Známy cestovateľ Emil Holub zmapoval oblasť medzi Zambiou a&nbsp;Zimbabwe, kde rieka Zambezi napája na svete najväčšie Viktóriine vodopády. Bránou do Rwandy, Namíbie, Botswany, Zimbabwe a&nbsp;Zambie je Juhoafrická republika.

Faunu a&nbsp;flóru chránia národné parky

Pre našinca je cestovanie dostupnejšie než donedávna. Ciele ciest na juh za teplom sa ustálili a&nbsp;osvedčili. Ak prižmúrite oči, chcete porozumieť potomkom Krovákov, Pygmejov či Himbov v&nbsp;Kunene (severná Namíbia) a&nbsp;strávite s&nbsp;nimi trochu času, zistíte, prečo je táto oblasť „kolískou ľudstva“. Potomkovia hŕstky populácie, ktorá prežila po ľadovej dobe spred 40-tisíc rokov, sú životaschopní, spätí s&nbsp;prírodou. Glaciológovia poukazujú na obdobie, keď moderný človek Homo sapiens takmer vyhynul.

 Len priaznivejším klimatickým zmenám na juhu kontinentálnej Afriky vďačíme za svoju prítomnosť. Neúprosný čas uzavrel pôvodné pastierske skupiny do etnických osobitostí a&nbsp;tie fascinujú turistov. Nomádi kmeňov Himba sa radi pochvália dedičstvom po predkoch. Nie zadarmo, lebo zatiaľ je o&nbsp;to medzi návštevníkmi trvalý záujem.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MIEST, KDE SA PÍSAL POČIATOK DEJÍN ĽUDSTVA, NÁJDETE V GALÉRII

Kopulovité chyže zvané onďivó si stavajú z&nbsp;pevnejších konárov a&nbsp;tie obhádžu zmesou blata, kravského trusu a&nbsp;slamy. Uprostred sú malé ohniská so skromným riadom na varenie. V&nbsp;hlavnom „dome“ onďivó nene žije „prvá dáma“, hlavná manželka s&nbsp;deťmi. Hoci tu náčelníkov niet, prejavujú jej prirodzenú úctu. Turisti po príchode spravidla iba jej ponúknu dary. Múku, soľ, cukor, ale aj tabak a&nbsp;iné. Ako rozhodne? Rituál netreba meniť. Neohlásení návštevníci môžu zostať, filmovať, fotografovať. Ženy, ktoré sa neustále natierajú zmesou tehlovočervenej železitej hliny s&nbsp;hovädzím tukom, sú v&nbsp;Afrike jedinečné.

 Je to zároveň ochrana proti hmyzu, ale aj rituál na počesť matky Zeme. Sporo odeté dievčatá a&nbsp;ženy s&nbsp;kopou detí okolo seba, to je typický obrázok. Nadšená sprievodkyňa žiada o&nbsp;miniatúrnu módnu prehliadku. Záver patrí spevom a&nbsp;tancom. Rytmické tlieskanie znie turistovi v&nbsp;ušiach ešte dlho. A&nbsp;kde sú chlapi? Na love alebo na statku. Niekedy hľadajú pod zemou vodu. Nie je jej veľa. Hospodária s&nbsp;ňou veľmi šetrne. Ženy nepoznajú mydlo. Naplnia hlinenú nádobu a&nbsp;dym s&nbsp;tajuplnými bylinami i&nbsp;balzamom „hygienizuje“ a&nbsp;očisťuje aj najintímnejšie časti tela.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Účesy udržujú len vďaka blatu a&nbsp;hovädziemu tuku. Ruky, nohy a&nbsp;najmä krk a&nbsp;hruď zdobia náramkami s&nbsp;náhrdelníkmi. Ako spia? S&nbsp;hlavou opretou o&nbsp;polienko dreva. Ženy aj dievčatá po puberte nosia korunku – erembe. Mladici s&nbsp;brčkavými vlasmi spletenými s&nbsp;kozou srsťou, aby bola príťažlivejšia, práve povytŕhali štyri spodné zuby. Pri osade pod spaľujúcim namíbijským slnkom vyrastajú pichľavé kríky, neduživé nízke stromy. Nechýbajú ani ohrady pre dobytok a&nbsp;kozy, ktoré hľadajú v&nbsp;zožltnutej obžratej tráve nejakú byľ. 

Himbovia sú na jednom mieste dovtedy, pokým je čo spásať. Potom sa poberú tam, kde je tráva zregenerovaná. Nie je veľa miest, kde možno nájsť domorodcov v&nbsp;takých náročných prírodných podmienkach. Podobne sú na tom Krováci. Cestovný ruch ich ešte neobjavil. Himbom prináša aký-taký úžitok. Ale ak nebude turistov? Títo ľudia po predkoch zdedili húževnatosť, aj do ich sveta však nenápadne vniká civilizácia. Časť Himbov, ktorých je iba 50-tisíc, už z&nbsp;turizmu osoh nemá. Stretnete ich v&nbsp;mestečkách rovno pri žobraní.

Kto nevidel krajinu červenkastých balvanov a&nbsp;skál všetkých možných veľkostí a&nbsp;tvarov, nebol v&nbsp;údolí Twyffelfontein. Sú tu bušmenské skalné sgrafitá prehistorických správ o&nbsp;minulosti pravekých Sanov a&nbsp;Damarov. Asi 2&nbsp;500 rytín vytvorili ľudia približne pred 25-tisíc rokmi. Sú teda staršie než pyramídy v&nbsp;Egypte i&nbsp;sfinga. Stále sme v&nbsp;Namíbii. Eróziou Fish River vznikol Fish River Canyon, druhý najväčší kaňon na svete. Dlhý je 160 kilometrov, niekde s&nbsp;hĺbkou aj 500 metrov. 

Neďaleko nájdete „ihrisko obrov“. Zaoblené červenkasté balvany sú porozhadzované po teréne, ako keby sa tam ešte včera hrali. Neďaleko mestečka Opuwo v&nbsp;neveľkej archeologickej lokalite našli skamenený les. Do národnej pamiatky pravekých Damarov sa bez sprievodcov nechystajte. Dozviete sa od nich podrobnosti z&nbsp;prageologickej učebnice planéty Zem. 

Najúžasnejšie je, že sa dotknete skameneniny stromu, okolo ktorého sa v&nbsp;nepredstaviteľne vzdialenej minulosti ešte v&nbsp;čase superkontinentu Gondwana (pred 260 až 280 miliónmi rokov) tmolili dinosaury. V&nbsp;piesčitej pôde rastie nie hocijaká prízemná rastlina s&nbsp;názvom velvíčia podivná. Je odolná proti teplu i&nbsp;chladu a&nbsp;predstavuje akési endemické čudo. Medzi dňom a&nbsp;nocou znesie teplotný rozdiel 50 stupňov Celzia. Skutočná žijúca fosília a&nbsp;rekordérka v&nbsp;dlhovekosti.

Namíbia dostala meno podľa typickej pobrežnej púšte Namib-Naukluft. S&nbsp;dĺžkou vyše dvetisíc kilometrov zasahuje do Angoly, Namíbie i&nbsp;Juhoafrickej republiky. Do srdca púšte Namib (Sossusvlei) musí severan vyraziť skoro ráno. Vysoké teploty sú bežné i&nbsp;medzi najvyššími pieskovými dunami na svete, Big ­Daddy meria až 325 ­metrov. 

Fotografom a&nbsp;filmárom piesky ponúkajú farebné divadlo podľa toho, ako sa zrána pohybuje slnko po oblohe. Neskutočné ticho by sa dalo krájať. K&nbsp;vyschnutému jazeru možno zostúpiť iba strm­hlavým adrenalínovým behom v&nbsp;piesku. Púštny park Namib je odľahlá a&nbsp;nebezpečná oblasť, neradno sa tam vybrať len tak na vlastnú päsť.

Volajú ho ťažký posol z&nbsp;vesmíru. Keď sem na pole farmy Hoba West asi 20 kilometrov západne od Groot­fonteinu pred 80-tisíc rokmi spadol, mal asi 60 ton. Meteorit objavil v&nbsp;roku 1920 správca farmy Jacobus Hermanus Brits, keď oral s&nbsp;volským záprahom. V&nbsp;ten deň ostrie pluhu niekoľkokrát o&nbsp;čosi zavadilo a&nbsp;zaškrípalo. Jacobus odhalil celistvý kus železnej hmoty obalený soľnou vrstvou. Ešte aj dnes má asi tri krát tri metre a&nbsp;takmer metrovú výšku.

Niekedy ich domorodci volajú voda a&nbsp;inokedy dym, ktorý hrmí. Vodopády s&nbsp;miestnym názvom Mosu‑oa-tun-ya objavil David Livingston v&nbsp;roku 1855 a&nbsp;ako verný poddaný jej veličenstva ich pomenoval po nej. Viktóriine vodopády na hraniciach Zambie a&nbsp;Zimbabwe nie sú vždy celkom plné vody. Priemerne nimi za sekundu pretečie vyše 1 400 kubických metrov. Z&nbsp;mosta spájajúceho Zimbabwe so Zambiou majú turisti k&nbsp;dispozícii bungee jumping. 

Spoločné hniezda snovačov afrických sú obdivuhodné, aj tak sú však staviteľmi najvyšších „panelákov“ v&nbsp;živočíšnej ríši termity. Ich termitiská trčia do neba na trávnatých pláňach najmä vo vnútrozemskej delte Okavanga. Široké koryto sa rozleje hlavne v&nbsp;decembri po výdatných dažďoch. Je čas na safari z&nbsp;lode, ktoré turistom ponúka galériu obrázkov na tému „čo prináša rieka“: slony a&nbsp;hrochy po krk vo vode, na brehoch skáču antilopy či opice, v&nbsp;kríkoch i&nbsp;vo vode sú varany a&nbsp;iné zvieratá na vrchole potravinového reťazca.

Na juhu Afriky, kde ženy nepoznajú mydlo a na vlasy si dávajú blato a hovädzí tuk

Výber pre vás

Na juhu Afriky, kde ženy nepoznajú mydlo a na vlasy si dávajú blato a hovädzí tuk

Súvisiace články

Destinácie ako stvorené pre introvertov. Dovolenku si užijete naplno

Kráľovstvo rôznorodosti: Jedinou hrozbou na rozprávkovom Belize sú azda len hurikány

Perla Egejského mora: Výbuch sopky v oblasti Santorini sa spája so stratenou Atlantídou

Výber pre vás