Východné pobrežie Kanady bolo starému svetu známe ako prvé, v&nbsp;16.&nbsp;storočí si tam prvým krížom označilo územie Francúzsko. Stalo sa to na pobreží Atlantického oceánu v&nbsp;dnešnej provincii Quebec. Prvá usadlosť bola na mieste dnešného Montrealu založená v&nbsp;roku 1642, je teda najstarším z&nbsp;väčších miest Kanady. Mesto patrilo pod francúzsku nadvládu až do roku 1763, keď sa ho Francúzsko po porážke v&nbsp;sedemročnej vojne vzdalo spolu s&nbsp;ostatnými provinciami v&nbsp;prospech Veľkej Británie. Francúzsky jazyk a&nbsp;kultúra tam však zostali a&nbsp;francúzština je oficiálnym jazykom celej provincie Quebec. Väčšina obyvateľov napriek tomu hovorí aj po anglicky.

Kanada je konštitučná monarchia a súčasť Britského spoločenstva národov. Formálnou hlavou štátu je kráľ Karol III., moc je však v&nbsp;rukách národnej vlády a parlamentu. Územie Kanady tvorí desať provincií a tri teritóriá. Rozlohou ide o druhú najväčšiu krajinu sveta, počtom obyvateľov je však až na 37.&nbsp;priečke s&nbsp;populáciou 40&nbsp;miliónov obyvateľov. Viac ako osemtisíc miest a usadlostí je rozložených na ploche 204-krát väčšej ako Slovensko. Na väčšine územia je oficiálny jazyk angličtina okrem provincie Quebec, ktorej národným jazykom je franczúzština.

Kanada

Najstaršia časť Montrealu zo 17.&nbsp;storočia sa nazýva Ville-Marie, teda menom, ktorým sa označoval Montreal prvé storočia po založení. Nachádza sa pri Rieke svätého Vavrinca na miestach, kde boli založené usadlosti kolonizátorov. Dnes je to rušná časť plná kaviarní, reštaurácií a&nbsp;obchodíkov. Neďaleko sa nachádza mestská radnica, bazilikaNotre-Dame a&nbsp;na nábreží nájdete bielu hodinovú vežu, ktorá označovala vchod do prístavu. Dnes je symbolom prístavu a&nbsp;jeho ekonomického prínosu pre rozvoj mesta. V&nbsp;časti Ville-Marie som navštívila aj Katedrálu Márie, kráľovnej sveta, v&nbsp;ktorej som si všimla netradičné umenie. Namiesto fresiek zobrazujúcich svätých alebo mučeníkov, na ktoré sme zvyknutí v&nbsp;katedrálach v&nbsp;Európe, tam boli obrazy zobrazujúce šírenie kresťanstva v&nbsp;kmeňoch domorodcov. Jeden z&nbsp;nich zobrazoval mučenie a&nbsp;upaľovanie jezuitov domorodcami.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z VÝCHODNÝCH VEĽKOMIEST FASCINUJÚCEJ ROZĽAHLEJ KRAJINY NÁJDETE V GALÉRII

Mesto si môžete pozrieť z&nbsp;jednej z&nbsp;kabínok ruského kolesa z&nbsp;výšky 60&nbsp;metrov, ktoré nájdete v&nbsp;prístave. Táto stavba je pomerne nová, otvorili ju v&nbsp;roku 2017. Pod kolesom sa nachádza nápis J’MTL, ktorý je najmä lákadlom pre turistov túžiacich zvečniť si návštevu tohto mesta na peknej fotografii. Alternatívou, odkiaľ uvidíte mesto ako na dlani spolu s&nbsp;mrakodrapmi a&nbsp;Riekou svätého Vavrinca, je hora Mount Royal. S&nbsp;okolitým parkom je obľúbenou vyhliadkou domácich aj turistov. 

Môžete sa na ňu dostať autom či autobusom alebo si na vrchol urobiť nenáročnú prechádzku z&nbsp;centra mesta. Výhľad stojí za to. Návšteva tohto miesta je najlepšia tesne pred západom slnka. Vtedy uvidíte, ako sa mesto s&nbsp;ubúdajúcim svetlom premieňa na spleť svetiel. V&nbsp;tomto čase je tam najviac ľudí, odporúčam teda prísť o&nbsp;niečoskôr, aby ste si našli miesto s&nbsp;pekným výhľadom. Nezľaknite sa medvedíkov čistotných, ktoré sa tam potulujú najmä v&nbsp;okolí cintorína, ľudí sa očividne neboja a&nbsp;prídu až k&nbsp;vašim nohám.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Medzinárodný džezový festival v&nbsp;Montreale, ktorý sa koná na začiatku leta a&nbsp;trvá jedenásť dní, je najväčším džezovým festivalom na svete. Stovky koncertov zadarmo pod holým nebom, ale aj v&nbsp;kluboch a&nbsp;divadlách. Nejde iba o&nbsp; džezovú hudbu, majú tam zastúpenie aj iné hudobné štýly. Na festival pricestuje neuveriteľných tritisíc umelcov z celého sveta. Celé leto sa tam koná aj medzinárodný festival ohňostrojov, svetový filmový festival aj najväčšie podujatie na svete venované komédii. Leto v&nbsp;Montreale je jedna veľká párty!

Titul najľudnatejšieho mesta Kanady prevzalo Toronto od Montrealu v 70. rokoch minulého storočia. Mesto, ktoré počas histórie nieslo niekoľko desaťročí aj meno York, dýcha atmosférou, akoby sa tam stretol celý svet. Sú tam mestské štvrte, v&nbsp;ktorých majú príslušníci jednotlivých kultúr svoje komunity, napríklad kórejská štvrť,Little Italy (malé Taliansko), čínska štvrť a&nbsp;iné. V&nbsp;týchto štvrtiach obyčajne nájdete to najlepšie z&nbsp;danej kultúry a&nbsp;najmä z&nbsp;oblasti kulinárstva: najlepšiu pizzu, najlepšie rezance a&nbsp;obchody s&nbsp;typickými surovinami, ktoré v&nbsp;bežných supermarketoch nekúpite. Mestské štvrte ako tieto sa bežne nachádzajú aj v&nbsp;iných svetových metropolách.

V&nbsp;Toronte môžete nadobudnúť pocit, že mesto je stále v&nbsp;pohybe. Každé miesto je iné, odlišné. Tak ako v&nbsp;mnohých veľkých mestách, aj tu nájdete galérie či múzeá. Kostoly boli vzhľadom na to, že Toronto bolo založené v&nbsp;17.&nbsp;storočí, z&nbsp;môjho pohľadu neza­ujímavé, príliš nové. Mesto žije najmä modernou súčasnosťou, umením a&nbsp;športom. Smerom do srdca Starého Toronta natrafíte na miesto, kde sa v&nbsp;zime nachádza verejné klzisko, v&nbsp;lete sa tam po večeroch stretávajú domáci aj turisti. Môžete navštíviť Hokejovú sieň slávy –&nbsp;múzeum plné exponátov spojených s&nbsp;národným športom Kanady a&nbsp;zároveň domov Stanley Cupu.

Zaujímavým miestom prístupným verejnosti zadarmo je archeologický park. Postavili ho na mieste, kde sa odohrala bitka Kanaďanov a&nbsp;domorodých obyvateľov s&nbsp;Američanmi, ktorí si chceli podmaniť Toronto na začiatku 19.&nbsp;storočia. Na druhej strane prístavu sa nachádza štvrť Distillery District, kde v&nbsp;budovách bývalého liehovaru možno navštíviť obchodíky a&nbsp;reštaurácie. Konajú sa tam koncerty pod holým nebom a&nbsp;divadelné predstavenia. Za dobrým jedlom je to iba na skok do St.&nbsp;Lawrence Market, haly trhoviska, v&nbsp;ktorom nájdete desiatky možností z&nbsp;celého sveta. Konajú sa tam aj rôzne tematické trhy, napríklad so starožitnosťami.

Pod Torontom, ako aj pod viacerými veľkomestami Kanady je vybudovaná spleť ulíc. V&nbsp;Toronte dosahuje celkovú dĺžku 30&nbsp;kilometrov. Pre nízke teploty, sneženie a&nbsp;časté nepriaznivé počasie v&nbsp;zimných mesiacoch nájdete pod zemou „ulice“ plné obchodov a&nbsp;reštaurácií. Sú napojené na mestskú hromadnú dopravu a&nbsp;východy z&nbsp;nich sú umiestnené pri kľúčových miestach a&nbsp;budovách nad zemou. Množstvo budov je poprepájaných chodbami, tunelmi, ktoré premosťujú rušné ulice. Vďaka tomuto dômyselnému systému je presúvanie do práce či nákupy znesiteľné aj v&nbsp;neznesiteľnom počasí. Počas krásnych slnečných dní sa aj domáci radi vydajú na prechádzku na Torontské ostrovy.

Cesta trajektom z&nbsp;prístavu na Torontské ostrovy trvá iba pätnásť minút. Z&nbsp;ich pobrežia je panoráma Toronta najveľkolepejšia, dominuje jej CN Tower obkolesená mrakodrapmi. To však nie je hlavný dôvod návštevy tohto miesta. Ostrovy sú oázou zelene a&nbsp;pokoja ako stvorenou na prechádzky v&nbsp;prírode alebo bicyklovanie. K&nbsp;dispozícii sú dokonca pieskové pláže. Môžete pozorovať miestne vtáctvo alebo sa ísť pozrieť na najstarší maják Kanady. Za skutočným divom prírody však treba vycestovať mimo Toronta k&nbsp;jedným z&nbsp;najznámejších vodopádov na svete.

Niagarské vodopády nie sú ani najväčšie, ani najvyššie. Prečo ich teda minimálne z&nbsp;počutia pozná takmer každý? Dôvodom je to, že sú dostupné každému. Návštevníci si ich môžu obzrieť z&nbsp;každého uhla bez toho, aby sa museli predierať džungľou a&nbsp;absolvovali náročnú turistiku. To ich robí aj najnavštevovanejšími na svete. Dostať sa k&nbsp;nim je naozaj jednoduché. Autom, autobusom či vlakom, tí majetnejší si tam môžu zaletieť aj vrtuľníkom. 

Autobusy premávajú tam a&nbsp;späť niekoľkokrát za deň a&nbsp;sú najlacnejšou možnosťou, cesta trvá iba dve hodiny. Ak sa však tešíte na pekné výhľady počas cesty, budete sklamaní, autobusom sa budete z&nbsp;hlavnej autobusovej stanice Toronta najskôr vymotávať zo spleti veľkomesta a&nbsp;potom vás obklopí iba rovina. Miesto je turistom veľmi dobre prispôsobené. Dvojposchodová informačná kancelária s&nbsp;výstavou fotografií a&nbsp;obchodom so suvenírmi, reštaurácie a&nbsp;miesto na nástup na loď, ktorá vás odvezie až priamo pod najväčší vodopád, sú tu veľmi blízko seba.

Môžete tam obdivovať tri vodopády. Prvý s&nbsp;názvom Podkova na kanadskej strane je najväčší, jeho meno pochádza z&nbsp;typického tvaru podkovy. Na americkej strane je menší Americký vodopád a&nbsp;vodopád Závoj. Všetky tri vodopády sú súčasťou rieky Niagara. Neďaleko od začiatku vodopádov sa rieka rozdeľuje a&nbsp;obmýva Kozí ostrov a&nbsp;ostrov Luna, preto sú vodopády tri. Pod vodopádmi sa rieka znova spája v&nbsp;jednu. Vodopády si môžete obzrieť najskôr zhora, z&nbsp;kanadskej strany uvidíte, ako sa rieka Niagara stráca a&nbsp;premieňa na vodopád Podkova. Až neuveriteľné množstvo a&nbsp;sila vody, ktorá vodopádom padá, vytvára toľko hluku, že na niektorých miestach nepočuť ani vlastného slova.

Potom začnete kráčať po chodníku od vodopádu Podkova smerom po prúde rieky. Pri prístavisku si kúpite lístok na dvojposchodovú loďku, ktorá premáva priamo pod vodopádmi celý deň. K&nbsp;lístku dostanete plastové pončo –&nbsp;pršiplášť, keďže počas 20-minútovej plavby zaručene zmoknete aj za bezoblačného dňa. Loď sa priblíži k&nbsp;vodopádu Podkova na takú vzdialenosť, že budete musieť nakláňať hlavy dohora, aby ste ho videli celý. Je to nádherný pohľad a&nbsp;napriek kvapkám vody, ktoré vám budú prskať do tváre, určite stojí za to. Scenériu dotvárajú lietajúce vtáky a&nbsp;z&nbsp;niektorých uhlov dokonca uvidíte dúhu. Potom sa preveziete aj okolo ďalších dvoch vodopádov a&nbsp;na ceste z&nbsp;prístaviska prejdete cez suvenírový obchod. Priamo nad ním je pekná vyhliadka s&nbsp;lavičkami.

K&nbsp;rozvoju mesta a&nbsp;jeho hojnej návštevnosti prispeli turistické atrakcie, ktoré v&nbsp;konečnom dôsledku prilákajú ešte viac ľudí. Jedným z&nbsp;nich je napríklad tak­zvaný zipline, ktorý sľubuje rýchlosť až 70&nbsp;kilometrov za hodinu a&nbsp;panoramatický výhľad. Vo výške 236 metrov sa týči vyhliadková veža, nad vodopádmi môžete preletieť vrtuľníkom alebo, naopak, ísť dolu až k&nbsp;ich najnižšiemu bodu a&nbsp;vychutnať pohľad na ne z&nbsp;dvoch vonkajších vyhliadok a&nbsp;miest priamo za vodopádom. S&nbsp;poslednými lúčmi slnka vodopády začnú svietiť. Osvetľujú ich LED svetlá z&nbsp;troch rôznych bodov a&nbsp;vytvárajú unikátny efekt tohto prírodného úkazu.

V&nbsp;prípade Kanady sú síce veľkomestá ako Toronto a&nbsp;Montreal najľudnatejšie, hlavné mesto je však Ottawa. V&nbsp;rebríčku miest s&nbsp;najväčším počtom obyvateľov sa zaraďuje až na štvrté miesto, predbehlo ho aj Calgary na východe krajiny. Prečo je teda hlavné mesto práve tu? Kráľovná Viktória mala v&nbsp;roku 1857 na toto rozhodnutie pádny dôvod: Ottawa bola obklopená hustými lesmi, a&nbsp;tak bola odolnejšia proti útokom južného amerického suseda, a&nbsp;zároveň leží medzi dvomi dôležitými kolóniami. Rieka Ottawa, ktorá cez veľkomesto tečie, ho dodnes rozdeľuje na dve provincie. V&nbsp;provincii Ontário sa používa názov mesta Ottawa, zatiaľ čo v&nbsp;provincii Quebec sa môžete stretnúť aj s&nbsp;pomenovaním Gatineau.

Budovy parlamentu v&nbsp;Ottawe postavené v&nbsp;neogotickom štýle sú právom považované za jedny z&nbsp;najkrajších parlamentných budov na svete. Niektoré z&nbsp;priestorov sú otvorené aj pre verejnosť. Pri vchode do areálu vonku horí večný oheň, okolo neho sú na erboch symboly trinástich provincií a&nbsp;teritórií Kanady. Kúsok od Parliament Hill sa nachádza Major’s&nbsp;Hill Park, ktorý je obľúbeným miestom oddychu domácich. Je z&nbsp;neho pekný výhľad na časť parlamentných budov aj na kanál a&nbsp;rieku Ottawu.

Najobľúbenejším športom v&nbsp;Kanade je bez debaty ľadový hokej. Niet sa čomu čudovať, teploty pod bodom mrazu sa vo veľkej časti krajiny držia mesiace. Od roku 2017 to potvrdzuje aj pamätník Stanley Cupu, ktorý bol odhalený pri príležitosti jeho 125.&nbsp;výročia. Monument trofeje, ktorá sa každoročne odovzdáva víťaznému tímu najprestížnejšej hokejovej ligy sveta National Hockey League, je postavený na začiatku ulice Sparks kúsok od vojenského pamätníka pripomínajúceho obete prvej svetovej vojny.

Za vojenským pamätníkom je na druhej strane cesty výborne zachovaný prieplav Rideau, ktorý je v&nbsp;prevádzke takmer už dvesto rokov. Kanál, ktorý dodnes spája Ottawu s&nbsp;mestom Kingston na juhu krajiny, sa dnes využíva najmä ako atrakcia pre turistov. Tí sa môžu preplaviť na loďke alebo z&nbsp;okraja kanála pozorovať, ako sa jednotlivé plavebné komory napúšťajú vodou a&nbsp;umožňujú lodiam prekonať výškové rozdiely na vodných cestách.

V&nbsp;Ottawe sa nachádza aj niekoľko múzeí a&nbsp;galérií, napríklad národná galéria s&nbsp;obrovskou sochou pavúka stojacou pred ňou. Po prekročení rieky, a&nbsp;teda už vo francúzskej časti mesta, stojí národné múzeum histórie, ktorého nielen zovňajšok pôsobí zaujímavo. Vo veľkej vstupnej hale stoja drevené totemy, sú tam rôzne exponáty z&nbsp;území predošlých obyvateľov územia Kanady, ale aj expozície venované osídľovaniu z&nbsp;Európy a&nbsp;komplikovanému vývoju Kanady až po jej súčasnosť.

ByWard Market v&nbsp;centre mesta je miesto, kde nájdete reštaurácie z&nbsp;celého sveta, malé butiky, ručne vyrábané výrobky a&nbsp;po­uličných umelcov. Budova stojí už takmer dvesto rokov, čo z&nbsp;nej robí jedno z&nbsp;najstarších trhovísk v&nbsp;Kanade. Počas teplých mesiacov túto oblasť navštívia týždenne desaťtisíce ľudí. V&nbsp;zime sa biznis presúva do vnútorných priestorov, ale Ottawa vtedy žije inými oslavami. Každú zimu sa koná Winterlud –&nbsp;oslava zimy a&nbsp;snehu. Od roku 1979 na toto podujatie chodí viac ako 650-tisíc návštevníkov. Oslavy zahŕňajú vystúpenia krasokorčuliarov, koncerty pod holým nebom aj zimný triatlon pozostávajúci z&nbsp;lyžovania, korčuľovania a&nbsp;behu.

Majú tam aj kanadskú obdobu súťaze Tatry Ice Master (medzinárodná súťaž v&nbsp;opracovávaní ľadu), ktorá sa u&nbsp;nás koná každoročne na Hrebienku vo Vysokých Tatrách, ale aj ďalšiu – národnú súťaž snežných sôch. Tá je umiestnená na najväčšom snežnom ihrisku na svete, kde je postavené aj bludisko a&nbsp;šmykľavky. To všetko zo snehu, o&nbsp;ktorý mesto nemá v&nbsp;čase konania osláv vo februári núdzu. Raritou je aj kanál Rideau, ktorý sa každoročne premení na najväčšie prírodne zamrznuté klzisko na svete. V&nbsp;zime, keď sa rozloha kanála vďaka zamrznutiu zdvojnásobí, domáci obujú korčule a&nbsp;z&nbsp;domu sa do práce alebo do školy dokorčuľujú.

Kolíska Kanady: Nákupy pod zemou, dotyk Niagarských vodopádov a na korčuliach do roboty

Výber pre vás

Kolíska Kanady: Nákupy pod zemou, dotyk Niagarských vodopádov a na korčuliach do roboty

Súvisiace články

Ostrov lávy a kaktusov: Lanzarote skrýva množstvo zaujímavých prekvapení

Mozaika národov: V metropole Surinamu nájdete aj námestie s najkrkolomnejším názvom

Prímorský pokoj: Je veľa dôvodov, prečo sa oboznámiť s najväčším pobaltským mestom

Výber pre vás