Lotyšsko som navštívil prvýkrát v&nbsp;roku 2010 a&nbsp;pri druhej návšteve som skonštatoval, že za trinásť rokov sa tam toho okrem cestnej siete až tak veľa nezmenilo. Nemajú tam síce diaľnice, ale cesty zmodernizovali a&nbsp;neustále modernizujú. Cesty druhej triedy, ktoré boli v&nbsp;roku 2010 skoro všetky iba z&nbsp;ujazdeného kameňa a&nbsp;hliny, sú už prevažne asfaltové a&nbsp;veľmi kvalitné. Premávka nie je hustá, šoféri sú ohľaduplní a&nbsp;slušní, a&nbsp;preto je jazda po lotyšských cestách doslova pôžitkom.

Krajina s&nbsp;dlhým názvom Lotyšská republika leží vo východnej Európe ako prostredná z&nbsp;troch pobaltských krajín. V&nbsp;dĺžke vyše 500 kilometrov ju obmýva Baltské more. Na rozlohe 64 589&nbsp;štvorcových kilometrov žije vyše 1,8 milióna ľudí, z&nbsp;toho v&nbsp;hlavnom meste Riga okolo 600-tisíc. Úradný jazyk je lotyština. Žije tam najväčšie množstvo národnostných menšín spomedzi krajín Európskej únie. Tie tvoria v&nbsp;Lotyšsku najmä Rusi, nasledujú Bielorusi, Ukrajinci, Poliaci, Litovčania a&nbsp;ďalší.

Lotyšsko

Vystihli sme nádherné letné počasie bez búrok a&nbsp;prehánok, čo nie je v&nbsp;Lotyšsku úplne bežné. Ešte pred litovsko-lotyšskou hranicou sme navštívili svetoznámu Horu krížov pri litovskom meste Šiauliai. Kedysi tam bol hrad a&nbsp;na jeho mieste boli v&nbsp;prvej polovici 19.&nbsp;storočia vztýčené prvé kríže obetí poľského povstania z&nbsp;roku 1831. Na začiatku 20.&nbsp;storočia tam bolo asi sto krížov a&nbsp;vďaka pútnikom pribúdali ďalšie, aj keď bez nejakej zjavnej príčiny. Za čias sovietskej nadvlády štátne úrady viackrát zničili kríže buldozérmi, ale domáci ich zakaždým postavili nanovo, až to sovietskych úradníkov prestalo baviť a&nbsp;nechali ich tak. Dnes je Hora krížov cieľom turistov a&nbsp;pútnikov z&nbsp;celého sveta a&nbsp;všetci tam prinášajú nové kríže.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z NAŠEJ CESTY LOTYŠSKOM NÁJDETE V GALÉRII

Väčšina je z&nbsp;dreva, ale zastúpené sú všetky možné materiály, veľkosti, tvary a&nbsp;varianty. Znie to neuveriteľne, ale dnes sa tam nachádza 55-tisíc krížov, pričom malé kríže (sú ich tam ďalšie tisíce) nie sú do toho množstva zarátané. Hora krížov je pútnické miesto, ale aj symbol odporu proti okupačnému sovietskemu režimu. Toto miesto je veľmi zaujímavé, sú tam kríže z&nbsp;celého sveta vrátane Slovenska, no zároveň je veľmi desivé a&nbsp;depresívne. Ani za krásneho slnečného počasia sme sa tam necítili dobre a&nbsp;všetci sme mali zhodný pocit úzkosti, smútku a&nbsp;neviditeľnej tiesne, ktorého sme sa zbavili až po opustení areálu. Genius loci Hory krížov je priam strašidelný, aj keď tak možno nepôsobí na každého.

Po prekročení lotyšskej hranice nám náladu vylepšili bociany, tie nás sprevádzali doslova na každom kroku. Niekedy boli kŕdle s&nbsp;desiatkami bocianov na jednom mieste. Keby bociany skutočne nosili deti, Lotyšsko by malo viac obyvateľov ako Čína.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Najkrajšia lotyšská pláž dlhá 32&nbsp;kilometrov je pri známom letovisku Jurmala. Za socializmu bola Jurmala považovaná za modernejšie a&nbsp;svetovejšie letovisko než čiernomorské strediská a&nbsp;dovolenkovať tam mohli iba stranícke špičky, pre ktoré boli postavené na to obdobie moderné a&nbsp;prepychové hotely. Pláž bola nádherná –&nbsp;biely piesok, azúrovo modré a&nbsp;čisté more. Na pláži bolo mnoho ľudí, keďže bolo takmer 30&nbsp;stupňov Celzia. Bolo však prekvapujúce, že vo vode sa nikto nekúpal. Dali sme sa do plaviek a&nbsp;hneď sme zistili, prečo v&nbsp;tej krásnej vode nikto nie je. 

Takú studenú vodu som v&nbsp;lete ešte nezažil, a&nbsp;to som roky žil pri Baltskom mori v&nbsp;Nemecku. Za normálnych okolností si telo na studenú vodu zvykne a&nbsp;aklimatizuje sa, no tu som po pár minútach vo vode myslel, že moje nohy už odmrzli. Už po krátkej chvíli som cítil, akoby mi niekto pichal do nôh ihličky a&nbsp;zapichoval ich čoraz hlbšie. Napokon sme teda to krásne more využili iba na krátke prechádzky po pláži. Keď sme sa aj odvážili ísť do vody, tak maximálne po kolená. V&nbsp;Jurmale asi preplnené pláže nehrozia ani v&nbsp;budúcnosti, aj keď v&nbsp;prípade ďalších klimatických zmien sa to môže zmeniť.

Cestou do Rigy sme ešte navštívili kontroverzné miesto v&nbsp;dedine Lestene, kde sa nachádza vojenský cintorín pre padlých príslušníkov lotyšských Waffen-SS. Symbolizuje tragickú minulosť Lotyšska, keď ho v&nbsp;roku 1940 obsadili najprv Rusi a&nbsp;následne v&nbsp;roku 1941 zasa Nemci. V&nbsp;tom čase Lotyši vnímali Nemcov ako menšie zlo. Rusi počas ročného panovania odviedli množstvo Lotyšov ako do Červenej armády, tak do gulagov na Sibír. Na opačnej strane sa množstvo mladých Lotyšov prihlásilo do boja proti Sovietom a&nbsp;boli vytvorené dve samostatné divízie v&nbsp;rámci nemeckých jednotiek Waffen-SS. Tragédia dosiahla vrchol v&nbsp;roku 1944, keď proti sebe bojovali mladí Lotyši na nemeckej strane a&nbsp;proti nim stáli ich krajania na sovietskej strane. Hoci boli pôvodom z&nbsp;rovnakej krajiny, navzájom sa bez zľutovania masakrovali.

Červená armáda zvíťazila a&nbsp;Lotyši bojujúci na nemeckej strane, ktorých jediným cieľom bola trvalá sloboda ich krajiny, sa stali obeťami brutálneho sovietskeho režimu, kde smrť bola pre nich vykúpením. Lotyšskí partizáni (nazývaní lesní bratia) bojovali proti sovietskemu režimu až do roku 1953. Lotyšský cintorín dobrovoľníkov v&nbsp;jednotkách Waffen-SS je upravený a&nbsp;nachádza sa na miestach bojov z&nbsp;roku 1944. Je tam aj malé múzeum a&nbsp;zvonka veľké plagáty Lotyšov esesákov na jeho stenách. Na niekoho to možno pôsobí kontroverzne, ale pred tým, ako ich odsúdime, by sme sa mali zamyslieť nad lotyšskou históriou a&nbsp;možno by sme to potom videli z&nbsp;iného uhla.

Riga naplní očakávania aj tých najnáročnejších cestovateľov. Je to najväčšie pobaltské mesto a&nbsp;žije v&nbsp;ňom skoro tretina obyvateľov celej krajiny. Mesto malo strategickú obchodnú polohu a&nbsp;počas socialistickej éry bolo považované za „najzápadnejšie mesto ZSSR“. Rusi v&nbsp;ňom dodnes majú značný vplyv a&nbsp;tvoria asi 40&nbsp;percent obyvateľov Rigy. Lotyšská kuchyňa je chutná a&nbsp;špecifická, ryby a&nbsp;plody mora sú hojne zastúpené. Ceny sú v&nbsp;Lotyšsku asi ako u&nbsp;nás (je tam lacnejšie ako v&nbsp;Estónsku, no drahšie ako v&nbsp;Litve). Skutočnou skúškou chuťových buniek je návšteva údajne najväčšej európskej tržnice (celková plocha 72&nbsp;300 štvorcových metrov). Denne ju navštívi 40-tisíc až 160-tisíc kupujúcich. Tržnicu otvorili 2.&nbsp;novembra 1930 ako najväčšie a&nbsp;najmodernejšie trhovisko na celom svete.

Hlavná vnútorná časť tržnice sa nachádza v&nbsp;bývalých hangároch pre armádne vzducholode (uzemnené tam boli štyri nemecké vzducholode Zeppelin). Najzaujímavejšia je časť tržnice s&nbsp;potravinami –&nbsp;zelenina, ovocie, lesné plody a&nbsp;živočíšne produkty všetkých druhov, tvarov a&nbsp;veľkostí. Hlavne huby boli výstavné kusy, jeden dubák krajší ako druhý. Vyzerali ako z&nbsp;nejakého reklamného letáka. Všetkého tam bolo v&nbsp;takých množstvách, že to pripadá až zbytočné, a&nbsp;pochybujem, že všetko dokážu čerstvé predať. V&nbsp;jednej hale boli iba vodné živočíchy (všetky druhy morských aj sladkovodných rýb, chobotnice, mušle, krevety a&nbsp;mnoho ďalších) pripravené najrozličnejšími spôsobmi – surové, pečené, údené, solené, nakladané...

Riga je ako väčšina pobaltských miest zmesou historickej, socialistickej a&nbsp;modernej architektúry. Moderné mrakodrapy tam stoja v&nbsp;súlade s&nbsp;historickými budovami a&nbsp;nepôsobia nijak rušivo. K&nbsp;povinnej návšteve patria predovšetkým tieto pamiatky: hrad, ktorý je dnes sídlom prezidenta, „traja bratia“ – trojica historických domov postavených v&nbsp;rozličných architektonických štýloch, v&nbsp;ktorých údajne bývali potomkovia jednej rodiny, „mačací dom“ –&nbsp;dom zdobený sochami mačiek, a&nbsp;„dom čiernych hláv“ –&nbsp;symbol Rigy postavený v&nbsp;roku 1334, nazvaný podľa čiernych pokrývok hláv stredovekých obchodníkov.

Krásne výhľady na mesto sú predovšetkým z&nbsp;dvoch miest –&nbsp;z&nbsp;veže Kostola svätého Petra (z&nbsp;výšky 123&nbsp;metrov) a&nbsp;z&nbsp;veže Lotyšskej akadémie vied (vyhliadka na 17.&nbsp;poschodí). Kostol sa nachádza priamo v&nbsp;centre a&nbsp;na vyhliadku sa zväčša dlho čaká. Výhľad je úchvatný a&nbsp;z&nbsp;veže vidno, že v&nbsp;Rige sa nachádza neuveriteľné množstvo kostolov. Celkom iný nádych má budova Lotyšskej akadémie vied, typická budova socialistického realizmu v&nbsp;štýle z&nbsp;čias Stalinovej vlády. Tam sa zasa nečaká vôbec a&nbsp;za vstupné päť eur máte okrem fantastického výhľadu aj cestu do minulosti, keďže takto vyzeral interiér našich štátnych inštitúcií približne pred 50&nbsp;rokmi. 

Riga je veľmi čisté mesto, odpadky na zemi nevidno nikde. Historická časť mesta je úchvatná, aj keď značná časť budov bola počas druhej svetovej vojny úplne zničená a&nbsp;musela byť po vojne obnovená. Smutné vojnové časy, ktoré mesto navštevovali až príliš často, pripomína aj Pamätník oslobodenia, pripomínajúci boj Lotyšov o&nbsp;nezávislosť a&nbsp;postavený v&nbsp;roku 1935 na pamiatku všetkých padlých hrdinov.

Riga je kulinársky zážitok pre najnáročnejších. Väčšina reštaurácií ponúka domáce špeciality a&nbsp;jedálne lístky sú zväčša štvorjazyčné (po lotyšsky, rusky, nemecky, anglicky). Pre nás bola raritná lotyšská sieť rýchleho občerstvenia s&nbsp;názvom Hesburger. Je to presná kópia známej americkej siete predávajúca identické výrobky tým istým spôsobom, len pod inými názvami. V&nbsp;roku 1966 ju založil Fín Heikki Salmela a&nbsp;ten si z&nbsp;nejakých autorských práv ťažkú hlavu nerobil. Názov Hesburger pozostáva zo slova Hes (skratka mena Heikki) a&nbsp;burger (tam je história zrejmá). 

Kto však chce kvalitne uspokojiť svoje chuťové bunky, ten navštívi už spomínanú tržnicu. Jedna hala slúži iba na občerstvenie a&nbsp;suroviny pochádzajú priamo z&nbsp;tržnice. Každý si tam zaručene príde na svoje. Najrozličnejšie vône dráždia chuťové bunky už pri vstupe a&nbsp;pri konzumácii netrpia ani peňaženky, pretože ceny sú viac ako prijateľné. Napriek masám ľudí sa dlho nečaká, všetko funguje, ako má.

Na to, aká krásna a&nbsp;zaujímavá je Riga, sa tam nachádza minimum turistov. Občas bolo vidieť organizované skupiny predovšetkým nemeckých turistov, ktorí prišli z&nbsp;výletnej lode kotviacej priamo v&nbsp;centre mesta na rieke Daugave. Ale inak všade počuť iba domáci jazyk a&nbsp;ruštinu. Lotyši sú vždy ochotní a&nbsp;príjemní, v&nbsp;prípade potreby radi poradia. Policajtov sme v&nbsp;celej krajine videli iba občas, v&nbsp;Rige skoro vôbec. Výnimkou boli iba policajné autá pri vládnych budovách. Až na mačky je v&nbsp;Lotyšsku oveľa menej domácich zvierat ako u&nbsp;nás. Mačky tam majú asi výnimočné postavenie, lebo v&nbsp;meste sme často videli mačacie domčeky a&nbsp;v&nbsp;čase našej návštevy sa tam konala aj medzinárodná mačacia výstava.

Z&nbsp;Rigy sme sa vydali smerom na sever do Estónska. Cesta sa tiahla popri pobreží a&nbsp;nádherné lesy vyzerali ako raj pre hubárov. Aj my sme na chvíľku zastavili a&nbsp;vybehli do lesa. Dokonca sme aj našli nádherné dubáky, ale s&nbsp;tými z&nbsp;tržnice sa porovnať nedali. Ešte pred hranicou sme si urobili zastávku pri mori. Neboli to už žiadne nádherné pláže ako v&nbsp;Jurmale, ani slniečko sme nevideli. K&nbsp;moru sa bolo treba dostať cez trstinovú hradbu a&nbsp;na prvý pohľad vyzeralo dosť chladno. Veľmi zvláštne pôsobili obrovské kamene, ktoré trčali z&nbsp;vody a&nbsp;z&nbsp;diaľky vyzerali ako pasúce sa stádo hospodárskych zvierat. 

Po príjazde na pláž som zažartoval, že si dáme plavky a&nbsp;pôjdeme sa okúpať. Predpokladali sme, že voda bude rovnako ľadová, ako bola o&nbsp;niekoľko stoviek kilometrov južnejšie v&nbsp;Jurmale. O&nbsp;to príjemnejšie bolo zistenie, že voda nie je vôbec studená, ba na­opak, mala veľmi príjemnú teplotu a&nbsp;bola vyslovene vhodná na kúpanie. Je neuveriteľné, že sme sa nachádzali severnejšie, počasie bolo chladnejšie, ale voda bola napriek tomu oveľa teplejšia. Jediným vysvetlením sú morské prúdy, ktoré dokážu robiť takéto zázraky.

Lotyšsko v&nbsp;nás zanechalo len tie najlepšie dojmy. Nie je to síce luxusná poznávacia dovolenka ani exkluzívny pobyt pri mori, ale každý si príde na svoje. Lotyšsko ponúka nádhernú prírodu, historické pamiatky, čisté more, príjemných ľudí, prázdne cesty a&nbsp;hlavne pokoj, aký v&nbsp;iných prímorských turistických destináciách nenájdete. Ideálne je individuálne poznávanie autom, vtedy môžete navštíviť krásne miesta, ktoré organizované zájazdy neponúkajú. Aj ceny sú ešte stále prijateľné, kvalita služieb na úrovni. Len sa treba poponáhľať, keďže krajina sa rýchlo rozvíja a&nbsp;je možné, že časom príde o&nbsp;svoje čaro, ktorým sa ako doteraz neobjavená turistická destinácia tak vyznačuje.

Prímorský pokoj: Je veľa dôvodov, prečo sa oboznámiť s najväčším pobaltským mestom

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Prímorský pokoj: Je veľa dôvodov, prečo sa oboznámiť s najväčším pobaltským mestom

Súvisiace články

S cisárskym výhľadom: V regióne Wilder Kaiser leží najväčší areál nočného lyžovania v Rakúsku

Vilnius: Mesto s vlastnou republikou, kde umrieť nie je povinnosť a každý má právo leňošiť

Kráľovstvo adrenalínu: Neuveriteľné naj v bájnych čínskych horách, kde tuhne krv v žilách

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás