Ranné Arrecife je ešte prikryté tmou. V&nbsp;autobuse sedí okrem nás iba zopár miestnych na ceste za svojimi každodennými povinnosťami. Vystúpime na opustenej zastávke. Po krátkej chôdzi sa ocitáme v&nbsp;tichej zátoke. Opatrne našľapujeme na klzké kamene a&nbsp;netrpezlivo čakáme na svitanie. Tma sa trhá a&nbsp;odhaľuje obrysy vraku nákladnej lode Telamon. Grécke plavidlo s&nbsp;nákladom dreva tu v&nbsp;roku 1981 predčasne ukončilo svoju cestu po tom, ako sa dostalo do problémov pre silnú búrku. Potápajúcu sa loď sa vďaka spolupráci s&nbsp;prístavom podarilo dotiahnuť k&nbsp;pláži, kde naposledy zakotvila. Neskôr sa v&nbsp;dôsledku ďalšej búrky rozlomila a&nbsp;jej predná časť skončila pod vodou. So záujmom si prezeráme to, čo z&nbsp;nej zostalo. Na vraku sa v&nbsp;priebehu desaťročí stihol podpísať zub času. Domáci ju výstižne prezývajú aj „loď duchov“.

Vulkanický ostrov Lanzarote je najsevernejší z väčších Kanárskych ostrovov. Väčšinu jeho povrchu (celková rozloha je takmer 846&nbsp;štvorcových kilometrov) pokrýva púšť charakteristickej červenohnedej farby tvorená lávovými vyhoreninami. Lávy je vraj na ostrove toľko, že každý človek na planéte by si z&nbsp;nej mohol zobrať 50&nbsp;kíl. Pre jeho farbu ostrov prirovnávajú k Marsu a rastú na ňom iba drobné rastliny. Podľa údajov z roku 2019 na Lanzarote žije takmer 151-tisíc obyvateľov, hlavné mesto je Arrecife.

Lanzarote

Po pobreží sa pešo vraciame do centra hlavného mesta. Ranné slnko už stihlo zlákať na prechádzku skupinky turistov. Našu pozornosť upúta neveľký maják, ktorý sa pred nami nečakane objaví. Hádame, na čo asi slúži. „Poznáte jeho príbeh?“ prihovorí sa nám jeden z&nbsp;miestnych obyvateľov. Keď pokrútime hlavou, ochotne sa pustí do vysvetľovania. „Je to pamätník venovaný siedmim námorníkom, ktorí v&nbsp;roku 1978 tragicky zahynuli počas teroristického útoku na mori. Má však zároveň vzdávať hold všetkým, ktorí kedy z&nbsp;tohto prístavu vyplávali na more a&nbsp;už sa nikdy nevrátili,“ dodáva s&nbsp;vážnym výrazom.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MIESTA ODLIŠNÉHO OD VŠETKÉHO, NA ČO SME ZVYKNUTÍ, NÁJDETE V GALÉRII

Pobrežná promenáda a&nbsp;dlhý kamenný most zo 16.&nbsp;storočia nás zavedú až na ostrovček, na ktorom sa vypína pevnosť Castillo de San Gabriel. Jedna z&nbsp;najstarších kanárskych pevností dnes slúži ako historické múzeum. Pôvodne však bola postavená na obranu ostrova pred pirátmi. Zatúlame sa aj k&nbsp;lagúne Charco de San Ginés, na ktorej hladine sa tíško pohojdávajú farebné rybárske člny, i&nbsp;ku kostolu Iglesia de San Ginés, ktorého hnedo-biela veža vyčnieva do výšky obklopená palmami. Napokon príjemne unavení po celodenných potulkách zamierime do netradičného hostela. Ponúka originálne ubytovanie v&nbsp;stanoch rozložených na terase. Stretávame batôžkarov a&nbsp;dobrodruhov z&nbsp;rôznych kútov sveta.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Nasledujúci deň sa presúvame do mestečka Playa Blanca, v&nbsp;ktorom vládne pravá dovolenková atmosféra. Obrovské hotelové rezorty a&nbsp;čisté pláže vďaka priaznivej klíme celoročne lákajú najmä zahraničných rekreantov. V&nbsp;miestnej autopožičovni si vyzdvihneme vopred rezervované vozidlo. Absolvujeme ešte nákup potravín a&nbsp;okružná jazda po ostrove sa môže začať. Lanzarote je neveľký ostrov, a&nbsp;tak si prvú zastávku robíme už po desiatich kilometroch. Auto zaparkujeme na vyhliadke pri Salinas de Janubio a&nbsp;vyrážame na prieskum soľných plání vybudovaných na konci 19.&nbsp;storočia. 

Lagúnu Janubio v&nbsp;minulosti vyformovala láva po sérii sopečných erupcií. Pobrežie lemujú početné soľné políčka, ktoré zaujímavo kontrastujú so smaragdovozelenými vodami lagúny. „Biele zlato“ sa získava odparovaním morskej vody. Takto vyprodukovanú soľ kedysi využívali najmä na konzervovanie rýb. Dnes vyrábajú nielen kuchynskú soľ, ale populárna je aj farebná soľ do kúpeľa s&nbsp;prímesou Aloe vera, ktorá je jedným z&nbsp;najtypickejších lanzarotských suvenírov.

Vulkanická činnosť na Lanzarote vytvorila mnohé pozoruhodné prírodné diela. Jedným z&nbsp;nich je oblasť Los Hervideros na juhozápadnom pobreží. Počas prechádzky so záujmom skúmame lávové kamene rozmanitých veľkostí. Na niektorých pri pohľade zblízka nachádzame drobné zelené fliačiky vzácneho olivínu, z&nbsp;ktorého sa vyrábajú typické lanzarotské šperky. Nazeráme aj do rôznych jaskýň a&nbsp;otvorov, ktoré vyformovala morská voda. Lávové polia, tmavé kamene, kam oko dovidí, a&nbsp;absencia vegetácie nás fascinujú. Poskytujú nám nevšedný zážitok z&nbsp;krajiny natoľko odlišnej od všetkého, na čo sme zvyknutí. O&nbsp;zvukovú kulisu sa zasa dokonale starajú mohutné vlny Atlantického oceánu, ktoré sa s&nbsp;obrovskou silou trieštia o&nbsp;lávové útesy. Keď narazia na skaly, vystreknú do veľkej výšky, prípadne prejdú niektorým z&nbsp;otvorov. Voda pritom pení a&nbsp;buble, až to vyzerá, akoby vrela. Práve týmto efektom je inšpirovaný názov celej oblasti. Los Hervideros znamená „vriace vody“.

Cestu vnútrozemím cez vínne údolie La Geria nám spestrujú výhľady na zaujímavé políčka. Na miestnej čiernej pôde sa viniču darí. Ako ho však ochrániť pred vetrom, ktorý na Lanzarote nikdy neutícha? Ostrovania sa vynašli. Rastlinky sadia do kruhovitých vyhĺbených jám lemovaných kamennými múrikmi. Môžu sa tak pochváliť nielen kvalitným vínom, ale aj turistickou atrakciou navyše.

Presúvame sa k&nbsp;dedinke El Golfo. Slnko sa pomaly skláňa k&nbsp;obzoru. Snažíme sa ho pohľadmi spomaliť, aby nám doprialo ešte trochu času. Rezko kráčame hore schodíkmi a&nbsp;chodníkom, ktorý sa kľukatí nad pobrežím. Odrazu sa pod nami objaví prekvapujúca scenéria. Úzky pás čierneho piesku oddeľuje morské vody od jazierka Charco de los Clicos typického nevšednou zelenou farbou. Tú majú na svedomí riasy a&nbsp;síra, ktorú voda obsahuje. Jazierko počas dňa mení svoju farbu podľa toho, z&nbsp;akého uhla naň práve dopadá svetlo. Napokon k&nbsp;nemu prichádzame práve včas. Stihneme si ho ešte prezrieť zaliate poslednými slnečnými lúčmi. Žeravý kotúč vzápätí klesne priamo do vôd Atlantiku.

Napriek skorému budíčku sa ďalšie ráno ocitáme beznádejne uviaznutí v&nbsp;nekonečnej kolóne. Máme namierené k&nbsp;najväčšej atrakcii ostrova –&nbsp;vulkanickému Národnému parku Timanfaya. Za naším autom sa vinie dlhý had. Neustále prichádzajú ďalšie a&nbsp;ďalšie autá, karavany i&nbsp;veľké zájazdové autobusy. Všetky sa musia zmestiť na preplnené parkovisko –&nbsp;pohyb vlastným vozidlom či pešo je v&nbsp;národnom parku okrem vymedzených oblastí prísne zakázaný. 

Pomedzi krátery sopiek vedie jediná asfaltová cesta, po ktorej smie jazdiť iba oficiálny autobus. S&nbsp;históriou, faktmi a&nbsp;so zaujímavosťami vás počas poznávacej cesty oboznámi audiosprievodca. A&nbsp;hoci autobus občas spomalí či zastaví pri niektorej zo sopiek, vystúpiť z&nbsp;neho nemožno. Týmto spôsobom sa Lanzarote snaží chrániť svoje vzácne prírodné bohatstvo. Krajinu, ktorá nápadne pripomína mesačný povrch, sformovala séria vulkanických erupcií v&nbsp;18.&nbsp;a&nbsp;19.&nbsp;storočí. Láva vtedy z&nbsp;povrchu ostrova vymazala jedenásť dedín.

Po štyridsiatich minútach opúšťame palubu autobusu. Dav zvedavcov nás unáša k&nbsp;akýmsi otvorom v&nbsp;zemi. O&nbsp;chvíľku sa zjaví pracovník parku a&nbsp;vleje do jedného z&nbsp;otvorov vedro vody. Zopár sekúnd sa nič nedeje, potom však zo zeme vytryskne mohutný gejzír. To už jeho kolega prináša dlhú kovovú tyč a&nbsp;na nej chuchvalec suchej trávy. Vloží ju do vyhĺbenej jamy. Netrvá ani minútu a&nbsp;tráva vzbĺkne. „Vidíte? Zem pod našimi nohami je stále aktívna a&nbsp;horúca,“ dodá ďalší z&nbsp;pracovníkov. Zľahka prehrabe pôdu okolo seba a&nbsp;každému z&nbsp;návštevníkov vsype do dlane zopár červenkastých kamienkov. Sú také horúce, že máme problém ich udržať. Teplo zeme, ktorá vraj trinásť metrov pod povrchom dosahuje teplotu až 600&nbsp;stupňov Celzia, dokonca v&nbsp;miestnej reštaurácii využívajú na prípravu kurčiat.

Ktovie, ako by vyzeralo Lanzarote, keby nebolo Césara Manriqueho. S&nbsp;menom tohto architekta a&nbsp;výtvarníka so silným ekologickým cítením sa pri cestovaní po ostrove stretnete na každom kroku. Césarovi záležalo na tom, aby masovo sa rozširujúci turizmus 20.&nbsp;storočia nepoznačil tvár jeho milovaného ostrova. Presadil zákaz stavania hotelov, ktoré by boli vyššie ako miestne palmy. Do svojej architektonickej tvorby citlivo vnášal prírodné prvky. 

Jeho rukopis nesú rôzne vyhliadky, reštaurácie, záhrady či sochy. Aj typické biele domčeky so zelenými okenicami roztrúsené po ostrove sú jeho projektom. Na sklonku života sa César Manrique usadil v&nbsp;mestečku Haría. Tam si naprojektoval a&nbsp;vytvoril vlastný dom s&nbsp;rozľahlou záhradou –&nbsp;oázu pokoja, v&nbsp;ktorej prežil posledné štyri roky života. Jeho dom je dnes sprístupnený verejnosti a&nbsp;možno si prezrieť aj dielňu, v&nbsp;ktorej tvoril svoje obrazy. Manriqueho prítomnosť tam stále cítiť. Knihy a&nbsp;štetce rozhádzané na stole či plechovky s&nbsp;farbou –&nbsp;všetko vyzerá tak, akoby si umelec iba na chvíľu kamsi odskočil.

Návštevou Césarovho domu sa náš umelecký zážitok z&nbsp;Haríe nekončí. Mierime do miestneho kreatívneho centra, v&nbsp;ktorom tvoria súčasní lanzarotskí umelci a&nbsp;remeselníci. Pod jednou strechou sídlia rôzne ateliéry a&nbsp;dvere každého z&nbsp;nich sú otvorené pre verejnosť. Zvedavo nakúkame dnu. V&nbsp;jednom z&nbsp;ateliérov sa usilovne háčkuje, v&nbsp;ďalšom sa tvorí keramika, na poschodí sa maľuje. Neviem odtrhnúť zrak od pestrofarebných obrázkov, ktoré zdobia steny ateliéru maliarky Marty. 

Chvíľu len tak stojíme a&nbsp;sledujeme ju pri práci. Napokon je čas aj na zvedavé otázky. „Tieto som maľovala pomocou alkoholového atramentu,“ zamieri ukazovák na skupinku obrazov. „Na tamtie som použila akvarel a&nbsp;tento zdobím metalickými farbami,“ poúča nás. „S&nbsp;farbami často pracujem symbolicky. Medzi turistami sú najžiadanejšie červené a&nbsp;oranžové odtiene, ktoré symbolizujú sopky typické pre náš ostrov,“ stihne ešte s&nbsp;úsmevom prezradiť, kým sa opäť ponorí do tvorby. Ešte chvíľku sa dívame a&nbsp;potom po špičkách opúšťame čarovné miesto, kde vznikajú originálne umelecké dielka.

Na čele kropaje studeného potu, noha v&nbsp;pohotovosti na brzdovom pedáli. Už hodnú chvíľu sa pasujeme s&nbsp;kľukatými serpentínami plnými zákrut ostrých ako žiletky. Cesta vedúca pomedzi skaly je široká tak akurát pre jedno auto a&nbsp;vyhnúť sa oprotiidúcemu vozidlu je poriadna fuška. Najmä ak sa v&nbsp;zákrute objaví napríklad karavan. Pri manévrovaní ide o&nbsp;centimetre, parkovacie senzory pípajú ako divé. Napokon zo zradných serpentín vyviazneme bez ujmy a&nbsp;dobrodružný zážitok predýchavame na vyhliadke Mirador del Río, ktorá takisto patrí do portfólia Césara Manriqueho. Sme na samom severe Lanzarote a&nbsp;pred nami sa na obzore rozprestiera miniatúrny ostrov La Graciosa obklopený nekonečným tyrkysovým morom. 

Výhľad je skutočne fascinujúci a&nbsp;zhodneme sa na tom, že za návštevu rozhodne stál. Rovnako ako Cueva de los Verdes, vulkanická jaskyňa, v&nbsp;ktorej na rozdiel od našich jaskýň nie je vôbec chladno, či Jardín de Cactus, kaktusová záhrada v&nbsp;dedinke Guatiza, ktorú som ako milovníčka týchto pichľavých rastlín nemohla obísť. V&nbsp;bývalom lome na ťažbu sopečného piesku možno obdivovať tisícky kaktusov pochádzajúcich z celého sveta. A&nbsp;hádajte, kto stojí za vkusne upraveným areálom, ktorému dominuje biely veterný mlyn, jazierka či drobné kamenné domčeky kruhovitého pôdorysu. Správne, opäť César Manrique.

Naše putovanie po ostrove je na konci. Vraciame požičané auto a&nbsp;posledný večer trávime tam, kde sme začínali –&nbsp;v&nbsp;hlavnom meste. Rozhodneme sa dopriať si rozlúčkovú večeru v&nbsp;jednej z&nbsp;útulných miestnych reštaurácií. Lanzarotskému jedálnemu lístku vládnu najmä plody mora a&nbsp;typické španielske jedlá. Napokon si z&nbsp;menu vyberáme paellu, ryžové jedlo, ktoré trochu pripomína naše rizoto. Tradične sa pripravuje na nízkej rovnej panvici s&nbsp;uchami, na ktorej sa aj podáva. Jej súčasťou sú zvyčajne aj rôzne morské plody, my sme si však zvolili vegetariánsku verziu so zeleninou. Chutila znamenite. Gurmánsky zážitok na brehu lagúny Charco de San Ginés urobil tú správnu bodku za naším lanzarotským dobrodružstvom.

Ostrov lávy a kaktusov: Lanzarote skrýva množstvo zaujímavých prekvapení

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Ostrov lávy a kaktusov: Lanzarote skrýva množstvo zaujímavých prekvapení

Súvisiace články

S cisárskym výhľadom: V regióne Wilder Kaiser leží najväčší areál nočného lyžovania v Rakúsku

Vilnius: Mesto s vlastnou republikou, kde umrieť nie je povinnosť a každý má právo leňošiť

Kráľovstvo adrenalínu: Neuveriteľné naj v bájnych čínskych horách, kde tuhne krv v žilách

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás