Mária Mišovičová

„Samozrejme, v&nbsp;detstve to bol len akýsi pocit, ale keď som si predstavila svoje povolanie, vždy to bola architektúra. Pri tej myšlienke mi v&nbsp;bruchu poletovali motýle.“ Tieto slová vyslovila v&nbsp;roku 2012 počas slávnostného otvorenia kultúrneho centra Hejdara Alijeva v&nbsp;Baku, ktoré navrhla. Multikultúrna budova získala britskú cenu za dizajn roka a&nbsp;stala sa jedným z&nbsp;najuznávanejších architektkiných diel. Jej veľký talent jej priniesol aj ďalšie významné ocenenia. „Vyrastala som v&nbsp;60.&nbsp;rokoch, keď ľudstvo nazeralo na svet inou optikou. Bolo po vojne a&nbsp;zaujímalo sa o&nbsp;nové veci. Aj o&nbsp;architektúru. Pozrite si z&nbsp;toho obdobia práce v&nbsp;Chicagu, Brazílii, v&nbsp;Európe alebo na Strednom východe. Myslím, že to mohol byť dôvod, prečo ma architektúra tak fascinovala.“

Žila a&nbsp;dospievala v&nbsp;liberálnej rodine ako najmladšia z&nbsp;troch detí a&nbsp;všetky dostali priestor na rozlet. Keď Zahina matka umelkyňa Vadžíha Sabondžiová v&nbsp;detstve vypozorovala jej maliarsky talent, učila ju kresliť. Neskôr pozorne sledovala dcérinu profesijnú kariéru a&nbsp;stala sa jej neoddeliteľnou súčasťou. Zo spomienok na šťastné detstvo čerpala Zaha celý život. Hovorievala, že počiatky lásky k&nbsp;architektúre sa viažu na jednu cestu s&nbsp;otcom. Ako dieťa s&nbsp;ním navštívila v&nbsp;Iraku oblasť, kde zblízka videla život Arabov usadených pri močiaroch a&nbsp;ich klenuté domy postavené z&nbsp;tŕstia. Tie ju upútali. Klenby a&nbsp;krivky sa stali charakteristickým znakom jej neskorších diel. Poznávacie cesty s&nbsp;rodičmi po Iraku, ale i&nbsp;zahraničí si ako deti užívali neustále. Spoznali mnoho odlišných kultúr a&nbsp;získali rozmanitý pohľad na život. „Zobrali nás napríklad na juh Iraku, na miesta, ktoré kedysi obývali Sumeri. Krása irackej krajiny, kde sa budovy, ľudia, vtáky, voda, piesok vzájomne prepájali a&nbsp;harmonizovali, vo mne zostala celý život.“ Obľúbeným miestom na pikniky bol pre Hadidovcov sútok riek Tigris a Eufrat. Tam, v kolíske civilizácie, načrtla Zaha svoje prvé umelecké nápady.

VIDEO: Svoju pečať zanechala slávna architektka aj v&nbsp;Bratislave, vytvorila komplex troch veží – Sky Park.

Obaja rodičia pochádzali zo zámožných rodín v&nbsp;Mosule na severe Iraku. Zaha sa narodila v&nbsp;Bagdade a&nbsp;rástla v&nbsp;blahobyte. S&nbsp;bratom a&nbsp;so sestrou si užívali domov plný lásky, pohody a&nbsp;porozumenia pre ich túžby či nápady. Rodičia ich v&nbsp;napĺňaní snov všemožne podporovali. Otec Mohammed Hadid bol ekonóm a&nbsp;majiteľ priemyselných podnikov, mal významné postavenie v&nbsp;podnikateľských kruhoch. Angažoval sa aj v&nbsp;politike, bol spoluzakladateľom národno-demokratickej strany, neskôr sa stal ministrom financií. Budúcu architektku odmalička obklopovalo silné rodinné zázemie. Úspešný otec bol jej veľkým vzorom, chcela byť rovnako ambiciózna ako on.

V čase jej detstva a dospievania bol Irak iný než dnes. Bagdad bol kozmopolitné mesto, centrum moderných myšlienok. Zaha ho vnímala ako miesto osvietenia a pokroku. Pokiaľ šlo o vzdelávanie dievčat, na získavanie vedomostí mali v školskom systéme dvere otvorené. Očakávalo sa od nich, že vo svojej profesii budú úspešné a budú vzorom pre ostatné ženy v moslimskom svete. Vo vtedajšom liberálnom Iraku bolo mnoho ženských vzorov v rôznych odvetviach, no v architektúre ani jedna. Napokon, poskromne ich bolo aj vo svete. Zaha cestu za vzdelaním začala v Bagdade, základné vedomosti nadobudla v rímskokatolíckej škole a učili ju francúzske rádové sestry. Táto vzdelávacia ustanovizeň nebola určená len pre katolíkov, navštevovali ju aj moslimské a židovské deti. Stredoškolské vzdelanie nadobudla vo Švajčiarsku v cirkevnej dievčenskej škole a pokračovala v internátnej škole v Spojenom kráľovstve. Na vysokú školu šla do Bejrútu, tam študovala matematiku na Americkej univerzite. Po získaní akademického titulu sa vrátila do Británie a v Londýne v roku 1977 ukončila päťročné štúdium na Architectural Association School of Architecture. Konečne mala cestu do lákavého sveta architektúry otvorenú.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Vstup do profesijného prostredia Zahe uľahčil profesor architektúry Rem Koolhaas, u&nbsp;ktorého obhajovala diplomovú prácu. Ponúkol jej zamestnanie v&nbsp;Rotterdame vo svojom uznávanom ateliéri Office of Metropolitan Architecture, známom vo svete pod skratkou OMA. Strávila v&nbsp;ňom takmer tri roky a&nbsp;jednoznačne mal vplyv na jej ďalšie pracovné smerovanie. Okrem teoretických debát s&nbsp;kolegami pracovala na návrhoch, v&nbsp;ktorých dostala priestor na spájanie výtvarného umenia s&nbsp;prírodnými vedami. V&nbsp;roku 1980 sa vrátila z&nbsp;Holandska do Londýna a&nbsp;otvorila si tam vlastný ateliér Zaha Hadid Architects. Čakala však trinásť rokov, kým sa zrealizoval jej prvý projekt. Dovtedy jej štúdio získavalo financie z&nbsp;prestížnych súťaží, v&nbsp;ktorých jej projekty vždy hodnotili ako vizionárske, pokrokové, ale provokatívne. Zostávali len na papieri. Táto fáza jej profesionálneho života preto predstavuje „papierové obdobie“.

Zaha si uvedomovala, že ako architektka sa musí naučiť predstaviť svoj jedinečný dizajn klientovi tak, aby ho prijal a&nbsp;neskôr z&nbsp;realizácie nevycúval. Nešlo to ľahko. Trvalo až do roku 1993, keď nastal prelom v&nbsp;jej tvorbe. Niežeby dovtedy nedostala ponuky na tvorbu návrhov. V&nbsp;roku 1982 jej ateliér vyhral medzinárodnú súťaž na projekt kúpeľného a&nbsp;športového centra v&nbsp;Hongkongu. Klient skrachoval a&nbsp;realizácia projektu sa neuskutočnila. Podobne zostal na papieri návrh obráteného mrakodrapu pre anglický Leicester či opery v&nbsp;Cardiffe vo Walese. Projekt Zahy Hadid na operný dom skončil ako víťazný, ale klienta navrhnutý dizajn priam vystrašil a&nbsp;jeho uskutočnenia sa vzdal. Zaha tvrdila, že príčinou bola rodová diskriminácia. Podľa jej projektu sa iná budova opery predsa len postavila – o&nbsp;pätnásť rokov neskôr v&nbsp;čínskom Kantone. Tvarom pripomína kameň a&nbsp;čiastočne zasklené fasády výborne osvetľujú vnútorný priestor.

V&nbsp;spomínanom roku 1993 prišiel zlom: radnica najjužnejšieho nemeckého mesta Weil am Rhein ju požiadala o&nbsp;projekt na hasičskú stanicu. Návrh skutočne uzrel svetlo sveta, stavba s&nbsp;jedinečným vzhľadom upútala na prvý pohľad. Okamih, po ktorom nasledovali úspešné roky, prišiel s&nbsp;výstavbou Centra súčasného umenia v&nbsp;Cincinnati v&nbsp;Ohiu. Svet si začal architektku všímať. Odvtedy bola nezastaviteľná. Za všetko hovoria realizácie projektov v&nbsp;štyridsiatich piatich krajinách vrátane urbanizácie Pekingu, Istanbulu či Bilbaa.

Vymenovať všetky stavby podľa jej projektu si vyžaduje omnoho väčší priestor, tu sú niektoré z&nbsp;nich: budova automobilky BMV v&nbsp;Lipsku – nejde o&nbsp;kancelárske priestory, ale o&nbsp;hlavnú časť továrne; vedecké centrum Phaeno vo Wolfsburgu dostalo prívlastky hypnotické a&nbsp;vizionárske; lanovka v&nbsp;Innsbrucku; veža Dominion v&nbsp;Moskve je 7-poschodové obchodné centrum s&nbsp;vyčnievajúcimi konzolami; výstavný pavilón v&nbsp;Zaragoze pripomína gladiolu – Zaha Hadid vytvorila z&nbsp;betónu a&nbsp;ocele jemne pôsobiace štruktúry; rímske Národné múzeum umenia 21. storočia MAXXI ocenené Stirlingovou cenou v&nbsp;podobe zlatej medaily od Kráľovského inštitútu britských architektov. Napriek uznaniu od odborníkov verejnosť budovu múzea prijala s&nbsp;rozpakmi, nevolala ju inak ako makaróny a&nbsp;považovala ju za nevhodnú na vystavovanie obrazov a&nbsp;exponátov. Panoval všeobecný názor, že nápadnú architektúru si návštevníci zapamätajú viac než vystavené zbierky.

Zaha Hadidová aj tu, ako pri všetkých návrhoch, uplatnila vlastnú fantáziu, za čo ju najmä laici často kritizovali. No jej stavby nespochybniteľne predstavujú ikonickú tvorbu svetovej architektúry. K&nbsp;takým sa zaradilo aj Centrum vodných športov v&nbsp;Londýne, v&nbsp;ktorom sa v&nbsp;roku 2012 konali letné olympijské hry. Za tento objekt opäť zožala úspechy: ako prvej žene jej udelili významnú Pritzkerovu cenu za architektúru, obdobu Nobelovej ceny. Okrem prestíže ju tvorí medaila a&nbsp;finančná odmena vo výške stotisíc dolárov. Za zmienku stojí aj Most šejka Zajída v&nbsp;Abú Zabí. Jeho postavenie vyšlo na tristo miliónov dolárov a&nbsp;oblúkové línie na ňom pripomínajú piesočné duny v&nbsp;púšti. Talent a&nbsp;osobnosť svetovej architektky ovplyvnili aj tvár Bratislavy. V&nbsp;jej centre okolo technickej pamiatky Jurkovičova tepláreň podľa Zahinho projektu vyrástli tri rezidenčné obytné veže.

Stavby Zahy Hadid majú futuristický vzhľad a&nbsp;sú založené na nepravidelných oblých krivkách a&nbsp;geometrických tvaroch. Odmietala pravý uhol a&nbsp;ostré hrany. Priestory v&nbsp;jej dielach sú veľkorysé, elegantné, no materiálovo, technicky aj konštrukčne veľmi náročné. Stropy a&nbsp;steny architektka nahradila materiálom pripomínajúcim prúd vody alebo kvapalinu. Experti to nazvali skamenená alebo zamrznutá tekutosť, ktorá na prvý pohľad neguje všetky známky pevnosti. Zaha o&nbsp;sebe tvrdila, že rada robí veci, ktoré vybočujú z&nbsp;radu, a&nbsp;okrem vlastnej fantázie čerpala inšpiráciu najmä z&nbsp;obľúbenej matematiky.

Jej doménou neboli len projekty stavieb, dokázala viac, než len navrhnúť budovy. V&nbsp;portfóliu uznávanej architektky sú jachty, autá, zlaté a&nbsp;strieborné šperky, flakóny na parfumy, odevy, obuv, nábytok a&nbsp;dekorácie, šach, svietidlá... Pre svetovú športovú značku vytvorila návrh tenisiek z&nbsp;roztavenej gumy, ktorej štruktúra napodobňuje krokodíliu kožu. Na svetové turné pre britskú hudobnú formáciu Pet Shop Boys navrhla scénu a&nbsp;osvetlenie. V&nbsp;mnohých zbierkach múzeí a&nbsp;galérií sú jej obrazy a&nbsp;kresby. Zaha Hadid sa uplatnila aj na akademickej pôde. Prednášala na prestížnych univerzitách v&nbsp;New Yorku, New Havene, na Harvardovej i&nbsp;Chicagskej univerzite, ako hosťujúca profesorka pôsobila v&nbsp;Hamburgu i&nbsp;vo Viedni.

Ako úspešný a&nbsp;slávny človek Zaha musela odrážať útoky médií a&nbsp;neprajníkov. V&nbsp;posledných rokoch života sa viackrát ocitla na stránkach bulvárnych novín v&nbsp;súvislosti s&nbsp;výstavbou športových zariadení v&nbsp;Ázii. Konkrétne v&nbsp;Katare zahynuli robotníci pri budovaní štadióna. Pozornosť médií sa automaticky upriamila na slávnu architektku. Tá novinárom odkázala, aby sa obrátili na developera, ktorý podcenil bezpečnosť na stavenisku. Vyčítali jej aj extravagantný dizajn budúceho športoviska. Vraj tvarom pripomína ženský pohlavný orgán, čo architektka rázne odmietla. Ani tokijskí architekti sa nedokázali stotožniť s&nbsp;jej návrhom na budúci olympijský štadión. Vydesil ich jej grandiózny projekt za niekoľko miliárd dolárov. Prirovnali ho ku korytnačke, ktorá chce Japonsko stiahnuť na dno mora.

Napriek takýmto výhradám patrila Zaha Hadid medzi prominentných predstaviteľov svetovej architektúry a&nbsp;jej stavby sú pre svoju jedinečnosť, dynamickosť a&nbsp;odvahu stavbami budúcnosti. Svetoznáma architektka mala len 66 rokov, keď v&nbsp;marci 2016 podľahla infarktu v&nbsp;nemocnici v&nbsp;Miami, kde ju hospitalizovali pre silný zápal priedušiek. Architektúre venovala takmer celý osobný život. Nevydala sa, nemala ani potomkov. V&nbsp;závete odkázala bratovi, neteriam, synovcovi, priateľom, obchodnému partnerovi, zamestnancom, svojej nadácii a&nbsp;charitatívnym organizáciám majetok v&nbsp;hodnote takmer 68 miliónov libier.

Kráľovná krivky: Zaha Hadid bola už v jedenástich rokoch rozhodnutá, že chce byť architektka

Výber pre vás

Kráľovná krivky: Zaha Hadid bola už v jedenástich rokoch rozhodnutá, že chce byť architektka

Súvisiace články

Najznámejší motýľ: HENRI CHARRIÈRE až do smrti tvrdil, že nie je vrah

Vražedná láska: Poznáte najznámejšie kriminálne páry histórie?

Neznáme fakty o Edisonovi: Niektoré sú ako z rozprávky

Výber pre vás