikli na počesť 50.&nbsp;výročia panovania cisára Františka Jozefa&nbsp;I. Boli dokončené v&nbsp;roku 1902 a&nbsp;pôvodne slúžili ako jedna spoločná veľká kúpeľňa pre celé mesto, keďže kúpeľne v&nbsp;domácnostiach boli v&nbsp;tom čase skôr raritou,“ hovorí galerijná kurátorka. Obyvatelia mesta si tam často počas očisty a&nbsp;oddychu zároveň dali vyprať veci v&nbsp;mestskej práčovni.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

V&nbsp;súčasnosti na hladine bývalého bazéna visí hudobné dielo rakúskeho umelca Josefa Baiera, na okolitých balkónoch, kde kedysi kúpeľní hostia oddychovali na ležadlách, dodnes vidno výlevky na žmýkanie mokrých plaviek a&nbsp;oblečenia. Bazén sa nezachoval, pod zaskleným stropom leží ďalšia výstavná miestnosť, aktuálne s&nbsp;obrazmi pražskej maliarky Ivany Lomovej. Prestavba kúpeľov na galériu sa začala pred trinástimi rokmi a&nbsp;po dokončení sa tam presťahovalo vyše 21-tisíc umeleckých diel zo zbierok českého, holandského, nemeckého, rakúskeho i&nbsp;francúzskeho umenia. Piatej najväčšej českej galérii unikátne priestory jednoznačne svedčia. Oproti cez cestu púta pozornosť majestátna budova Severočeského múzea s&nbsp;Krištáľovou vežou, v&nbsp;ktorej je vystavený 26-metrový sklený rebrík bratov Salanských. Nie rebrík, ale štedrá nádielka schodov vedie aj k&nbsp;výhľadom na celé mesto.

Sklárstvo má na severe Česka dlhú-predlhú tradíciu. Leží tam najstaršia nepretržite fungujúca skláreň na svete Novosad a&nbsp;syn, ktorú ešte pred rokom 1712 založil šľachtický rod Harrachovcov. Aj vďaka dlhej histórii hornatá oblasť v&nbsp;Libereckom kraji dostala hravú prezývku Crystal Valley (Krištáľové údolie) ako analógiu s&nbsp;americkým Silicon Valley. Jej poznávacou značkou sú malé aj veľké sklárne, obrovský počet sklárskych technológií, jedinečné výrobky s&nbsp;puncom kvality a&nbsp;originality, ktoré vzbudzujú úžas ďaleko za hranicami, a&nbsp;hlavne šikovní sklári, ktorí majú remeslo vryté v&nbsp;rodokmeni. Najlepší spôsob, ako naplno pocítiť výnimočnosť sklárskeho remesla, je nazrieť do sklárskej huty a&nbsp;sledovať presné a&nbsp;pevné pohyby majstrov, ktorým pod rukami vznikajú tie najkrehkejšie diela. Práca s&nbsp;mimoriadne nestabilným materiálom, horúčava sálajúca z&nbsp;neprestajne zapnutej pece a&nbsp;k&nbsp;tomu dávka vášne a&nbsp;talentu – to všetko si žiada sklený pohár či prepracovaná váza, na aké sa pozeráme každý deň.

Keď sa nahriaty materiál začne naťahovať ako dlhá žuvačka, keď sa z&nbsp;oranžovo žiariacej gule vyfúkne jedinečný tvar a&nbsp;čisto pod vedením fantázie sa doladia detaily, vtedy vzniká aj mágia zvaná umelecké sklo. Jej dokonalým príkladom je skláreň Jiřího Pačinku, jedného z&nbsp;najvýznamnejších súčasných sklárov nielen v&nbsp;Českej republike. Jeho dielňa v&nbsp;obci Kunratice u&nbsp;Cvikova pri „bráne“ do malebnej prírody Kunratického Švajčiarska, je skutočne neprehliadnuteľná. Slávobrána z&nbsp;farebného skla predstavuje vchod do Sklenej záhrady, kde exotické kvety, stromy, plameniaky, chobotnice aj sukulenty zo skla vyrastajú pomedzi skutočné rastliny zasadené po okrajoch zeleného trávnika. Ich sklené listy, lupene a&nbsp;chápadlá v&nbsp;žiarivých farbách sa trblietajú pod jarným slnkom a&nbsp;svojou detailnosťou vyrážajú dych. O&nbsp;to sa stará aj Pačinkova sklárska huta, ktorú vybudoval v&nbsp;bývalej koniarni, a&nbsp;hlavne showroom s&nbsp;vydarenými sklenými plastikami koní, mýtických postáv či medúz.

Sklené sochy Jiřího Pačinku to dotiahli až do Hollywoodu. „Objavili sa vo filme Na nože: Glass Onion s&nbsp;Danielom Craigom v&nbsp;hlavnej úlohe,“ hovorí umelecký manažér David Sobotka. Pôvodne sklára požiadali len o&nbsp;pár kúskov, objednávka veľkých krištáľových plastík v&nbsp;tvaroch zvierat, ovocia i&nbsp;ženského torza sa nakoniec vyšplhala na počet šesťdesiat. Vo filme si pritom „zahrali“ jednu z&nbsp;kľúčových scén (a&nbsp;nie všetky ju prežili). Nedávno skláreň dostala e-mail od asistenta režiséra Ridleyho Scotta, ktorý túži sochy z&nbsp;ich dielne použiť v&nbsp;jednom z&nbsp;pripravovaných filmov

V&nbsp;neveľkej obci sa ukrýva ešte jeden výnimočný priestor –&nbsp;Krištáľový chrám, v&nbsp;ktorom sa historický sakrálny priestor snúbi so sklárskym umením. „Cez okno nášho showroomu sme sa po začiatku pandémie neustále pozerali na tento uzamknutý a&nbsp;chátrajúci kostol. V&nbsp;roku 2020 sme preto sprístupnili nový projekt –&nbsp;do kostola sme priniesli stálu expozíciu moderného skla Jiřího Pačinku.“ Kostol tak získal nové poslanie, v&nbsp;malej dedine asi so 600&nbsp;obyvateľmi totiž nie je žiaden praktizujúci veriaci. Vnútri sa vynímajú sklené objekty od lustra, ktorý pripomína tŕňovú korunu, cez sklený betlehem, anjelov, ale aj baletky, kvety a&nbsp;ďalšie plastiky bez sakrálnych motívov. Medzi vyše tromi stovkami diel je aj sklená monštrancia –&nbsp;relikviár patrónky Libereckého kraja svätej Zdislavy, aký má doma aj pápež František. „Dostal ho ako dar od českých biskupov a&nbsp;bol z&nbsp;neho uveličený,“ dodáva David pri odchode z&nbsp;chrámu, v&nbsp;ktorom hrá svetlo so sklom výnimočnú partitúru.

Najväčší luster na svete vyrobili českí sklári –&nbsp;v&nbsp;takomto duchu sa niesli titulky novín pred pár rokmi, keď česká firma Lasvit vyrobila neuveriteľný luster v&nbsp;tvare dvoch drakov s&nbsp;dĺžkou 50&nbsp;metrov. Majstrovský kúsok visí v&nbsp;hoteli na tichomorskom ostrove Saipan, každého z&nbsp;drakov pritom zdobí 13-tisíc šupín vypletených Swarovského krištáľmi. Len kvôli predstave: asi toľko, koľko by sa nazbieralo, keby milión žien zvesilo z&nbsp;uší pár náušníc. 

Sklený čínsky drak je však len zlomkom z&nbsp;tvorby firmy preslávenej vďaka unikátnym svetelným inštaláciám a&nbsp;dekoratívnemu sklu. Jedinečné svietidlá z&nbsp;Lasvitu zdobia verejné priestory v&nbsp;Číne, Hong­kongu, Dubaji, Singapure či v&nbsp;Spojených štátoch. Víťazi Tour de France, Brit Awards, Českého leva či olympiád takisto držia v&nbsp;rukách trofeje z&nbsp;Lasvitu. Na území Česka sa ľudia môžu pokochať pohľadom na ľadovec v&nbsp;pražskom Bořislavka Centre, no azda najikonickejším dielom Lasvitu je samotné sídlo firmy v&nbsp;obci Nový Bor v&nbsp;Lužických horách.

Sklený dom, ktorý vyzerá, akoby bol celý vrátane strechy postavený zo skla, pokrývajú stovky štvorcových sklených tabúľ. Spolu s&nbsp;dvomi pamiatkovo chránenými zrubmi a&nbsp;Čiernym domom sa pýši mnohými oceneniami vrátane Dezeen Awards 2020 či Českej ceny za architektúru. Len pár kilometrov ďalej, v&nbsp;obci Lindava pri Novom Bore, sa nachádza aj ich skláreň Lasvit Ajeto, ktorá je prístupná verejnosti. Z&nbsp;vyvýšených balkónov tu môžete sledovať sklárov priamo pri práci. 

Susedná sklárska krčma Ajeto zasa pri čakaní na dobré jedlo ponúka možnosť priložiť ruku k&nbsp;vlastnému dielu. Od stola pozorujem mladú sklárku Táňu, ktorá pri rozhorúčenej peci v&nbsp;rohu miestnosti fúka nové a&nbsp;nové sklo. „Ľudia sa ma často pýtajú, či po takejto saune v&nbsp;práci obľubujem aj tú skutočnú. A&nbsp;ja im odpovedám – viac než čokoľvek iné. Milujem oheň, horúčavu, tvárnosť materiálu a&nbsp;atmosféru, ktorá sprevádza výrobu skla,“ hovorí sklárka, ktorá mi neskôr pomáha vyrobiť moju sklársku prvotinu. Originálny suvenír (len)vďaka jej pomoci vyzerá súco.

Za východnou bránou Krištáľového údolia sa treba vybrať do obce Poniklá. Len na skok od prírodných krás Krkonôš už vyše storočia vzniká poklad svetového významu –&nbsp;ozdoby z&nbsp;dutých fúkaných sklených perličiek. Hviezdy, anjeli, ryby, vláčiky –&nbsp;z&nbsp;ligotavej krásy vo vyše 500&nbsp;farebných odtieňoch miestni remeselníci ručne a&nbsp;zručne vyrábajú všakovaké vianočné ozdoby. Legenda hovorí, že toto jemné remeslo odovzdal tunajším chudobným horalom bájny duch hôr Krakonoš, aby im pomohol v&nbsp;ťažkých časoch. „Podľa iného príbehu koncom 19.&nbsp;storočia do Poniklej prišiel prvý výrobca perál Jan Hajna.

Rodák z&nbsp;Jablonca sa zaľúbil do miestnej slúžky Františky. Začal fúkať sklené perly z&nbsp;čierneho skla, ktoré išli výborne na odbyt. Keď si to dedinčania všimli, ihneď zabudli na tkáčske stroje a&nbsp;pustili sa do fúkania perál,“ hovorí sprievodkyňa Aneta, keď nás zasväcuje do príbehu manufaktúry Rautis. Či už to bol Krakonoš, alebo láska, obci priniesli prosperitu. Netrvalo dlho a&nbsp;v&nbsp;roku 1902 tam Stanislav Horna založil prvú firmu na výrobu sklených perál. V&nbsp;30.&nbsp;rokoch sa už fúkané perličky a&nbsp;vianočné ozdoby vyvážali do celého sveta, a&nbsp;to aj vďaka exportným domom v&nbsp;Jablonci nad Nisou, kde sa vo veľkom obchodovalo s&nbsp;bižutériou a&nbsp;so sklom.

Poniklá je jediné miesto na svete, kde sa dodnes zachovalo tradičné perlárske remeslo. Z&nbsp;malých perličiek miestni dokážu zhotoviť čokoľvek –&nbsp;drobný rušeň, kočiar, autíčko, ale aj Ferda Mravca, vílu Amálku či chlapca Večerníčka na jednokolke. Rovnako fascinujúci ako samotné výtvory je spôsob výroby, ktorý sa od začiatku až tak veľmi nezmenil. „Perličky sa dodnes vyrábajú fúkaním do sklených trubíc. Kedysi sa do nich však fúkalo ústami. Trubicu bolo treba nahriať, fúknuť, počkať, kým vychladne, posunúť a&nbsp;opakovať. Firma fungovala na takzvanom faktorskom systéme –&nbsp;faktor nakúpil sklené trubice, dodal ich do domácností a&nbsp;následne vyzbieral hotové perličky. Do procesu bola často zapojená celá rodina –&nbsp;muži fúkali, ženy farbili a&nbsp;deti perly navliekali. Od roku 1867 im prácu trošku zjednodušilo vynájdenie stroja na fúkanie,“ vysvetľuje sprievodkyňa.

Kedysi sa perly používali na výrobu bižutérie, začiatkom 20.&nbsp;storočia sa však objavil záujem o&nbsp;perličkové vianočné ozdoby. To malo veľkú výhodu: dali sa využiť aj nepodarené kúsky. Ozdoby mali obrovský úspech, predávali sa na trhoch ďaleko v&nbsp;zahraničí. Po vojne prišlo k&nbsp;znárodneniu Hornovej firmy, až po roku 1989 sa podarilo dielňu v&nbsp;Poniklej privatizovať a&nbsp;oživiť. Dnes je Rautis poslednou firmou na svete, ktorá zachováva staré technológie a&nbsp;výrobu. 

V&nbsp;dedinke Poniklá sa v&nbsp;rámci exkurzie dá nazrieť do jej zákulisia –&nbsp;od fúkania zahrievaných trubičiek cez striebrenie, farbenie či maľovanie a&nbsp;následné rezanie a&nbsp;splietanie na drôty do rôznorodých tvarov. „Všetko je výlučne ručná práca, každá perlička prejde aspoň šiestimi rukami. Naši fúkači, rezači a&nbsp;montážnici pracujú z&nbsp;domu, striebrenie a&nbsp;farbenie prebieha vo firme.“ V&nbsp;Rautise majú takmer tisíc foriem, z&nbsp;ktorých vznikajú zábavné ozdoby. Za každou je dlhá história, ktorú sa majiteľ firmy a&nbsp;fúkač Marek Kulhavý snaží udržiavať živú. Zdá sa, že úspešne –&nbsp;v&nbsp;roku 2020 bol spôsob, akým sa perličkové ozdoby Rautis vyrábajú, zapísaný na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Jablonec nad Nisou, mesto na okraji priehrady, ktorú miestni nazývajú Jablonecké more, si už pred stovkami rokov získalo prezývku mesto skla a&nbsp;bižutérie. V&nbsp;jeho centre púta pozornosť zaujímavá stavba v&nbsp;podobe veľkého diamantu, ktorá získala aj ocenenie Stavba roka. Je najnovším krídlom unikátneho Múzea skla a&nbsp;bižutérie, ktoré v&nbsp;Česku nemá obdobu. „Spravujeme najväčšiu zbierku bižutérie na svete a&nbsp;jednu z&nbsp;najväčších európskych zbierok skla,“ hovorí riaditeľka Milada Valečková o&nbsp;múzeu, v&nbsp;ktorom sa vŕšia zbierky skla, bižutérie, gombíkov, mincí i&nbsp;medailí so zaujímavými príbehmi. Tento rok navyše múzeum oslavuje 120.&nbsp;výročie.

Jedno z&nbsp;najbohatších miest v&nbsp;Rakúsko-Uhorsku

Aktuálne sídli v&nbsp;bývalom exportnom dome spoločnosti Zimmer a&nbsp;Schmidt. V&nbsp;Jablonci, ktorý bol na prelome 19.&nbsp;a&nbsp;20.&nbsp;storočia svetovým centrom obchodu so sklom a&nbsp;s&nbsp;bižutériou, v&nbsp;tom čase stálo vyše 600&nbsp;výstavných priestorov. „Jablonec bol jedným z&nbsp;najbohatších miest v&nbsp;Rakúsko-Uhorsku. Pôda v&nbsp;okolí nebola vhodná na obrábanie, a&nbsp;teda ani na obživu, bolo však veľa dreva a&nbsp;takisto piesok –&nbsp;presne to, čo sklári na svoju prácu potrebovali. V&nbsp;horách vznikali malé sklárne. Bižutérne komponenty, gombičky aj perličky sa vyrábali najmä podomácky, z&nbsp;Jablonca sa navyše časom stalo centrum obchodu. Firma Frid‑Fre mala tri pobočky: v&nbsp;Londýne, Paríži a&nbsp;Jablonci. Aj na tomto príklade vidno, aké bolo mesto dôležité,“ hovorí riaditeľka, keď kráčame popri početných vitrínach.

Hoci jablonecká bižutéria je dnes na 30&nbsp;percentách svojej pôvodnej výroby pred rokom 1989, múzeum na časy najväčšej slávy nezabúda. Pred dvomi rokmi v&nbsp;dolnej časti skleného diamantu sprístupnili výstavu WOW –&nbsp;Svet zázrakov, ktorá predstavuje najväčšiu verejnú zbierku českých vianočných ozdôb na svete. Po zostúpení nadol nás obklopí čierna tma, v&nbsp;ktorej sa zo všetkých strán ligocú tisícky farebných ozdôb. 

Klasické gule striedajú Santa Clausovia, ovocie, tekvičky, ryby aj hamburgery –&nbsp;ide totiž o&nbsp;zbierku, ktorá bola určená na export, najmä do USA, a&nbsp;vymýšľali ju na mieru americkým sviatkom a&nbsp;ich kultúre. „Vládne tu tma, lebo ozdoby sú svetloplaché. Diery v&nbsp;stenách nie sú umiestnené náhodne, reprezentujú skutočnú hviezdnu oblohu so súhvezdiami,“ hovorí riaditeľka o&nbsp;zbierke vyše 15-tisíc ozdôb, pri ktorej si nejeden z&nbsp;nás povie vau. Podobnú reakciu vyvoláva pohľad z&nbsp;vyhliadkovej veže Petřín nad Jabloncom, ktorú možno spojiť s&nbsp;turistikou i&nbsp;dobrým jedlom.

Kde sa niečo končí, niečo iné sa zasa začína. Hoci české sklárstvo dodnes žne úspechy doma i&nbsp;v&nbsp;zahraničí, mnohé sklárske huty znížený dopyt neustáli. V&nbsp;obci Lučany nad Nisou sa preto Radek Dvořák chátrajúcu budovu sklárne rozhodol premeniť na múzeum. Nezasvätil ho však sklu, namiesto toho sa tam pod svetlom blyštia nalakované automobilové a&nbsp;motocyklové rarity 20.&nbsp;storočia. Nájdete tam všetko od Bugatti 37 GP, ktoré si obľúbila aj najznámejšia česká automobilová pretekárka Eliška Junková, cez československé legendy ako Tatra 12 Sport a&nbsp;klasické talianske vozidlá značiek Ferrari a&nbsp;Lamborghini až po rely ikony ako Lancia Delta HF Integrale. 

Vášnivý zberateľ áut a&nbsp;motocyklov Radek Dvořák pôvodne hľadal miesto na uskladnenie svojej zbierky, nakoniec však založil Automoto Museum Lučany. „Zbierku neustále obmieňame. Máme tu aj sieň slávy venovanú dakarským motocyklom. V&nbsp;rumovej miestnosti organizujeme besedy so zaujímavými ľuďmi. Naposledy do bola Olga Roučková, prvá žena Češka, ktorá dokončila rely Dakar,“ hovorí majiteľ.

V&nbsp;Libereckom kraji o&nbsp;zaujímavé miesta nie je núdza. Vyniká z&nbsp;nich zámok Lemberk, perla barokovej architektúry v&nbsp;obci Lvová, ktorý poslúžil ako kulisa filmu Aristokratka ve varu, hrad Houska nad bránou do mechanického pekla či Modlivá baňa, mystické pútnické miesto s&nbsp;kaplnkou, ktorú do skaly dala vytesať Alžbeta Kinská. A&nbsp;kto sa túži vydať po stopách rozprávky Pyšná princezná, nemal by vynechať Panskú skalu pri Kamenickom Šenove. Práve pri nezvyčajných čadičových vrchoch v&nbsp;tvare organa sa princezná s&nbsp;kráľom Miroslavom skrývali pred hliadkou na koňoch.

Krištáľové údolie: Po stopách sklenej krásy v Libereckom kraji

Výber pre vás

Krištáľové údolie: Po stopách sklenej krásy v Libereckom kraji

Súvisiace články

Ostrov lávy a kaktusov: Lanzarote skrýva množstvo zaujímavých prekvapení

Prímorský pokoj: Je veľa dôvodov, prečo sa oboznámiť s najväčším pobaltským mestom

Japonsko: Kontrast medzi rušnými mestami, technológiami a vzácnym pokojom

Výber pre vás